Najpreceňovanejšie slovo, aké existuje


Nezapájam sa do debaty o tom, či by mali všetci Rusi dostať zákaz vstupu do Európskej únie. Niežeby to nebola zaujímavá debata, práveže naopak. Voľkal by som si v nej, a keby na to prišlo, vedel by som napísať presvedčivý text na jednu aj na druhú stranu, lebo argumenty sú tam obojstranne pekné - ľudia príbehy, emócie, skratky, všetko, čo by bolo treba na tri až päť normostrán s dobrým nadpisom, hravo desiatimi tisíckami zobrazení, stovkami lajkov a honorárom. Lenže na to jednak nemám žiadny definitívny názor (čo by sa ešte dalo vyriešiť tým, že by som napísal dva navzájom si protirečiace články pod dvoma rôznymi pseudonymami a zobral dva honoráre... nebolo by to prvýkrát) ale najmä, vždy keď som nad tým zauvažoval, došiel som do momentu, s ktorým mám osobne oveľa väčší problém než s tým, či sa v tomto konkrétnom prípade Rusom tie turistické víza ponechajú alebo zakážu. 

Celá debata, na jej najzákladnejšej úrovni je totiž o tom, ako sa zachovať kolektívne k ľuďom na základe ich národnosti/štátnej príslušnosti. A národnosť mne pripadá ako sakra zlý atribút na akékoľvek triedenie, či nebodaj rozhodovanie aj v oveľa malichernejších veciach, než je sloboda človeka vybrať si, kde bude žiť svoje dni. 

Ak preceňovanosť chápeme ako rozdiel medzi skutočným významom niečoho a významom, ktorý sa tomu istému prisudzuje, tak najpreceňovanejším slovom, ktoré kedy slovníky sveta nosili vo svojich útrobách je práve "národ". Úplne bez konkurencie. Pozrite sa na to, čo to slovo reálne znamená a aký význam sa naň kladie. To je rozdiel veľkosti Mariánskej priekopy.

Zahoďte na chvíľu to, že sú mozgy ľudí na celej Zemeguli, vrátane toho vášho, od útleho detstva vymývané všelijakou na dojem národa zameranou propagandou. Niekde sa to mávanie vlajkami a vyspevovanie hymien deje viac, niekde menej, ale v nejakej miere sa to deje všade. U nás, myslím, tak priemerne, možno dokonca aj podpriemerne, čo je vcelku fajn, aj keď Slota, či Chmelár a Kotleba asi nebudú súhlasiť.  

Keď si vezmete človeka ako indivíduum a potrebujete posúdiť, či je to dobrý, alebo zlý človek, či mu môžete veriť, či ho môžete zamestnať, pustiť k svojim deťom, požičať mu peniaze, alebo nechať ho cestovať po krajine, jeho národnosť je úplne to posledné, čo by vám mohlo dať akúkoľvek užitočnú informáciu. Ešte aj farba pleti, alebo náboženské presvedčenie - teda veci na ktoré je napríklad vyslovene zakázané sa pýtať pri pracovných pohovoroch - vám môžu o človeku povedať viac, ako národnosť. Národnosť nehovorí o človeku absolútne nič.

Štátna príslušnosť je určená geopolitickým štatútom najbližšej pôrodnice v dosahu tvojej mamy, keď ju schytili kontrakcie, respektíve, ak sa chcete hrať na tradície, tak miestom prestrihnutia pupočnej šnúry jej mamy a jej mamy mamy a tak ďalej, platí aj pre otcov. Podstatné je, že je to úplná náhoda. Keby si každý človek v nejakom momente života hádzal na úrade kockou a konkrétne občianstvo nadobúdal podľa toho, čo mu padne. malo by to presne rovnakú výpovednú hodnotu. Napriek tomu sa na národnosť neustále pýtame a používame ju ako základnú charakteristiku, ktorú jednoducho treba zmieniť, ak o niekom hovoríme (spomeňte si na novinové články typu Slovák vymyslel kandizované prdy...)

Národ a čokoľvek z neho odvodené (národnosť, národný atď…) jednoducho neznamená nič a keby len to. Z hľadiska toho, čo to povie o človeku, má národná príslušnosť priam negatívny význam, pretože sa s ňou spája hrozne veľa úplne mylných predsudkov. Pri posudzovaní ľudí je nielen totálne šumafuk, či sú Slováci, Maďari, Uganďania alebo Američania. Štáty si skrátka občanov svojvoľne označkujú hneď po narodení. Priraďujte osobné charakteristiky na základe národností a jediné čo sa môžete je sa seknúť. 

Národná príslušnosť v skutočnosti nie sú nejaké spoločné hodnoty, ani jediný jazyk, ktorý pre teba existuje (minule som desať sekúnd počul rozprávať Kuffu a môžem potvrdiť, že reč ktorou hovorí on, rozhodne nie je z lingvistického hľadiska tá, ktorou hovorím ja). Neexistuje slovenská sada génov, ani slovenská výchova. Žiadni dvaja Slováci nie sú rovnaki a okrem zopár základných ľudských hodnôt neexistuje nič, čo by mali spoločné práve len papierom určení Slováci s inými papierom určenými Slovákmi. Medzi mnou a niekým, pokojne aj priamo susedom z mojej ulice, nie je žiadne neodňateľné puto utiahnuté tým, že obaja sme na matrike vedení ako Slováci a knižočka ktorú potrebujeme pri ceste mimo únie má rovnaký dizajn. A to Slovensko je ešte malá a preto relatívne homogénna krajina, pripisovať spoločné vlastnosti Američanom, Rusom alebo Indom je už úplne scestné. 

Ľudia, ak ich chcete nejako posudzovať alebo zaraďovať, sú spájateľní jedine s vecami, ktoré si sami vybrali, či už pasívne alebo aspoň negatívne, tým že sa ich nezbavili aj keby mohli. Napríklad čo čítame, čo považujeme za správne, v čo veríme, ako sa správame, keď nám na ulici ostane v ruke papierik a koša široko ďaleko niet. Národnosť či štátna príslušnosť nemá vzťah kauzality s ničím z toho, možno občas s niečím koreluje vplyvom konkrétnej väčšinovej výchovy v nejakej krajine, ale to možno je tam stále veľmi dôležité. Keby bola štátna príslušnosť vecou výberu, nech sa páči, potom by nepochybne malo zmysel sa na ňu pýtať, podľa nej súdiť, poprípade na základe občianstva od človeka niečo očakávať. Ale očakávať, ako v prípade aktuálnej debaty, že hocikto nechtiac narodený v Rusku, bude musieť najskôr zničiť vlastný život protestovaním proti beštiálnemu režimu, s ktorým nemusí mať spoločné a ktorý mu môže byť rovnako odporný ako nám, a až potom bude hoden toho, aby sa pohyboval po Európskej únii je úplne to isté ako očakávať, že Róm musí strpieť, že ho esbeeskár v obchode bude sledovať oveľa pozornejšie, než ostatných zákazníkov. Myslím, že tomu hovoríme diskriminácia. 

(Pre poriadok, rozumiem aj tomu, že sme vo vojne a zákaz víz pre Rusov je potenciálne dobrý nástroj na vytvorenie tlaku na tamojší režim, pretože začnú mrnčať práve tie putinovské svine, ktorým civilizácia začne chýbať ako prvým. Ako vravím, nemám na to definitívny názor, ale našťastie ho ani mať nemusím.)

Hrdíme sa tým, ako ľudí nediskriminujeme a že sme spoločnosť, kde je každý strojcom svojho šťastia, má k dispozícii slobodu a rovnosť s ostatnými. Odmietame delenie podľa farby pleti, sexuálnej orientácie, vierovyznania a tak ďalej, ale podľa toho, kde sa človek narodil diskriminujeme jedna radosť a ani to nikomu nepripadá nijako divné. Okrem toho, že je to pokrytecké a morálne nanajvýš pochybné, je to hlavne totálne zbytočné. Informácia o národnosti nám pri posudzovaní konkrétneho človeka nič nepovie, ale zato dokáže vytvoriť kopu omylov, predsudkov, falošných očakávaní a ďalších načisto pomýlených pocitov. 

Kotleby by v skutočnosti mali mať na plagátoch “Za neexistujúcu rozprávkovú bytosť, za absolútne nič neznamenajúci, úplne náhodný atribút!” ale to je jednak hrozne dlhé a jednak nie je šanca, aby existoval nácek, ktorý by to dokázal celé napísať. A tak tam majú “Za Boha, za národ!”. Tu naozaj slovo národ nachádza nejaké využitie a to je aj kompletný výpočet situácií, v ktorých ho reálne môžeme potrebovať.

 


Zverejnenie komentára

3 Komentáre

  1. Amen. Uplne sa stotoznujem s kazdym jednym slovom.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ale autor sám aj v texte pletie národnosť a štátna príslušnosť.
    Pas nedávajú podľa národnosti, ale podľa toho druhého.
    Takže môže byť rus (maďar, čech, eskimák) so Slovenskou štátnou príslušnosťou (alebo USA, Paraguaj, Uganda... ) a príslušným pasom.
    Naopak môže byť slovák (američan, bolívijčan, ...) s štátnou príslušnosťou Ruskej federácie.
    A vzhľadom na to, že v RF je aj plno nerusov - tatári, čečenci, baškiri, kareli, buriati, jakuti, nenci, oseti, tuvijci,... tak to nie je ani niečo neobvyklé.

    OdpovedaťOdstrániť

Sem môžeš napísať komentár, pretože komentáre tu zatiaľ sú. Ak sa to bude zneužívať, komentáre nebudú.