Chvála banu
Chudák ban. Jedna z najlepších funkcionalít na sociálnych sieťach, nehovoriac o tom, o čo by bol lepší svet, keby také niečo existovalo aj v reálnom živote, a predsa s takou mizernou povesťou. Máločo, ak vôbec niečo, čelí takému ohromnému nepochopeniu a z toho plynúcemu opovrhnutiu, ako práve ban. Niekto by sa ho konečne mal zastať. Niekto, kto ho má úprimne rád a nikdy sa za to ani na moment nehanbil. Napríklad ja.
Milujem bany. Nielen samotnú ideu, ale aj všetky jej dôsledky. Metaforicky je ban puška, s ktorou môžeš zastreliť hocikoho, kto sa ti nepáči a pritom ich v skutočnosti nezastreliť. Hegerovsky doslovne ban utesňuje bubliny, ochraňuje vytúženú realitu od tej ubíjajúcej skutočnej reality a dáva ľuďom vo virtuálnom priestore možnosť vyberať si s kým sa budú stretávať. Jedno zo špecifík virtuálneho sveta v porovnaní s reálnym je dlhodobá existencia pomýlenej predstavy, že čo je na Facebooku, alebo Twitteri je tak nejak automaticky určené úplne všetkým. No nie je. Je im to ľahko dostupné, ale nie určené. Keď sa budem s kamošom baviť na ulici, všetci okoloidúci chápu, že ak to aj náhodou začujú, tak to neznamená, že by to bolo určené im, a už vôbec nie, že by sa nám mali do toho zamiešať. Na internete to tak nefunguje, chápeme prečo to tak je a akceptujeme to. Ale presne preto potrebujeme bany.
Je to ako s tými medveďmi schádzajúcimi do dedín. Keď necháš pod horou otvorený kontajner s jedlom, príde medveď. Prítomnosť medveďa medzi domami je kúštik nepríjemná a keď mu povieš, že sme ho sem nevolali, tak on ti odvrkne, že sme tu predsa nechali otvorený kontajner. Ak sme nechceli medveďa, nemali sme mu nechávať na verejnosti voňavé jedlo. Presne tak argumentujú ľudia, čo ti prídu na tvoj profil mindžovať do toho, čo si napísal. Povieš im, že to tu nie je pre nich, ale oni povedia, že ak si ich tu nechcel, tak si nemal na verejnosti nechávať lákavý názor, ktorý ich poburuje. A tak tam, kde v realite zastrelíš medveďa, vo virtuálnom svete aplikuješ ban, len sa tak zapráši. To samozrejme neznamená to, že medvede zrazu prestanú existovať, ani že prestanú existovať ľudia, s ktorými nechceš mať nič spoločné, ani len na internete. Akurát budú existovať tam kdesi preč, kde ich nevidíme a nelezú nám na nervy.
Toto vyžaduje filozofickú odbočku, ktorú nateraz vyriešim veľmi stručne, ale inak mám o nej už rozpísanú celú knihu.
Áno, moje presvedčenie je, že život v uzavretých názorových a hodnotových bublinách je jediný, ktorý je dostatočne spokojný na to, aby bol hodný žitia. Prezidentka a ti, čo neustále hovoria o spájaní sa a búraní múrov nebudú súhlasiť, ale to je v poriadku. Ja to mám takto. Verím v bubliny. Sme my a sú medvede. Alebo sme my medvede a sú oni - ľudia. To je jedno. Nejde o to, kto je lepší a kto horší, na to ani nemáme žiadne objektívne meradlo. Ide o to, že sme odlišní a máme byť oddelení, lebo keď nie sme, očividne to nerobí dobrotu. Každý máme svoje miesto a tak ako ľudia nechodia hľadať jedlo do medvedieho brlohu, nech ho medveď nechodí hľadať do dediny. Vlastne ani neviem, prečo píšem o medveďoch, medvede za to ani nemôžu. Ale ľudia, čo sa dobrovoľne pohoršujú nad myšlienkami, ktorým nie sú cieľová skupina, tí hej. A tí dostávajú ban, pre dobro nás všetkých.
Dávaniu banov sa vyčíta že je to nedemokratické, že to zabíja diskusiu a zdieľanie myšlienok, že je to prejavom duševnej malosti, narcistnej poruchy, sociopatie a tak ďalej. Veď vravím - ban má hrozne zlé PR.
Vezmime to postupne. Najskôr to s tým, kde je dávaniu banov vyčítané, že zabíja diskusie, zdieľanie odlišných myšlienok, stavia múry a všelijako inak odporuje tomu, čo v miliarde úplne generických nič neznamenajúcich príhovorov trepú politici, keď sa alibisticky opustia na tému spájania spoločnosti, ťahania za jeden povraz a prečo nemôžeme byť všetci ako hokejová repre, keď sa jej práve zadarilo.
Ako človek, čo na Oblude a všelikde inde dal desaťtisíce banov (a nebanujem ani jeden!) môžem povedať, že to všetko by bola pravda, keby diskusia mala vo všeobecnosti zmysel. Diskusia má však veľmi značné obmedzenia a mimo nich je len stratou času. V princípe má diskusia a otvorenosť zmysel, ak sa deje medzi plus mínus rovnocenými ľuďmi, čiže ľuďmi ktorých postojová diskrepancia je v rozumných, diskusiou prekonateľných medziach. Môžete o Tarantinovych filmoch diskutovať s niekým, kto bude tvrdiť, že ten najhorší je Jackie Brown, alebo že Kill Bill pokojne stačil len jeden diel, ale nemôžete o nich diskutovať s Vladimírom Palkom. Aj keď Vladimír Palko, ako vieme, by hrozne chcel. Ale Vladimír Palko nech si o tom diskutuje s Ferkom Mikloškom, to je jeho partner do (pre nich) zmysluplnej diskusie o Tarantinových filmoch. A rovnako ako ja sa nebudem diviť, že ma vyhodia z kostola, ak tam začnem nahlas rozoberať, že ak sme všetci z Adama a Evy, tak to tu žijeme v pekne incestnom bordeli, tak je úplne mimo kontext sa rozčuľovať, že som dostal ban na Cynickej oblude, len preto lebo som tam napísal, že homosexualita je choroba, ktorú možno liečiť. Človek, ktorý si myslí také niečo, alebo človek čo tvrdí, že Matovič je svätý záchranca, poprípade nejaký ďalší človek hovoriaci o nejakých libtardoch sa na mojej stránke ocitol presne takým omylom, ako ja v tom kostole alebo na dvojkoncerte Desmodu a Simy Martausovej. To nie je nijako urážlivé tvrdenie, len konštatovanie faktu, že toto tu nie je pre teba a ten ban, čo dostaneš ušetrí obom stranám veľa času, energie a nervov.
Prevelice trápne je sa obdržanými banmi akože vychvaľovať, zachytávať sa nimi pri šplhaní na moralistické výšiny, čo je presne vec ktorú robia skoro všetci, nezávisle od tábora, do ktorého sa ráčia zaraďovať. Všetky tie vykrikovačky, že Blaha mi dal ban, ako keby ste vyhrali olympijské preteky v správňackosti, alebo tie porovnávačky každého, kto ešte dáva ban práve ku Blahovi sú strašidelná hlúposť. Poviem ako si myslím - to že Blaha dáva bany je úplne v poriadku. Tak ako je úplne v poriadku, keď ich dáva ktokoľvek iný. Ban má niekoľko veľmi prospešných praktických významov, nezávisle od toho, kto ich koľko a komu udelí.
Ban je mimoriadne účinným prostriedkom vytvorenia si vlastného publika. Ako tvorca obsahu trvám na tom, že mám právo vyberať si publikum. Vravím tomu kurátorovanie obecenstva. Keď si ľudia môžu vyberať koho budú čítať, ja si chcem vyberať, a aj si vyberám, pre koho chcem tvoriť. A ja chcem tvoriť len pre ľudí, s ktorými zdieľam podobné hodnoty. Je to echo chamber ako prasa, to nijako nepopieram. Akurát na tom nevidím nič zlé. Rád som rád zdôraznil, že mojim cieľom je sa tvorbou baviť, nie budovať chiméru akejsi vytúženej spoločnosti, ani posúvať Slovensko k utopickým lepším zajtrajškom, rozhodne nie za cenu toho, že sa budem musieť na svojej stránke pozerať na ľudí, ktorých by som v reálnom živote neocikal, keby horeli.
Druhým mojim dôvodom prečo pôsobím na sociálnych sieťach je budovanie vlastnej značky, čo ma vo finále živí. Netrávim tu čas preto, lebo nemám nič lepšie v živote, len vypisovať na sociálne siete, ale preto, lebo rozumiem priamemu súvisu medzi udržiavaním si vlastnej cieľovej skupiny a tým, že mám predajom svojich produktov čo do úst. Človek pri ktorom je mi úplne zrejmé, že si v živote nič nekúpi a len sem chodí ventilovať svoje opovrhnutie mi je zbytočný a dať mu ban je opäť to najlepšie a najjednoduchšie, čo môžem pre seba, ale aj pre neho urobiť.
Predpokladám, že aj Blahovi sú v naplnení jeho cieľov tiež úplne zbytoční ľudia, ktorí nie sú a nikdy nebudú cieľová skupina a preto im tie bany dáva. A preto to robí aj hocikto iný. Môžete sa tváriť na vyššiu morálnu bytosť a nedávať bany nikomu, ale potom vaše diskusie vyzerajú ako… nuž ako diskusie na známych stránkach, ktoré kašlú na prečisťovanie za pomoci banov. Nedávať bany je ako nechať toho medveďa chodiť voľne po dedine a nevšímať si, však nech si dá, keď mu chutí z kontajnera. Ale vieš čo sa stane. Prídu ďalší. Do dediny aj do diskusie. A tridsať medveďov, to už je problém aj pre vcelku otrlú podhorskú dedinu, kde deťom lejú pálenô už do prvej kaše.
Pri Blahovi a podobných čo si často sponzorujú posty to má aj ďalšiu pridanú hodnotu. Najefektívnejší spôsob plateného obsahu je mieriť ho na fanúšikov vlastnej stránky. Takže ak máte medzi fanúšikmi len vlastnú cieľovku, vo finále vás sponzorovaný zásah vyjde o dosť lacnejšie, pretože neplatíte za zobrazovanie ľuďom, ktorí vás beztak v živote nepodporia. V tomto aj ten Blaha postupuje veľmi rozumne. Ban je výborný nástroj nielen na udržiavanie publika, ktoré potrebujete na naplnenie svojich cieľov, ale aj z hľadiska efektivity ako sa k tomu cieľu dostávate. Isteže, na spornú pôdu sa presúvame, keď dáva ban štátna inštitúcia, premiér alebo minister, ale pri súkromných osobách, ktorí nemajú v popise práce slúžiť občanom bez rozdielu nie je vôbec čo riešiť.
Čo sa týka výčitky, že rozdávanie banov je prejav mentálnej nezrelosti, sociopatie, narcisizmu, či neschopnosti prijať iný názor, tak tu jednak hovorí z vás skôr vaše vlastné banom zasiahnuté ego, a jednak to už sme v ríši veľmi osobných životných preferencií. Môžem hovoriť len za seba. Verejne píšem 20 rokov a boli časy, keď som si presne v duchu oficiálnej paradigmy dobrého človeka myslel, že prijímať úplne iné názory, objavovať postoje iných ľudí, mať otvorené oči i srdiečko je obohacujúce a prospešné. Postupom času ma to však unavilo a prešlo. Hlúpe názory zlých ľudí (posudzované tak z môjho pohľadu) ma neobohacujú, neinšpirujú, nepodnecujú vo mne kreativitu, ale jednoducho už len štvú, nútia ma reagovať, v rámci reagovania to prehnať a v konečnom dôsledku ublížiť sám sebe. Zistil som, že ak oddelím tento duševný spam, tak žijem oveľa vyrovnanejší život, môj čas patrí mne, moji blízki a ľudia na ktorých názore mi záleží sú v mojej bubline so mnou, a to všetko vonku je len hlušina. Tak ako nepočúvam rádio, nesledujem televíziu, a nečítam bulvár, pretože sa tam nedozviem nič o mojom živote, tak nechcem vedieť ani o svete ľudí, ktorí v dôležitých veciach nie sú ako ja. For the record, rovnaký cestovný pas nie je ani náhodou nič, čo by ma malo s niekym spájať.
Môj čas je príliš vzácny, aby som sa zavzdušňoval svetom tam vonku. A keď sa mi ten svet snaží naliezť do môjho kurátorovaného publika, tak to presne vyriešim banom. Je to oveľa lepšie riešenie, ako otvárať neustále nové fronty kultúrnych vojen alebo nejakých osobných verbálnych nevraživostí. Keď mi niekto vyčíta, že neviem o takzvanom skutočnom živote skutočných ľudí, tak s ním súhlasím. A dodám, že presne tak to chcem, lebo keď raz mám svoj starostlivo vyčistený bazénik, nebudem si doňho púšťať vodu z Dunaja, nech je akýkoľvek veľký, dôležitý, má vplyv aj na môj život a jedného dňa mi tam beztak možno natečie.
Nebyť banov žilo by sa mi horšie, pracovalo by sa mi horšie a presne to isté platí nielen o každom inom, kto bany dáva, ale aj o tom kto ich dostáva. Bany existujú, aby nám všetkým pomohli. Nebyť ich, už len vďaka tým hádkam, čo by existovali navyše oproti terajšiemu množstvu, by HDP padol o dvadsať percent.
Takže keď dostanete niekde ban, nerobí to z vás lepšieho človeka, ani to neznamená, že ten kto vám ho dal práve zničil demokraciu, ani že je sociopat s narcistnými sklonmi. Znamená to, že ste sa ocitli na nesprávnom mieste, autor si uplatnil svoje právo na vlastné publikum, poprípade nezapadáte do jeho širšieho plánu a jednoducho sa mu nechce s vami otravovať, lebo vie, že ani pre jedného z vás by z toho nič dobré nevzišlo. Nič osobné.
Buďte všetci za to vďační a banu ako takému postavme sochu na námestí.
Zverejnenie komentára
4 Komentáre
Amen
OdpovedaťOdstrániťV ideálnom (virtuálnom) svete, ban je niečo ako Banderas (Antonio) v úlohe vyhadzovača (vidím už aj to tlačítko - "Ban teraz"/"Ban neskôr"). Síce ma vyhodil z podniku, lebo som hlasne dával najavo, že mi vadí, že nemajú Virgin Mojito, ale spravil to ten sympaťák Zorro a na toho nemôžem byť nahnevaný. Navyše vďaka nemu si dám mojitko v hipsterskom bare a nie v Ponorke.
OdpovedaťOdstrániťAko píšete, banovanie je zdravé pre obe strany.
veľmi zaujímavé - ďakujem za ozrejmenie a vyriešenie pochybností o vlastnej dobrote alebo zlote - potvrdilo mi to, že bublina chráni nielen mňa pred nekompatibilnými, ale aj ostatných nekompatibilnych odomňa...
OdpovedaťOdstrániťWow! Nice article!
OdpovedaťOdstrániťSem môžeš napísať komentár, pretože komentáre tu zatiaľ sú. Ak sa to bude zneužívať, komentáre nebudú.