Republika Nového času
Netajím sa tým, že mám veľmi opovržlivý vzťah k bulvárnym médiám. Je to dobre ilustrovateľné vtipom, ktorý som vymyslel v čase, keď v Turecku prebehol neúspešný štátny prevrat,
"Čo má spoločné Turecko a redakcia Nového času? Neúspešné puče."
Dodnes som naň pyšný.
Pretože Nový čas, Plus 1 deň a ďalší bulvár je z môjho pohľadu a v mojom svete definícia prízemnosti skombinovanej s podlosťou a diletantstvom. Nie že by bulvár nemal opodstatnenie - je to dôležitý prvok v snahe natlačiť mentálne bezbranným ľuďom všetku tú reklamu, predať im predražené a zlé veci, ktoré si zaslúžia a obrať ich o peniaze - ale ako práca je bulvár niekde na úrovni mafiánskeho štartéra. Na redaktora/rku Nového času netreba vedieť nič, chce to len veľmi konkretny druh charakteru. Keby som musel, vedel by som hocijaké číslo tých novín napísať sám od začiatku až do konca. A to nemachrujem, to len je to také superjednoduché. Cvičený foxteriér zálohovaný jazykovou korektorkou by to zvládol a najlepšie na tom je, že ak by to aj nezvládol, čitatelia Nového času si to nevšimnú. Nemajú ako. Nedokážu rozoznať dobrý článok od zlého, nešikovnú argumentáciu od poctivej, manipuláciu od úprimnosti. Keby to dokázali, neboli by čitateľmi bulváru, pretože by ich každá jedna strana tej mentálnej pornografie bytostne urážala (samozrejme, nič proti eticky tvorenej pornografii).
Ale trápi ma existencia Nového času a bulváru celkovo v mojom každodennom živote? Zhrýzam sa nad tým, že zrovna hentaký bulvár je najpredávanejší a najobľúbenejším čítaním pospolitého ľudu? Nie a nie. Netrápi ma to, pretože mám k dispozícii kopu alternatív, ktoré môžem čítať, pri ktorých cítim, že sú písané pre mňa, že na mňa hovoria mojim jazykom, že to nie je len prvá signálna vo forme odstavcov. Čiže o existenciu Nového času bežne ani nezavadím. Tak ako nezavadím o rádio Európa 2, Farmára hľadajúceho ženu, nejakú pôvodnú seriálovú tvorbu niekde na Markíze, evitovky, Majka Spirita alebo iné ekvivalenty Nového času vo svojich jednotlivých odvetviach.
Mám na výber a preto ma to netrápi. Je to ich svet, ľudí ktorí nie sú ako ja, nie môj. Ich noviny, televízie, rádiá, hudba a neviem, čo ešte. Nech si každý užíva, čo ho baví, nech sa necháva oslovovať tým, čomu rozumie. Takto to krásne funguje a ja, s jednoduchým prístupom k všetkým filmom, seriálom, médiám, knihám a hudbe, čo na svete existujú, nemám najmenší dôvod to meniť, alebo sa nad tým rozčuľovať.
No a potom tu je politika. Tá slovenská, parlamentná. Povedzme si rovno - slovenskú parlamentnú politiku formujú názory presne tých istých ľudí, ktorí čítajú Nový čas a pozerajú Hornú Dolnú. To je podstata demokracie, všetky hlasy sú si rovné a týchto je nielen najviac, ale sú aj najnenáročnejšie na akúkoľvek kvalitu. V tomto sa domáca politika nijako nelíši od iných domácich vecí.
Lenže problém slovenskej politiky posledných minimálne desiatich a budúcich tiež najmenej toľko rokov je, že na rozdiel od médií, literatúry, filmu alebo gastronómie, tu k nej neexistuje žiadna alternatíva. Tým myslím v NRSR. Nie je v nej nič pre ľudí, ako som ja. Všetky parlamentné strany sú len nejakou verziou Nového času, všetky sa prihovárajú len jeho čitateľom a presne formou, akou sa im prihovára ten Nový čas. To sa, okrem iného, pozná podľa toho, že je úplne jedno, čo kto povie, ako to povie, aký majú vzťah jeho slová k realite - ľudia ktorým to je určené to nemajú ako rozoznať.
Viete, kto by boli skvelí redaktori Nového času? Matovič, Sulík, Remišová, Kollár, Fico, Pellegrini a Uhrík. Všetci do jedného majú dokonalý ťah na bulvárneho diváka, vyjadrujú sa jeho slovníkom, robia hysterické gestá, ťahajú emócie tam, kde patrí rácio, používajú afektovanú škôlkarsku slovenčinu plnú infantilných metafor a úprimného nepochopenia pre akékoľvek hlbšie zákutia jazyka, vystatujú sa vlastnou jednoduchosťou, adorujú oxymoron sedliackeho rozumu a vyžívajú sa v banálnostiach a príšerných klišé. Zhodou okolností týchto sedem ľudí zároveň ovláda kompletný slovenský parlament, čiže aj určujú, ako presne bude táto krajina najbližšie roky vyzerať. K ich moci tu neexistuje alternatíva.
Nemôžem si povedať, že dlabať na nich, nie je to môj svet, nie som cieľová skupina, je to určené ľuďom, ktorých nestretávam a nemajú ma prečo zaujímať, veď predsa môj postoj k svetu vo výkone moci zastupuje niekto iný. Pretože nezastupuje. Celá moc je dlhodobo držaná v homogénnej mase jedného typu diváka. Toho, ktorého je možno najľahšie manipulovať, pretože to je presne to, čo sa robí s ľuďmi ktorých vrcholným intelektuálnym číslom je patelárny reflex.
Žijeme v jednotiatej Republike Nového času.
Náš parlament je parlamentom krajiny, v ktorej všetky noviny sú Nový čas, všetky knihy sú Karika, vo všetkých televíziach ide len Farma a v obchode nemajú nič iné len kapustu, slaninu a borovičku. Je to sen lenivého a jediná možnosť hlúpeho politika.
Mám najďalej od národnej hrdosti, ako sa len dá, ale ani ja si nemyslím, že Slovensko v skutočnosti je takou krajinou. Slovenská politika je na tom oveľa horšie, než je na tom samotné Slovensko, takže krajinu nielen nereprezentuje, ale ju reálne dehonestuje. Slovensko je oveľa oveľa pestrejšie, než jeho parlament. Napríklad ja osobne nepoznám nikoho, kto by do toho popisu v predchádzajúcom odstavci pasoval. To môže byť dôkazom bubliny v akej žijem, ale tiež to znamená, že ja aj všetci moji známi sme úplne opomenutí zo súčasnej deľby moci a nič nenasvedčuje tomu, že by sa to malo zmeniť.
To je životný pocit, ktorý môže vyústiť do všakovakých iných pocitov. U mňa je to ľahostajnosť, dospel som do stavu úplného odpojenia sa od krajiny. Otázka čo robím pre Slovensko je pre mňa na úrovni otázky, čo robím preto, aby bol Nový čas lepšie noviny. Ale kašľať na mňa, ja som nepodstatný frfľoš. Sú tu ľudia, ktorých Slovensko bude reálne potrebovat. pretože tak ako v Novom čase nikdy nebude dobrý text, ani len s jeho čitateľmi nikdy nič nadpriemerné nevybudujete. Tí ľudia sú dnes postavení bokom a pokiaľ netrpia nejakým nezmiernym patriotizmom, tak nemajú dôvod ničiť si vlastné životy, len aby sa pokúšali naprávať niečo, čo očividne napravené byť nechce.
Príčina odlivu mozgov nie je, že niekde inde ti lepšie zaplatia, ale že tu ťa vytrvalo ignorujú.
Zverejnenie komentára
5 Komentáre
Žiaľ, obsadenie parlamentu a vlády je odrazom väčšinového voliča, Slováka. Takí sme. 🙄
OdpovedaťOdstrániťBohu žiaľ je to Slovenská realita.
OdpovedaťOdstrániťDost nesedi Karika na urovni Farmy a Noveho casu. Inak jo, a klinec je ta posledna veta.
OdpovedaťOdstrániťMartin Jan Stránský píše v knihe Denník doktora z Mrnic - prečítaj si bulvár, aby si vedel o čom premýšľajú ľudia, ktorí nepremýšľajú.
OdpovedaťOdstrániťVýborné!
OdpovedaťOdstrániťSem môžeš napísať komentár, pretože komentáre tu zatiaľ sú. Ak sa to bude zneužívať, komentáre nebudú.