Legálny spolok zničených životov

Ako spoločnosť sa nezhodneme na mnohom, ale na tom, že ničiť životy ľudí je zlé, sa zhodneme. Tiež máme dáku množinu spoločných predstáv, ako asi vyzerá zničený život. Nenávratne poškodené zdravie, obrovské dlhy prelievajúce sa do okolia, dlhodobé psychické traumy brániace v napĺňaní obvyklých životných túžob, rozbité rodiny a podobné dôsledky, ktorým sa snažíme kolektívne brániť, občas aj za cenu, že paternalisticky ochraňujeme jedincov pred nimi samými. Keď je niečo zlé, je to zakázané, alebo aspoň regulované. Vezmite si drogy - niektoré sú zakázané úplne, iné sú zakázané aspoň deťom. Pretože vieme, že nie každý ich zvláda a ak ich nezvláda, tak so sebou strháva blízke aj širšie okolie, poprípade umiera. Drogy produkujú zničené životy. Preto sú zakázané. Môžeme sa baviť o zmyslupnosti a efektívnosti vymáhania onoho zákazu, ale zakázané každopádne sú. Hazard je prísne regulovaný z presne rovnakého dôvodu. Spoločnosť si v jednom momente skrátka zrátala, že ak niečo urobí za nejaký čas toľkoto škody, zanechá také množstvo obetí a zničených životov, nejaká forma viac či menej prísnej regulácie je nevyhnutná a málokto sa s tým bude hádať. 

Vo svetových médiách sa pred pár dňami objavila šokujúca štatistika. Existuje organizácia pôsobiaca na celom svete, ktorá za ostatných 70 rokov len vo Francúzsku zničila životy 330 tisíc deťom. Tie deti boli sexuálne zneužívané. Že sexuálne zneužívanie detí je odporné zverstvo hádam netreba nijako zvlášť vysvetľovať. Doživotne popretŕha jemné tkanivá ľudských bytostí vystavených takémuto zaobchádzaniu a tie častokrát končia traumatizované, nešťastné, neschopné plnohodnotných vzťahov, posúvajúce svoje utrpenie na ďalších ľudí a generácie, poprípade páchajú samovraždy. 

330 tisíc takto zničených životov malých francúzskych detí za 70 rokov je asi 4700 zničených životov ročne. To vychádza na 13 detí denne. Nechajte si to prejsť v pokoji hlavou. Vo Francúzsku pôsobí organizácia, ktorej členovia si každý jeden deň vyberú 13 detí a postarajú sa, aby do konca života boli nešťastné. Vezmú im šancu na naplnený život. Len tak, lebo z nejakého absurdného dôvodu môžu. Len pre ilustráciu, v roku 2016 v tom istom Francúzsku zomrelo na následky užitia drog približne 400 ľudí a začalo sa hovoriť o nanajvýš alarmujúcom stave. Aj keď budete vplyv sexuálneho zneužívania detí na ich budúci život marginalizovať, ako len chcete a zároveň budete výrazne hovoriť o tom, že je predsa rozdiel ak niekto zomrie a ak má niekto "len zničený život", pri tom pomere obetí približne 12:1 vám stále vychádza, že ona organizácia je, čo do zničených životov, násobne nebezpečnejšia ako drogy.

Drogy sú zakázané. Táto organizácia, a asi nemusím už veľmi naťahovať, že ide o katolícku cirkev, zakázaná nie je. Je dokonca vysoko vážená, rešpektovaná a podporovaná štátom. Samozrejme nielen vo Francúzsku, ale aj všade inde. Napríklad v Poľsku, ktoré svoje vlastné rovnako alarmujúce štatistiky priznalo pred pár mesiacmi, a samozrejme aj u nás, aj keď na ucelené čísla ešte stále čakáme. Koniec-koncov je to stále tá istá katolícka cirkev. 

Skúste si čo i len predstaviť hocijakú inú organizáciu, ktorá by v prepočte na počet klientov produkovala sexuálne zneužité deti a zničené životy takým tempom, ako sa do darí tejto cirkvi. Isteže by bola zakázaná, jej vrcholní predstavitelia, rovnako ako bossovia drogových kartelov, by boli súdení a väznení a rovnako by pochopiteľne dopadli aj samotní odporní sexuálni predátori, ktorých by tá organizácia zamestnávala a do poslednej chvíle im kryla chrbát. A je úplne šumafuk, čo by bolo na papieri napísané ako oficiálny program tej organizácie, koľko charít a hospicov by prevádzkovala, alebo o aké honosné budovy by s\ starala. Skončili by a všetci by ich koncu nadšene tlieskali. Lebo je úplne jedno čomu veríte, ak sú vašim vedľajším produktom také množstvá zničených životov, nemáte nárok na existenciu. 

Z nejakého absurdného dôvodu, ani pri týchto číslach katolícka cirkev zakázaná nie je. Už len tá samotná myšlienka je považovaná za pohoršujúcu, presne ako tento text. Ale tu sa nebavíme o názoroch, len o faktoch. O štatistike. 

Nemôžete vziať dieťa do stávkovej kancelárie (a dobre, že nemôžete), ale môžete ho vziať do kostola a nechať ho napospas organizácii s takýmto renomé.

(článok pôvodne vyšiel v skrátenej a redigovanej verzii v denníku SME. Toto je jeho pôvodná podoba, tak ako ju samotný autor chcel mať)