No a čo!

Kedysi unikli dáke staré heslá z nejakých internetových služieb a krátko na to začali ľuďom chodiť také tie hromadné vydieracie maily. Že ty si ten a ten a máš takéto heslo, nainštalovali sme ti vírus do počítača, presne vieme, čo na ňom robíš a ty si na ňom pozeral hanbaté stránky. Veď ty dobre vieš! Ak nám okamžite nezaplatíš, odošleme všetkým v tvojich mailových kontaktoch, no čo si sa pozeral. Vďaka tomu priloženému heslu to prvých 15 sekúnd vyzeralo vcelku dôveryhodne, viem si predstaviť, že to kopu ľudí muselo vystrašiť. Niektorí možno dokonca aj zaplatili. Nie zlý biznis, najmä vzhľadom k tomu, že jeho autori, aj keby naozaj mali funkčné heslá ľudí a históriu ich prezeraných stránok, dokonca aj s fotkami z kamery počítača, že ako sa pri tom tvárili, hrali reálne s veľmi slabými kartami.

Neudialo sa to totiž v 18. storočí, ale niekedy okolo roku 2015. Predstava, že bežnému človeku by mohla akokoľvek narušiť život uniknutá informácia, že sa niekedy pozeral na porno je hrozne smiešna. Neviem, či sa už podarilo dolapiť toho, kto túto schému vymyslel, ale ak nie, tak môj tip je, že by to mohol byť ten istý, čo z interných záznamov RTVS vytiahol na Marcela Merčiaka jeho nadávkový, dlaždičský prúd írečistej slovenčiny, ktorý posledné dni jednak baví a jednak samozrejme pohoršuje Slovensko. Predstava onoho človeka, že ak sa ľud dozvie, že Marcel Merčiak, keď je nasrdený, tak nadáva, by mala dáko zásadne poškodiť jeho kariéru, alebo nebodaj spôsob akým ho vnímajú jeho blízki, je rovnako absurdná a rovnako indikujúca nie práve najostrejšiu ceruzku v peračníku, ako to s tým vydieraním za pomoci (neexistujúcich) dôkazov o browsovaní porna. 

Na obe akože hanby je totiž rovnaká, jednoduchá odpoveď: "No a čo!"

Oboje, a toto s nadávkami zvlášť, môže pohoršiť len tých najhorších pokrytcov. Lebo ľudia masturbujú, pozerajú porno, občas prebiehajú na červenú a dokonca aj nadávajú. Všetci ľudia to robia. No dobre, dvaja alebo traja možno niektoré z toho nerobia, ale sú to skrátka úplne normálne a načisto bežné veci. A čo je ešte dôležitejšie, nie sú to ani nijako zvlášť zlé veci - ak si človek dá pozor a nerobí to pred deťmi, pretože deti na to musia prísť samé. Na rebríčku najnehoráznejších neslušností je používanie vulgárnych výrazov, zvlášť v hneve a zvlášť zvlášť v internej komunikácii veľmi hlboko. Možno tak niekde zarovno s neodzdraviť alebo lakťami na stole v lepšej reštike. Nad používaním vulgárnych výrazov je nepreberné množstvo iných, oveľa závažnejších a predsa stále ešte bežných neslušností. Od tykania obsluhe v čínskom bistre, cez púšťanie si nahlas hudby na ulici, rasistických či homofóbnych názorov a tak ďalej smerom nahor až niekde k znásilneniu, vražde, organizovaní holokaustu a práci redaktora Nového času.

Samotné pokrytectvo je v tom rebríčku kdesi tak okolo polovice a je to oveľa horší škandál, než si nadávať v debate dvoch dospelých ľudí. Pretože tak ako neexistuje korelácia medzi používaním nadávok a tým, či je niekto dobrý, zlý, inteligentný alebo hlúpy človek, tak v prípade pokrytectva taká korelácia nepochybne existuje. Že človek nadáva nehovorí o ňom nič. Nadávajú dobrí ľudia, zlí ľudia, múdri aj hlúpi. Pokrytci sú ale skoro vždy zlí; inak by pokrytectvo ani nebolo takou dôležitou kvalifikáciou pre pôsobenie v politike. Pokrytci zavzdušňujúci sa nad vulgárnymi slovami v prejave iného človeka sú ako zlodej, ktorého prichytíte u seba v byte a on vám vynadá, že nemáte upratané.

Jonathan Safran Foer napísal v jednej zo svojich skvelých kníh, že neexistujú nevhodné výrazy, iba ich nevhodné použitie. Postava otca to tam hovorila svojim deťom. Podľa mňa to je úplne presne to najpodstatnejšie, čo treba o vulgárnych výrazoch vedieť a mať implementované v každodennom živote. Nadávky existujú pretože majú význam. Presne tak ako existujú zbrane. Správnym použitím nám pomáhajú, nesprávnym škodia. Dobrý sluha, zlý pán a tak ďalej. Nikto nikoho nenúti ich používať, ale je to skrátka súčasť jazyka a emócie, ktoré sa nimi vyjadrujú sú súčasťou ľudskej esencie. Keď ich nebudete používať, nestane sa z vás lepší človek. Akurát máte chudobnejší slovník a rovnaké emócie musíte zo seba dostávať dáko komplikovanejšie a zákernejšie (nehovoriac o tom ako zúfalo smiešne vyzeráte, keď hviezdičkujete písmenká). 

Slušnosť spočíva nie v nepoužívaní nadávok, ale v ich používaní správnym spôsobom pri správnych príležitostiach. Napríklad, keď máte dojem, že vás kolegovia nechali v štychu a očividne takto spolu ventilujete úplne bežne, alebo keď hovoríte o zlých ľuďoch. Trebárs o homofóboch snažiacich sa formovať verejnú mienku na obraz svojej obmedzenosti. Hocijaké vulgárne slovo je prd vo vesmíre oproti tomu, keď niekto vplyvný povie, že dve ženy sa nemôžu pobozkať v telke, alebo keď si založíte klérofašistickú nadáciu pomenovanú po obdivovateľovi Adolfa Hitlera a Jozefa Tisa a zároveň sa tvárite na etalón správnej morálky. 

Ja som ten posledný, čo by sa išiel zastávať menovite Merčiaka. Nemám ho rád ako komentátora, ani ako človeka. Kedysi som napísal o jeho komentovaní vtipný text (nájdete ho v tejto knihe), dokonca natoľko vtipný, že sa z útrob provopočiatočnej internetovej publicistiky dostal až k nemu samému. Keby ste počuli ten telefonát, čo mi Marcel vtedy venoval, tak vám to bude pripadať, že tomu kolegovi v štúdiu RTVS pred pár dňami v skutočnosti vyznával lásku. Ale to nemalo nič s tým, že používal vulgárne slová. Povedať niekomu, že mu za vtipný článok necháš zlomiť nohy sa dá isto aj bez vulgarizmov a bude to mať rovnaký efekt. Nadávky s tým nič nemajú, aj keď Merčiak ich používa. No a čo, tak používa. Nadávky nie sú jeho skutočný problém. Slabé nervy a možnosť, že sa takto opúšťa napríklad v kruhu najbližších, to už áno. Keď doňho, alebo do mňa, alebo do kohokoľvek iného chcete ryť, tak ryte za veci, ktoré sú skutočne problematické. 

Za činy, nie za slová. 

Zverejnenie komentára

5 Komentáre

  1. Ten zaver je presne to, co tak 99% ludi nechape. Ja tiez ked sa mi nieco nedari alebo si ublizim mam taky slovnik, ze by sa Merciak mal co odo mna naucit. Ale nie pred ludmi, a hlavne, nikdy nie na ludi, toboz nie kolegov. Kazdy robi chyby, ale zakladna slusnost a respekt nedovoluju sa takto vyvrieskat na ineho. Ale zjavne tym zabrnkal ludom na spravnu strunu, ked sa ho tolki zastavaju.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Asi tak. Neviem v akej spoločnosti sa pohybuje Rado, ale teda mne sa nikdy nestalo, že by som v práci takto vulgárne nadával kolegovi. Ani keď som bol nasratý. A ani iných som tak nevidel. Tipujem, že bežnejšie je to kdesi na stavbe medzi krčmovými bitkármi. To neznamená, že nepoužívame vulgarizmy. Ale nie takto. A Rado zaradil medzi pokrytcov ľudí, čo si myslia, že nadávať takýmto spôsobom kolegovi nie je ok, lebo vraj tiež používajú vulgarizmy, hoci je to podstatný rozdiel.

      Odstrániť
  2. Slušnosť určite nie je vulgárne nadávanie na verejnosti.
    A vlastne ani v súkromí.
    Samozrejme, nadáva každý, aj ja.
    Ale keď mi niečo ukĺzne, tak na to nie som hrdý.
    Hanbím sa za to, lebo to bolo neslušné.
    Určite existujú aj oveľa horšie veci ako nadávky, to ale neznamená, že by sme to mali bagatelizovať alebo ignorovať.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Myslim, ze autor clanku sa snazil povedat, ze to, co treba Merciakovi vycitat, nie su hanlive vyrazy, ale toxicky charakter krtiky kolegov, ktora sa da vykonat aj s medom na ustach, alebo teda urcite aspon s vyrazmy, ktore formalne nie su vulgarne. Vulgarizmy ako pricina kritiky su argumentom ludi, ktori pojem slusnosti chapu povrchnejsie, pripadne su slaboduchejsi.

      Odstrániť
  3. Dalo by sa s tým súhlasiť, ak by sa nejednalo o Merčiaka. Lenže u neho je to bežný spôsob komunikácie. Ak niekto vypení na kolegov raz za rok, tak sa tomu časom zasmejú, ale u Merčiaka sa takéto záchvaty hulvátstva neustále opakujú. Niekoľko kolegov a najmä kolegýň sa sťažovalo a nakoniec odišlo, ale vedenie televízie Merčiakove excesy neustále zakrýva. Vedenie STV nič neurobilo ani potom, keď Merčiak na Olympiáde v hoteli rozkopal dvere a Olympijský výbor mu odobral akreditáciu. Treba si to porovnať s prípadom, keď Plesník komentoval pod vplyvom alkoholu. Merčiak je primitív, ktorý môže všetko a je si toho vedomý, ale raz sa mu to všetko škaredo vráti.

    OdpovedaťOdstrániť

Sem môžeš napísať komentár, pretože komentáre tu zatiaľ sú. Ak sa to bude zneužívať, komentáre nebudú.