Večerný letný súmrak nad Trnavou

Občas si predstavujem večerný letný súmrak nad Trnavou, niekedy na prelome prvej a druhej dekády tretieho tisícročia. V centre mesta, v kancelárii na najvyššom poschodí budovy, ktorú práve preventívne prepísal na manželku, sedí Igor Matovič. Všetci ostatní už odišli, len on sám, osamelý milionár si vychutnáva túto magickú hodinku, keď Slnko svojim svetlom ponížene zalieva jeho skromnú, ľudskú tvár, unavenú ale spokojnú na konci ďalšieho úspešného dňa. Ostal dlhšie, aby dôsledne skontroloval výkazy načierno zamestnaných brigádnikov, s pedantnosťou sebe vlastnou ešte raz porátal koľko na daniach ušetril rozobratím tlačiarenského stroja a práve dohovoril so svojou milovanou mamičkou, ženou čo mu od detstva vštepovala ideály, ktoré z neho urobili obyčajného človeka a predsa nezávislú osobnosť. 

Dobré správy, mamička súhlasila, že keby sa niekto pýtal, tak každému povie, ako so svojim synom minulý rok každý jedeň deň prejazdila 600 km na starej rozheganej fábii po bohom ľúbenom Slovensku. A v tomto dobrom rozmare sa Igor, majiteľ polovice sveta rozprestierajúceho sa  odtiaľto až po koniec obzoru, pozrel na svoj podvodom získaný vysokoškolský diplom zarámovaný na stene a konečne si naplno uvedomil niečo, čo mu už dlhšiu dobu nedalo spávať, dralo sa jeho vnútrom na povrch a zrazu sa stelesnilo do myšlienky jasnozrivejšej ako tézy jeho vlastným menom podpísanej diplomovky. "Táto krajina sa už konečne musí vymaniť z osídiel klamstva, podvodov, špekulantstva a utrpenia chudobných ľudí utláčaných pokryteckými zbohatlíkmi obracajúcimi si zákony vo svoj osobný prospech,"povedal si pološeptom v tej prázdnej rozľahlej miestnosti.  "Ja jednoducho musím ísť do politiky!"


Pôvodne bol tento text uverejnený v Motivačnom diári Cynickej obludy 2022.

Zverejnenie komentára

3 Komentáre

Sem môžeš napísať komentár, pretože komentáre tu zatiaľ sú. Ak sa to bude zneužívať, komentáre nebudú.