Zbrane, ktoré si vyberáme


Niekto zverejnil presnú adresu Ľuboša Blahu a ľudia mu chodia zvoniť na zvonček jeho bytu. Iní ľudia, a ako vidím nie je ich zrovna málo, tomu tlieskajú, pretože majú dojem, že presne to si Blaha zaslúži. Síce ma to neprekvapuje, kmeňové myslenie a stádovitá odvaha nijako nesúvisí s konkrétnymi hodnotami, ku ktorým sa človek na povrchu hlási, ale to neznamená, že ma to neznepokojuje. Vadí mi to ešte viac, ako mi vadila Osuského facka Vaskymu, ktorej sa nadšene tlieskalo tiež. Nemusím mať jedinú pozitívnu emóciu smerom k Blahovi, ani Vaskymu, Uhríkovi, Kotlebovi, Ficovi, Dankovi alebo komukoľvek inému z tejto sorty, aby som mal predstavu o čiarách, ktoré je síce ľahké prekročiť, najmä keď si myslíme, že máme na to dobrý dôvod, ale keď ich už raz prekročíme, už sa nedá vrátiť za ne a tváriť sa, že stále platia. Keď takú čiaru prekročíme, neostáva nám nič iné, než ju zmazať a nakresliť znova, ale už o kus ďalej. Hranica medzi hocijako vypätou verbálnou, virtuálnou konfrontáciou a reálnou fyzickou konfrontáciou v reálnom svete je presne takým druhom čiary. Z môjho pohľadu je to jedna z najdôležitejších čiar, ktoré v dnešnom svete existujú. 

Nemusíme sa baviť o tom, čo je nejaký Blaha zač, ani opakovať že v onom relatívnom mieri, ktorý si na našom území užívame, a možno ani dostatočne nevážime, je tým najbližším, čo máme k archetypu nepriateľa. Je to zlý, odporný človek obracajúci sa na spodinu, pre ktorú je v tom všetkom vzorom. Keby bolo po jeho, sme mŕtvi. Tie veci, čo rozpráva a vyvoláva dokonca ani nerobí z obyčajnej hlúposti, ale úplne zištne, premyslene a vo finále z načisto sebeckých pohnútok. Bez debaty sviňa (aj presnejšie by sa dalo, avšak sľúbil som, že sa budem na verejnosti vystríhať vulgarizmov).  

Ale zároveň treba asi aj troška premýšľať.

V prvom rade tu máme zákony. Zákony ako opak spoločnosti spravovanej samozvanými renegátmi vykonávajúcicmi spravodlivosť podľa vlastných subjektívnych meradiel, poprípade systémom oko za oko. Kedže sme ľudia všelijakí, držíme sa základného pravidla, na ktorom je postavená naša terajšia civilizácia - výkon spravodlivosti, či už oprávnenej alebo domnelej nechávame na orgány činné v trestnom konaní. Nie sme vo vojne, nie v tej naozajstnej, v akej sú teraz na Ukrajine. Na chytanie zločincov máme políciu a na rozdumovanie nad tým, či a ako majú byť potrestaní máme súdy. Môže sa nám to zdať ako oštara, najmä keď vidíme, že Blahove nenávistné hecovačky majú reálne dôsledky v podobe jesenných obetí covidu, či terajších dezolátov vyhrážajúcim sa poslancom pod oknami, ale v skutočnosti je možnosť nechať vysporiadavanie sa s darebákmi na políciu a súdy úžasný civilizačný luxus. Keď oň jedného dňa prídeme, tak ako oň zrovna prišli práve na východ od nás, bude nám za celou tou, častokrát frustrujúcou a nikdy nie dosť dobrou, komplikáciou efektívnej pomsty veľmi smutno.

Ak chcete argumentovať, že predsa oni začali, oni blokovali sanitky na protestoch, oni terorizovali predavačky v Lídli, oni hulákali na epidemiológov, oni urobili niektorým poslancom peklo zo života tým, že ich označili za vlastizradcov, rozlepili plagáty s ich tvárami a hulákali im pod oknami, tak síce máte pravdu, fakt si začali, ale aj tak stále nedisponujete argumentom, ktorý by ospravedlňoval odvetu v podobnom, čoraz vyhrotenejšom, duchu. Možno ste si to len v návale iných povinností nevšimli, ale všetky vyššie spomínané delikty, od blokovania sanitiek až po návštevu dezolátov u poslanca Benčíka polícia nejakým spôsobom rieši. Tam, kde to zákon umožňoval boli ľudia zaktnutí a boli/budú súdení. Vasky strávil pár mesiacov vo väzení, pamätáte sa? A tam, kde to zákon neumožňuje sa aspoň udiala verejná debata, alebo sa hovorí o priestupku. Absolútne sa nedá povedať, že nikto kompetentný s tým celým nič nerobí. To jednoducho nie je pravda.

Ak je niečo podľa existujúcich zákonov nepostihnuteľné, stále to neznamená, že to má ísť napraviť niekto z vás, spôsobom podľa vlastného výberu. Znamená to, že máte využiť obvyklé cesty, aby sa tie zákony podarilo oficiálnou cestou zmeniť.  Len treba si pritom uvedomiť, že jedného dňa tie zákony môžu byť použité aj proti ľuďom, s ktorých pohnútkami náhodou súhlasíme. Ak sa podľa nejakého paragrafu volá po potrestaní tých, čo zverejnili mestá, kde bývajú niektorí poslanci, tak ten istý zákon sa určite bude vzťahovať na toho, kto zverejnil Blahovu presnú adresu. A ak majú byť potrestaní tí, čo sa pod domom vyhrážali Benčíkovii, ťažko sa budeme môcť tváriť, že ten anonymný chalanko, čo zvonil u Blahu je nejaký etický Robin Hood morálky a rovnaký zákon sa naňho nevzťahuje. Ja by som tiež rád videl ako prozreteľnosť oplieska zlých ľudí o chodník, lebo sú skrátka zlí, ale obávam sa, že takto spravodlivosť nefunguje. Ak sa máme ako spoločnosť dožiť ďalšieho roka, prípadne desaťročia, musíme sa držať princípov platných pre každého. Keď sa zbavíme autority zákonov, nech sú akokoľvek nedokonalé a ich vykonávatelia mantaví, sme v pérdeli, pane hrábě. Zvlášť skupina ľudí, čo sa vo svete ľahko manipulovateľných mnohopočetných davov považuje za menšinu by si toho mala byť veľmi dobre vedomá.

A potom tu máme celý tento zápas o povahu spoločnosti, kultúrnu vojnu, alebo ako to vlastne nazvať. Skrátka to, že my chceme, aby sa svet nejako riadil a oni chcú, aby sa riadil inak. Ak to chceme prevážiť na našu stranu, treba trocha aj taktizovať. Napríklad nedávať druhej strane do rúk ľahko zneužiteľné argumenty. Z podstatnej časti vedieme súboj o verejnú mienku. Kauza Martausová, kde som na smeč protistrane elegantne (rozumej idiotsky) naservíroval ja sám, nech je výstrahou a ponaučením aj pre ďalšie prípady. Fackať Vaskyho, zverejniť kompletnú Blahovu adresu a večer mu budiť decká sú presne tie veci, ktoré budú obrátené proti nám. Môžeme sa potom smiať, že je to ačohentizmus, ale to nebude nikoho zaujímať. Každú hranicu, ktorú prekročíme, bude druhá strana považovať za zrušenú a to je presne to, čo si pri tejto konkrétnej hranici medzi verbálnym a fyzickým nemôžeme dovoliť. 

Nezabúdajme totiž , že fyzická konfrontácia nie je naše ale ich domáce ihrisko. My sme dobrí v slovách, v dobre skonštruovaných argumentoch, vo vtipoch, sarkazme, logike, máme prevahu vzdelanostnú, tým pádom finančnú, v najhoršom sa vieme uchytiť aj inde a všetky tie ostatné výhody, čo z toho vyplývajú. Veríme, že pero je mocnejšie, než meč. Aspoň ja v to verím úplne zásadne. Oni, naopak, sú dobrí práve v tom fyzickom zastrašovaní, hulákaní pod oknami, burcovaní tupého davu, v prevahe mäsa a kostí. Je v našom záujme, aby sa to celé odohrávalo vo verbálnom svete. Kotleba tiež nebude burcovať dav, aby šiel liberálov preargumentovať, lebo chápe, že to nie je ich parketa. Vo fyzickom zastrašovaní, aj v tom ktoré je ešte stále v rámci zákona, nemáme šancu. O tom, čo by nasledovalo, keby sa prešlo poza zákon ani nejdem hovoriť. 

Dovolím si tvrdiť, že ak máte dojem, že Blaha si to zaslúžil, tak nemáte tušenia, čo presne to "to" predstavuje. Ja mám a môžem vás ubezpečiť, že ak dostanete za týždeň päťsto výhražných mailov, kde vám odkazujú, že si zistili vašu adresu a píšu, čo všetko vám spravia, pričom napľutie do tváre vyzerá ešte ako tá najlepšia možnosť, tak to nehodíte len tak za hlavu. Ak to pokračuje zdvihnutými stieračmi na aute, anonymnými telefonátmi, alebo práve tým nočným vyzváňaním na zvonček, budete z toho otrasení ešte mesiace po tom, ako to ustane. Fyzicky obťažovať Blahu nemôže skončiť dobre. Blahove hordy vedia hocikoho z nás fyzicky obťažovať oveľa oveľa viac. Nehovoriac o tom, že dezoláti nepôjdu napádať onoho dobre zakukleného a zatiaľ anonymného týpka, čo Blahovi vyzváňal. Pôjdu napádať niekoho, koho majú s našou komunitou stotožneného a presne vedia, kto je. Vo finále si zvončekárovu zbabelosť a anonymitu odnesie napríklad práve Benčík, alebo niekto podobne viditeľný. Osuský aspoň fackal Vaskyho pod vlastnou identitou. Bezmenne budiť Blahu nie je hrdinské, je to normálne hlúpe, zbabelé a celkovo kontraproduktívne. 

Úplne iná vec je, ak sa za svoje presvedčenie postaví konkrétna kaviareň tým, že odmietne obslúžiť nejakého Marčeka a jasne dá najavo o akých zákazníkov nestojí. Oproti zastrašovaniu Blahových detí je v tom obrovský kvalitatívny rozdiel. Asi ako medzi ruským bombardovaním a odvetnými ekonomickými sankciami. Ak nám to budú chcieť vracať rovnakou mincou, myslím že sa bez špinavých náckovských pivární dokážeme nejaký čas obísť. Viac príčetných podnikov, menej vyzváňania je presne to, čo v tejto vypätej (ale stále ešte prevážne verbálnej situácii) potrebujeme. 

Nechcem hovoriť o tom, že ak takéto veci robíme, dostávame sa na ich úroveň, pretože v tomto netrpím žiadnymi ilúziami o nikom. Civilizačný náter je povrchovo zmývateľný. My sme ako oni. Ľudia sú ako ľudia. Dostatok hnevu, frustrácie, bezmocnosti a posmeľovanie v rámci bublín vie v hovado premeniť takmer hocikoho, nezávisle od politického presvedčenia. Chcem len povedať, že napriek hnevu a spravodlivosti či pravde na našej strane si treba dávať veľký pozor na to, aké čiary sa rozhodneme prekročiť a aké zbrane si vyberáme do duelu. Lebo niektoré zbrane vieme používať a iné nie a tie čiary aj zákony teraz v prvom rade chránia nás.

Zverejnenie komentára

5 Komentáre

  1. Tento vyklad mi pride ako odporucenie ukrajncom mavat transparentami s nesuhlasom pri prichode ruskych vojakov, ved zabojovali na co budu brat do ruk zbran. Niekedy treba zial na hrube vrece hrubu zaplatu. A Balaha tam presne zapada (nie rodina iba on samozrejme).

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Najsmutnejšie na tom je, že aj keď by sa náhodou začal Bláha vyšetrovať, tak osvedčený sluha smerákov Žilinka to zruší.
      Zápas, pri ktorom jedna strana nehrá podľa pravidiel a ešte im nadržiava rozhodca, sa nedá vyhrať.

      Odstrániť
  2. Keď Blaha zverejňoval pred niekolkými dňami adresy poslancov, ktorí hlasovali za obrannú dohodu s USA, a nazýval ich vlastizradcami, tak na to už autor tohto článku nejakosi pozabudol. Tam tých adries a dehonestujúcich oslovení bolo oveľa viac. Ale autor článku si selektívne vyberá udalosti len podľa svojho skresleného názoru.

    Áno, súhlasím, že Blaha si nezaslúži zverejňovanie adresy, ani nadávky. Ale zaslúži si jednoznačne väzenie.
    A plne sa zhodujem s názorom anonyma, ktorý hovorí, že druhá strana nehrá férovo, keďže ich p. Žilinka zbavuje obvinení.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Vďaka Rado. Súhlasím s každým slovom

    OdpovedaťOdstrániť

Sem môžeš napísať komentár, pretože komentáre tu zatiaľ sú. Ak sa to bude zneužívať, komentáre nebudú.