Category Archives: Čítanie
Mimoriadny počin Stevena Spielberga v Cannes a iné
Odkedy sa skončil 66. ročník filmového festivalu v Cannes, relaxujú klenotníci, teroristi aj moja mama, ktorá netušila, že tento rok sa ešte strieľalo slepými. Ale najskôr som jej musela úplne zaživa zdvihnúť telefón.
Ivan Gašparovič: Myslím národne, cítim sociálne (recenzia)
Docent doktor Ivan Gašparovič, kandidát vied, právnik, prodekan, podpredseda medzinárodnej komisie Češkoslovenského zväzu ľadového hokeja, generálny prokurátor ČSFR, predseda NR SR, spoluautor ústavy, zastupujúci a neskôr dvojnásobný prezident Slovenskej republiky, člen KSČ, VPN, HZDS, HZD a akoby aj Smeru, má za sebou výnimočnú kariéru. Poznatky z nej zhrnul vo svojom diele Myslím národne, cítim sociálne vydanom vo Vydavateľstve Matice Slovenskej v roku 2006.
Novoroční a filharmonici
Skoro o rok sa Oskar krčil vo vysedenom otcovom kresle a cítil stiahnutý žalúdok. Nebola za tým poctivá štedrá večera, ale stŕpnuté čakanie na maminu reakciu. Ich sporadické koexistovanie dosiahlo bod, v ktorom už nemuseli predstierať ani radosť z umelého stromčeka, ani spokojnosť so zle trafenými darmi. Bolo jasné, že tá maličkosť, ktorú jej Oskar neohrabane vložil do žilnatej ruky, naštartuje otázky.
Ve třech
Stará pani vyzerala, že si vystačí sama. Mala dobrácky ale príčetný výraz. Pletená staroružová baretka na spôsob slečny Marplovej sa javila „elegantne zdobivá“ a vyliezali spod nej kučierky vlasov, tiež zdobivé, ladené do obrázkovosivej. Ich koncentráciou by určite vzniklo čisté striebro na prilepšenie dôchodku. Možno preto boli ostrihané. Modrá farba v očiach bola v skutočnosti jemne belasá, asi ako letné more na juhu Európy, lebo keď sa povie more, okamžite sa v duchu premiestnim niekam do oblasti Côte d´Azur a tajne dúfam, že sa odtiaľ raz nebudem musieť vrátiť.
O šťastí, šťastí
Pamätám si, ako som po období neistoty a odmietania veľavravných, cyklicky sa opakujúcich detailov dospela ku krutému záveru.
Nočná záležitosť
“Celkom ťa pohltím,” špekal mi do ucha.
Takže takto to končí, ja a môj päť a poloročný vzťah, presne 2012 dní s ním a zároveň stále sama, aj keď nie už nie taká istá ako na začiatku.
O Láske (Michael Haneke – Amour)
Anne a Georges sú osemdesiatroční manželia a bývalí učitelia hudby. Žijú sami vo veľkom parížskom byte plnom kníh. Žijú aktívne, milujú literatúru a hudbu a aby to bolo každému jasné, na začiatku filmu sa vracajú z koncertu Anninho bývalého žiaka.
Štandardný model
Posledná ukážka z románu Alexandra Maxa Dlhý zoznam na vraždu.
Hrať dvojitého agenta vzbudzuje v Divišovej predstave sveta rešpekt. Vyvracať mu presvedčenie by nebolo správne z taktického hľadiska, usúdil Pátek. Prehodil si nohu cez nohu a mlčal.
Baník
Tretia ukážka z románu Alexandra Maxa Dlhý zoznam na vraždu
Vyštudoval za banského inžiniera, profesiu vykonával asi desať rokov, predtým ako sa dal krátko po vypuknutí demokracie na politiku. Hoci väčšinu času v pôvodnej profesii strávil vo výskumnom ústave, ľudia naňho počas celej dlhej politickej kariéry pokrikovali baník, hoci by asi bolo bývalo presnejšie, keby pokrikovali inžinier.
Dvaja králi
Druhá ukážka z politickej detektívky Dlhý zoznam na vraždu
„Ale teraz, chlapi, keď je po smrti, uvoľnilo sa jedno miesto na kandidátke, nie? Ktorý z vás to bude?“ spýtal sa nedbalo Pátek.
Hajského odpoveď priletela rýchlosťou svetla. „Prečo myslíte?“
„Tuším som čítal v novinách, že Nágelová mala kandidovať. A vy ste predsa spoľahlivé mladé kádre. Ste na rade.“
Nezájdem, nedozviem sa.
Úryvok z 1. kapitoly knihy Dlhý zoznam na vraždu
Meno radovej zamestnankyne v centrále politickej strany Jany Nágelovej dovtedy verejnosť nepoznala. Odkedy našli jej mŕtve telo, nezišla z prvých stránok novín, časopisov a internetov.
Prečo v Cannes prší a čo tam hľadajú ženy
Stalo sa mi jedného dňa, že som Cannes prekliala trikrát ešte pred deviatou ráno. Bola som najviac sklamaným účastníkom festivalu, hneď po tohtoročnom neoficiálnom maskotovi, ťave Osama, na ktorej Sacha Baron v prvý deň pricválal do kaviarne neďaleko Carltonu, aby jej tam objednal kávu. Keby Osama vedela, čo ju čaká, určite by do Cannes nešla, o mne to platí tiež.
Nedeľné raňajky
Je februárová nedeľa ráno. Pani Štefánia Michalíková v domácom oblečení tancuje po kuchyni a spieva spolu s Marikou Gombitovou, ktorá znie z rádia. Viem, mal si plnú čiapku snov, deklamuje a v dramatickom geste roztiahne ruky. Viem, tuším, čo sa stalo s ňou, pokračuje a potom, akoby si uvedomila obsah tých slov, jej ruky z plného rozmachu pomaly klesajú, až nakoniec s tupým úderom unavene a rezignovane spočinú na parapetnej doske. Mariku Gombitovú spieva o láske a preto ju má rada.
Na trati Bratislava-Košice a späť
Vlak už skoro dve hodiny stojí pred Liptovským Mikulášom, všetci vedia, že za to môže porucha a teda nemajú vystupovať, ale inak nikto nevie nič.
Cesta
V kupé bolo ticho a traja ďalší spolucestujúci a tí boli ticho tiež. Hrkot vlaku nevnímal nikto a zo všetkých najmenej druhý mladý muž, čo dospával ťažkú noc v kúte pri dverách. Mal spuchnutú tvár a nohy vyložené na sedadle. Vykazoval všetky zvyky ľudí, ktorých v detstve bili zbytočne.