Byť attention whore je síce psychická porucha, ako sa patrí, ale ak ste hviezda reality show, alebo pornoherečka, dá sa s tým poľahky žiť vám aj okoliu. Attention whore v politike je priekak najhrubšieho zrna a nedá sa nad tým mávnuť rukou, že veď jeho to chlapca prejde, len čo bude mať tritisíc priateľov na Facebooku.

Niekedy, vo zvlášť absurdných prípadoch, mám pocit že esenesesáci sa takto správajú premyslene, že doma Slota číta Bhagavadgitu, ale len čo zavetrí kameru, profesionálne nahodí svoje druhé ja, odrapoce si nacvičené dissy a potom sa s pohárom oranžády v ruke vráti nazad k príhodám stovky synov slepého kráľa Dhrtaráštru.

Ak by som chcel v rámci postupného znehodnotenia vybrali.sme.sk zo služby ponúkajúcej perly ukryté kade-tade  po internete v monotematický zdroj nudných politických pamfletov, ukázať prstom na jediného vinníka, nebol by to nikto z administrátov alebo programátorov. Bol by to Richard Sulík.

Ivan žije a zdravíčko mu stále slúži, pámbožko mu ho daj hojnosti! Len to tak vyzerá, že aj naňho sadla kríza a roboty akosi nieto. Občas aj niekam zájde, tu to Galanty, tu do Sabinova, alebo poťukať po niečom kladivkom, alebo občas niekoho prijať v paláci, ale žeby mu diár priam praskal od povinností, to sa nedá povedať.