Category Archives: Knihy
Ivan Gašparovič: Myslím národne, cítim sociálne (recenzia)
Docent doktor Ivan Gašparovič, kandidát vied, právnik, prodekan, podpredseda medzinárodnej komisie Češkoslovenského zväzu ľadového hokeja, generálny prokurátor ČSFR, predseda NR SR, spoluautor ústavy, zastupujúci a neskôr dvojnásobný prezident Slovenskej republiky, člen KSČ, VPN, HZDS, HZD a akoby aj Smeru, má za sebou výnimočnú kariéru. Poznatky z nej zhrnul vo svojom diele Myslím národne, cítim sociálne vydanom vo Vydavateľstve Matice Slovenskej v roku 2006.
O spoločenskej dôležitosti The Ramones
Je to brilantný príbeh, na ktorého začiatku ste mladý a zúfalý, teda nie tak celkom zúfalý, ale cítite, že niečo nie je v poriadku. Chcete to nejako inak.
Stotožniť sa s Michalom Hvoreckým
Tak, ako mnohí ďalší, si aj ja myslím, že Michal je výborný spoločenský komentátor. Často za mňa píše veci, ktoré napísať neviem a pre propagáciu slovenskej literatúry spravil viac, ako dve priemerné štátom finacované organizácie.
Štandardný model
Posledná ukážka z románu Alexandra Maxa Dlhý zoznam na vraždu.
Hrať dvojitého agenta vzbudzuje v Divišovej predstave sveta rešpekt. Vyvracať mu presvedčenie by nebolo správne z taktického hľadiska, usúdil Pátek. Prehodil si nohu cez nohu a mlčal.
Prečo Nicholsonovi nikto nepovedal, že má byť ticho?
Od knihy, o ktorej sa toho popísalo minimálne na dva stromy niekde na strednom toku Amazonky, od knihy, ktorú stálo za to zakázať ešte skôr, ako ktokoľvek vedel, čo v nej vlastne je a (do tretice) od knihy, ktorá nám sľubuje objasniť, prečo sa v mrazoch stálo na námestí, by človek čakal istú monumentalitu.
Nezájdem, nedozviem sa.
Úryvok z 1. kapitoly knihy Dlhý zoznam na vraždu
Meno radovej zamestnankyne v centrále politickej strany Jany Nágelovej dovtedy verejnosť nepoznala. Odkedy našli jej mŕtve telo, nezišla z prvých stránok novín, časopisov a internetov.
Detektívka od insidera slovenskej politiky
Alexander Max: Dlhý zoznam na vraždu
O autorovi novej slovenskej detektívky DLHÝ ZOZNAM NA VRAŽDU sa dá s určitosťou povedať len to, že kým mnohí dnes píšu o “gorilách” – on medzi nimi aj žil.
Najzásadnejší Ge(ek)ne/aračný román prítomnosti
Prvá strana textu, sedemnásty riadok, citácia z Krotiteľov duchov, nepriznaná, lebo ju netreba priznávať, nezodpovedá síce úplne presne u nás kanonizovanej podobe z pôvodného českého dabingu, ale to sa dá prepáčiť.
Steve Jobs a umenie zomrieť
Dlhodobo som o Stevovi Jobsovi vedel akurát tak to, že je pravdepodobne dosť dobrý v niečom, čo ma absolútne nezaujíma a má rakovinu. Lenže Steve Jobs už rakovinu nemá, je čas odložiť iPod, dať nabíjať iPad, zapnúť Mac a začať recenzovať.
Mŕtvy papagáj ako filozofická maxima
Recenzia knihy Monty Python & filozofie
A potom, nakoniec, jedného rána sa zobudím do sveta bez blbcov, respektíve, blbcovia zostanú, ale poznajúc svoje plebejské miesto pri vesle, nebudú nám kaziť deň.
Čítanie na najbližších desať rokov
Desať rokov, to máme 3652 dní, čo znamená tri a pol dňa na knihu. To sa dá, ale buďme veľkorysí. Pätnásť rokov, trocha plytvanie, ale v poriadku, do smrti stále času dosť. Lebo tých kníh, ktoré by mal človek do smrti prečítať je samozrejme neporovnateľne viac.
Mŕtvi náckovia, lesbické upírky a démoni z pekla
Niekedy na strednej škole som si raz dolámal prsty na nohe, čím mi zrejme Veľké špagetové monštrum chcelo jemne naznačiť, že skákať cez plot na hnilé mokré popadané listy nie je práve ten najlepší nápad. Na dolnú končatinu som dostal dlahu a moja mobilita bola značne znížená. Nakoniec to ale tak veľmi nevadilo, pretože mi kamarát Vlado požičal paperback s pomerne ohyzdnou obálkou s názvom Cesta krve I.: Dobrák od mne dovtedy neznámeho autora Jiřího Kulhánka.
Keď sa vajíčka na slanine týkajú sliepky, ale ide v nich o prasa
Alan Greenmore, zmorený depresiami, preliezol záchodové okienko na Eiffelovej veži a je pripravený skočiť. Kým visí za ruku a obzerá mesto, neznámy hlas spoza chrbta mu ponúkne dohodu: naučí ho riešiť problémy a byť šťastným, na výmenu sa Alan zaviaže do konca života robiť všetko, čo mu prikáže – ak to poruší, neznámy má právo Alanovi život vziať rovnako, ako ho zachránil. Alan súhlasí a začína sa koučing.
Panzerfaust 88 a človek bez domova
Občas sa sami seba spýtate, kde ste teda vlastne doma, či je to tam, kde práve ste, či tam, kde je škola alebo tam, kde sú rodičia a nemáte v tom jasno. Tam, kde sú rodičia, tam to musí byť, poviete si, ale už dávno ste tam neboli a keď náhodou prídete, neviete, čo by ste tam asi tak mali robiť.
Rok 2034 zaveľa stáť nebude
Dlhšiu dobu tvrdím a v kruhu priateľov šírim myšlienku, že toto je ideálna doba na napísanie novej antiutópie alebo postapokalyptického románu. Stačí odhadnúť kto s kým začne vojnu, aká bude veľká a aký režim príde po demokracii, to všetko zabaliť do ľudskej drámy dvoch-troch ľudí a budúcnosť máme na tanieri.