| Antidepresíva? Nežerte to! |
| Written by Spam Anderson | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Monday, 18 August 2008 23:48 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Tento text nie je publicistika. Je to literárna fikcia. Nachádza sa v sekcii Čítanie a tak treba k nemu aj pristupovať.
V živote nebola moje psyché rozobratá na také kúsočky, ako keď som pred rokom sedel vo vlaku do rodného mesta. Bol som na úteku pred náruživou kozmopolitkou, ktorá ma obrala nielen o všetky peniaze odložené na hypotéku, ale aj o posledné zvyšky sebaúcty. Rovnako som unikal z pracovného prostredia, v ktorom som už kolegov nerozlišoval podľa mena, ale podľa individuálnej bezpečnej dennej dávky Xanaxu. {mosgoogle right} To, že obuvník chodí bosý a HR-manažér nemá soft skills, to veru v našom farmaceutickom prostredí neplatilo. Kolega díler, čo mal pod palcom psychofarmaká, nám rozšafne nechával po šuflíkoch dekoratívne balíčky, z ktorých na nás ako belgické pralinky vyskakovali štôsiky nízkodávkových antidepresív. „Od Ježiška," smilne na mňa žmurkol, keď nedbalo krúžil okolo môjho stola, akože hľadá cukríky s logom pre klientov a ja som práve objavil zastužkovaný balíček. „Keď ideš zo solárka, jebneš si betakarotén, keď ti dá košom nejaká pinda, nebudeš sa predsa ožierať. To máš grátis, na dobrú náladu," vycieral sa na mňa absolvent Ekonomickej univerzity.
Odkedy
som v tom biznise, viem, že nič nie je grátis A po tej širokoplošnej mediálnej osvete o depresii ako ekvivalente črevnej chrípky všeobecní lekári vypli hruď a antidepresíva predpisujú ako bonpari. Ale bohužiaľ, chlapci, za toto sa na kongresy nelieta. To je tak na pero a pekný farebný dáždnik. Asi mesiac pred mojím odchodom nervové vypätie z pracovnej záťaže neuniesla korpulentná kolegyňa so špecializáciou na dermatologiká. Aby sme si rozumeli. V oblasti dermatológie toho veľa nevymyslíte, tam sú kortikoidy na všetko, čo nezvládne sírová masť a modrá indulona. A to má k exaktnej terapii rovnako blízko ako lektvar z čerstvo odumretej ropuchy skolenej za splnu mesiaca. Kolegyňa za rozšírenie svojho teritória bojovala udatne, ale konkurencia šmarila na trh nejaké generiká, ktoré jej obchodné výsledky ťahali až na dno priepasti. „Ja už nechcem tie s protrahovaným účinkom!" kričala kolegyňa na Absolventa a mrskla po ňom propagačný stojan na pero s emblémom vnútromaternicového telieska, so zľahka koitálnym, zasúvacím dizajnom. Aby sme si rozumeli aj tentokrát. Kolegyňa už nechcela antidepresíva, ktoré jej žalúdočné kyseliny rozpúšťajú pekne postupne, ona chcela svoj splín eliminovať okamžite, čistou šlehou do hlavy. Aj také sú a sú veľmi obľúbené. Pozoroval som tú scénku a hrozne som si želal, aby ma odtiaľ vyhodili. V hlave som už dlho spriadal všakovaké modelové situácie, ako šéfovi narovinu oznámim, že za mizerné prémie v korumpovaní lekárov pokračovať nebudem a nech láskavo zváži, ako zahojiť tú jazvu v mojom morálnom profile spôsobenú dlhodobým neetickým počínaním.Nech sa ráno na seba môžem pozrieť do zrkadla bez pocitu, že som svoj kredit predal za päť eur. xxx
Chvíľu
nedávaš pozor a už ti cudzí skejťák jazdí po U-rampe Rozumu nevysvetlíš - smutno mi za ňou bolo. Čo smutno, úplne vytrasený som bol a nič lepšie mi nenapadlo ako okoštovať bonpari od kolegu. Uľavilo sa mi. Pri rannom vstávaní som už nebojoval s desaťnásobnou gravitáciou a moju tvár zastrel neškodný výraz Augustína Mariána Húsku v najlepších časoch. Absolvent zmenu postrehol, kde-tu na mňa spiklenecky žmurkol a ja som mu vo svojej emočnej otupenosti úplne automaticky odžmurkal späť. Keďže nové balíčky mi v zásuvke nepribúdali, začal som faustovsky rátať dni do okamihu, keď bude Absolvent niečo chcieť. Netrvalo to dlho. Agilný Absolvent ma vzal na obed, chlácholivo sa na mňa usmial a dal návrh. Korpulentná kolegyňa to nezvláda, manažment to vidí, treba s tým niečo robiť. Rozdelíme si jej rajóny pekne fifty-fifty. Firma ušetrí náklady na jeden kus neschopného staffu, my si prilepšíme a veď kolegyňa má bonpari s okamžitým účinkom, nech sa na podpore chvíľu vyzabáva. Uprene na mňa hľadel. Asi ako diviak na bukvicu. Myslel som na svoju poslednú osamelú škatuľku bonparov a náhle som precitol zo svojej antidepresívnej hmly. Toto bol exemplár zo sorty Viktor, človek víťazný. Človek, ktorý by pokojne leasoval obličku práve zosnulej starej mamy, len aby mal o tých päť eur na konte viac. A teraz by sa rád postaral o tlstú kolegyňu v dermatologickom úpadku. Sám by jej rajóny nestíhal, preto chcel ísť napoly so mnou. Nahol som sa k nemu, aby som mu povedal, že je čistý, nesolidárny kokot. A ešte trochu vyľakaný svojím mravným počinom som trielil naformulovať výpoveď. Celé to išlo úplne mimo mňa, bez toho, aby som sa nejako citovo angažoval. Tak ako vlastne stále, odkedy som začal žrať antidepresíva. V ten večer som vypil fľašu modrého portugalu. Antidepresíva som nespláchol, ale ako slušný občan zaniesol do lekárne, nech si to tam predpisovo zlikvidujú. Byt som rýchlo predal a vďaka ohromnej hypotekárnej bubline, čo sa nám tu v metropole zdula, som na tom trhol pekné prachy. Absolventovi som na rozlúčku nastriekal na auto milené graffiti s nápisom FAS. Sedel som vo vlaku, bolo mi ešte stále mizerne, ale svitalo na lepšie časy. xxx
Powered by !JoomlaComment 3.26
3.26 Copyright (C) 2008 Compojoom.com / Copyright (C) 2007 Alain Georgette / Copyright (C) 2006 Frantisek Hliva. All rights reserved." |