Author Archives: Juraj Malíček
Beletria podľa Cassirera
Recenzia románu Anatém od Neala Stephensona
Stačilo by napísať, že Anatém je sofistikovane tváriaca sa blbosť a bolo by vystarané.
Lenže ja si nechcem pripadať sám pred sebou trápne.
Najzásadnejší Ge(ek)ne/aračný román prítomnosti
Prvá strana textu, sedemnásty riadok, citácia z Krotiteľov duchov, nepriznaná, lebo ju netreba priznávať, nezodpovedá síce úplne presne u nás kanonizovanej podobe z pôvodného českého dabingu, ale to sa dá prepáčiť.
Budúcnosť čaká na východe
Prehrali sme. Niet spôsobu, ako sa vzbúriť, niet spôsobu, ako sa vymaniť. Dnes rozbijem výklad v McDonalde, zajtra všetci budú vedieť prečo v rámci predpripravených politicky korektných odpovedí. Reportáž do vysielania nachystá redaktorka taká hlúpa, že ak by veci fungovali normálne, nedostane občiansky preukaz.
Mŕtvy papagáj ako filozofická maxima
Recenzia knihy Monty Python & filozofie
A potom, nakoniec, jedného rána sa zobudím do sveta bez blbcov, respektíve, blbcovia zostanú, ale poznajúc svoje plebejské miesto pri vesle, nebudú nám kaziť deň.
Čítanie na najbližších desať rokov
Desať rokov, to máme 3652 dní, čo znamená tri a pol dňa na knihu. To sa dá, ale buďme veľkorysí. Pätnásť rokov, trocha plytvanie, ale v poriadku, do smrti stále času dosť. Lebo tých kníh, ktoré by mal človek do smrti prečítať je samozrejme neporovnateľne viac.
Trikrát k pánovi Richardovi a k pani Ivete
Už sa to prebralo zo všetkých smerov a tak je azda i škoda znova také vypisovať, že komu vlastne preplo a prečo, napriek tomu, musím, príliš sa to tisne von, neudržím, nechce sa mi to v sebe nosiť a samému zo seba sa tešiť, ako mi to pekne zapadá a aký nádherný zmysel to dáva.
Branagh režíruje Thora, Ragnarok sa blíži
(recenzia filmu Thor)
A teraz sfilmoval Thora, tento Branagh, Thora, ktorý síce so Shakespearom nemá veľa spoločného, ale teraz už hej, lebo rukopis autora sa nezaprie. Aký rukopis? Nechce sa mi obšírnejšie, takže len takýto – rukopis, ktorý robí zo štyristo rokov mŕtveho dramatika veľmi živého autora filmových námetov.
Chudoba cti netratí.
Ako ale žiť bez cti? Normálne, deje sa tak permanentne, len treba prestať uvažovať v jej kontextoch. Svet už tak funguje pár sto rokov, len všetkým nám to ešte nedošlo a tak sa občas nemiestne navážame do ľudí, ktorí, súc viac na očiach, zdanlivo konajú, píšu, hovoria inak, ako sa nám zdá, že by konať,
Anatómia zaľúbeného zla
(recenzia filmu Pouta)Pouta, ktoré ja som videl sú o láske a morálke, o tom, ako sú sestry a ako nemožno s nimi len tak nezáväzne laškovať a neniesť za to následky. Pouta nemajú dobrých a zlých, nemajú morálnych a nemorálnych, vystupujú v nich len ľudia čierni a ľudia sídliskovej normalizačnej šedi. Tweet
Pridlhé na trailer, priblbé na film
(recenzia filmu Machete)Nepochybujem, že tvorcovia s Rodriguezom na čele sa náramne bavili, z takého De Nira to nadšenie priam srší, lenže ja, ako divák sa nebavím, a to ani v tom prípade, že poznám kontext a celkom slušne sa v ňom orientujem a dokážem predstierať, že kontext nepoznám a neorientujem sa v ničom. Machete mi
Akt milosrdnej vraždy
(recenzia filmu Deadline)Nad týmto som veľmi intenzívne premýšľal, prečo nemôžem vrátiť divácky zážitok? Je film tovar? Je! Má ten tovar nejakým spôsobom fungovať? Má! Nefunguje? Tu sú peniaze za lístok, dovidenia nabudúce. A ak by sa do kinosály inštalovali nejaké infra kamery, dalo by sa to aj dokázať. Tweet
My Generation
(recenzia filmu Scott Pilgrim proti celému svetu)Scott Pilgrim prepadol, nezarobil ani toľko, aby pokryl náklady, opakujem sa, ale znova som presvedčený o tom, že je pre masy jednoducho príliš dobrý. A pre alternatívcov asi málo mimo, ale to je jedno, lebo je to jedna pakáž a je pridobrý aj pre nich. Tweet
Splatený dlh Veľkej trojky
(recenzia filmu The Expendables)
Na Sylvestrovi Stallonovi je najtragickejšie, že nie je dosť dobrý. Vždy mi bol sympatickejší ako hlavohruď so štrúdľovým prízvukom, ale to je jedno, lebo čokoľvek Stallone nakrútil, nezbavilo ho to stigmy Rockyho a Ramba.
Do bunkrov alebo na barikády?
Už aj tým menej bystrým došlo, že trvalo udržateľný rozvoj je blbosť, čosi ako multi-level marketing, pyramídová hra, len v skutočne obrovskej mierke. Tweet
Daj nám Bože, konečne normálny divácky slovenský film!
(recenzia filmu Legenda o lietajúcom Cypriánovi) Lebo Legenda o lietajúcom Cypriánoci je skrz naskrz slovenský film, a neznamená to geografickú lokalizáciu, ale estetický súd. Úporná snaha o umenie, ale zase nie moc, aby aj ľudia prišli. Veľmi, veľmi je to zlé. Tweet
