Dopozornostisanatlačenie Anny Záborskej

Anna Záborská si myslí, že má poslanie od Boha. To je samozrejme v poriadku. Štefan Harabin si myslí, že mal byť prezidentom, Peter Marcin, že je vtipný a Anna Záborská, že má poslanie od Boha. Stáva sa to aj najlepším z nás a nie je to nič s čím by si moderné, pod expertným dozorom administrované, psychofarmaká nedokázali poradiť. V rámci tohto presvedčenia sa Anna Záborská už rok a pol snaží presadiť v parlamente hocičo, čo má oporu v Biblii (a väčšinou len tam) a zároveň tým možno šikanovať cudzích ľudí, predovšetkým ženy, a vracať svet o pár storočí nazad, do dôb vlastných jej naturelu, kde práve vehementné priznávanie sa k transcendentálnym vnuknutiam slúži ako základné oprávnenie požívať a distribuovať moc. 

Problém je, že v ostatným parlamentných voľbách pán Boh nebol zapísaný na žiadnom zozname voličov, dokonca ani v okrese Svidník nie, a ak by aj bol, furt by mal len jeden hlas, rovnako ako hociktorý iný bradatý pán s impulzívnymi sklonmi k násiliu, akých na Slovensku nepochybne zopár prebýva. Čiže v parlamentnej demokracii sekulárneho štátu je poslanie od Boha veľmi nevýrazným mandátom. Môžete si to napísať na predvolebný leták, spomínať v rozhovoroch, ale reálne vám to je rovnako platné ako poslanie od Alaha, list z Rokfortu alebo požehnanie Veľkej zelenej prepisovačky. Žetóny určujúce na čo máte najbližšie štyri roky mandát a aké témy máte presadzovať pochádzajú výhradne od ľudí. 

No a tam to s Annou Záborskou vyzerá asi ako s Andrejom Dankom na stretávke členov Menzy - nikto nevie ako sa tam vlastne dostal a najlepšie čo môže urobiť je byť ticho. 

Anna Záborská má pravdu, keď tvrdí, že do parlamentu veľmi otvorene kandidovala s program sprísňovania interrupcií, zákazu nedeľného predaja, upaľovania homosexuálov, návratu ku geocentrizmu a ďalším veciam, ktoré sa snaží úprimne presadzovať. A voliči jej agendu podporili približne 36 tisícmi krúžkov. 

36 tisíc krúžkov vyzerá ako vcelku impozantné číslo. Napríklad, keby to bolo na Islande a Anna Antonsdottir by dostala 36 tisíc krúžkov, bolo by zrejmé, že ľud chce, presne to, čo chce ona. Ale Anna Záborská kandidovala na 5 miliónovom Slovensku a za OĽaNO, ktoré s 25% získalo cez 721 tisíc hlasov. To už 36 tisíc krúžkov nevyzerá až tak impozantne, dalo by sa povedať, že to skôr vyzerá úplne nepodstatne. Koniec-koncov, Igor Matovič - ten ktorý určil, čo chce OĽaNO presadzovať mal takmer polmilióna krúžkov. Anna Záborská mala asi tak 14 krát menej, rozumej (a teraz samozrejme zjednodušujem, lebo každý mohol dať nula až tri krúžky, ale to zjednodušenie je skôr v môj neprospech) každý 14 volič, ktorý sa stotožnil s tým, čo chce OĽaNO dal zároveň mandát Anne Záborskej, aby v parlamente presadzovala to, čo chce ona. To nie je veľa a ešte prisypme soli do rany - Jožo Pročko mal dvakrát toľko krúžkov ako Anna Záborská. Chápete, pani Anna? Jožo Pročko! Ešte aj taký Blaha v Smere ich mal cez 60 tisíc a to je prosím pekne človek, čo sa živí tým, že prehovára prostákov, aby sa nebránili pred chorobou, na ktorú zomrel jeho vlastný otec. 

Nie, nie... 36 tisíc krúžkov nie je žiaden silný individuálny mandát. 36 tisíc krúžkov na kandidátke tak dominujúcej strany by som pri troche snahe získal aj ja, a to jediným bodom mojej kandidatúry by bolo anektovanie Bratislavy a okolia Rakúskom. 36 tisíc krúžkov v kontexte OĽaNO 2020 znamená tu máš kreslo, teš sa z platu, napĺňaj volebný program, vďaka ktorému sme tie voľby vyhrali a buď poslušná poslanecká hlušina, pretože si len malinké koliesko v obrovskom stroji, úplne nepodstatná blcha, čo nemá pľúca a preto nemá právo kašľať. Taký Jožo Pročko to napríklad chápe. 

Netreba dodávať, že nič z toho, čím Anna Záborská už rok a pol na seba neustále strháva pozornosť v hlavnom programe OĽaNO, v tom kvôli čomu ľudia tú stranu volili, nebolo. Do kresla ju nevyniesla zbožná vôľa podstatnej časti národa sprísňovať interrupcie. Jej mandát vznikol jedine preto, že ľudia uverili Matovičovým rečiam o boji proti korupcii a o náprave systému, ktorý dopustil smrť Jána Kuciaka. Na tomto sa Anna Záborská dostala do parlamentu. Prečo ju Igor Matovič dal na kandidátku OĽaNO, to je už iná otázka.*

Keby svojich 36 tisíc krúžkov získala na čele vlastnej strany, nazvanej nejako príznačne, napríklad Diagnóza, alebo Smrť Kopernikovi!, bolo by to priame a presné vyjadrenie akú podporu má jej agenda v dušiach slovenského elektorátu. Akurát taká strana by sa do parlamentu nedostala a Anna Záborská by si mohla svoje vízie rozprávať tak maximálne Mikloškovi, Palkovi  a ďalším kolegom zo správnej rady Spoločenstva Martina Hanusa, poprípade o tom písať plamenné články niekam do Zeme a veku alebo Postoja. 

Jej doterajšie parlamentné pôsobenie je obyčajný podvod na voličoch. Nečudo, že jej neostáva nič iné, len spoliehať sa na podporu jednak otvorene fašistických poslancov, čo z nej tým pádom robí kolaborantku ideológie, ktorá zabíjala jej predkov počas holokaustu, a jednak poslancov Smeru a Hlasu, ktorých vyoutovanie z politiky bolo absolútnym základom toho, kvôli čomu ľudia OĽaNO volili. 

Anna Záborská v parlamente nezastupuje prakticky nikoho. Napriek tomu sa jej podarilo premrhať toľko času, energie a voličskej trpezlivosti, že je to, ak sa na politiku budete len technokraticky pozerať ako na umenie možného, až obdivuhodné. 

Ale aj tak nemám dojem, že by si akúkoľvek formu obdivu zaslúžila. 

* Odpoveď znie: Preto isté, prečo tam kedysi dal Helenu Mezenskú. Lebo je nezodpovedný, zákerný ozembuch. 

(článok pôvodne vyšiel v skrátenej a redigovanej verzii v denníku SME. Toto je jeho pôvodná podoba, tak ako ju samotný autor chcel mať)