Aj vás potešil objav posledného, všetkými odborníkmi starostlivo zatĺkaného desiateho mesiaca tehotenstva? Nervy nadranc, psychika naštelovaná k nejakému z prsta v tvare tehotenskej kalkulačky vycucaného dátumu a vaša ňuňu krevetka je stále narvaná v bruchu? Ideál je naplánovať si posledné mesiace a dni na letnú sezónu. Jednak má človek možnosť priblížiť sa viac k prírode – každonočné náčuvy na husle brhliacich svrčkov a ranné nástupy vtáčieho zboru sú oproti tvrdému a nudnému spánku naozaj príjemným osviežením. No a potom tu máme príležitosť, vďaka momentálne zabudovanému termovankúšu na bruchu, prepotiť sa každú noc až na dno matraca. Hurá, najlepší čas zahrať sa s partnerom na nočný orientačný beh po byte. Bacha však, spotená ako kretén, ste podľa kvapkávajúcich cícerkov potu ľahko vystopovateľná až na toaletu. Keďže spánok je totálny prežitok, po návarte na lože, môzme pokračovať v rozbehnutých abonentných koncertoch zverov, čakať na ďalšie naplnenie močového mechúra, prípadne sa spoľahnúť na grandiózny príchod žáhy. Rozleptaný gágor kyselinou je ďalšou z originálnych alternatív voči už tolkokrát prechvalovanému a trapnému spánku. Snaha zaspať je naozaj úplná blbosť. Jediné, čo človeka ako tak upokojí, je prevrhnúť sa zodesať krát nehlučne z jedného boka na druhý, strčiť si medzi nohy chladivú perinu a dúfať v skoré svitanie.
Akonáhle na vás príde obdobie termínu, nezabúdajte (hoci na to v rámci tehotenskej demencie máte tak trochu právo), že vaši kamaráti a rodinní príslučníci napäto striehnu s aparátom v ruke práve na tento moment. Tak ako? Už? Ak by vám telefonáty tohto typu ako zenbudhisické cvičenie nestačili, isto vás rád podporí dobroprajný, lež už každým vašim pohybom zo sna vydesený partner: Vyrážame? Treba to len predýchať a ísť sa dvadsiaty piaty raz za tú noc vycikať. Človeku aspoň na pár minút odlahne. No a nažhaveným kamarátom a rodinným príslušníkom by som odkázala, nech idú pre tieto dni doprdele. Nech sa skúsia vcítiť do pocitu uťahanej slepice, čo netúži po ničom viac, ako si v tichom rohu kurníka ulaviť vyprdnutím vajíčka.
No ale veď nezúfajme. Ani sa nenazdáme a je tu foto skrvaveného novorodenca, šťastný otec potriesnený krvou rovnakej skupiny strihá pupočnú šnúru, celoživotný kolotoč neustálych tipov:celá mama/celý tato! Kupujeme prvé capačky; hútame ako sa vysporiadať s následkami kojenia, keď nám namiesto pŕs ostane koža zrolovateľná do podprdy; zvykáme si na pozíciu ženy na materskej, tzn. dementnej – pod vplyvom všemocných hormónov, neschopnej vlastného rozhodnutia, slobodnej vôle; zostávame povinne tri roky doma na materskej, lebo inak sme za krkavčie matere, čo sa silou mocou a na úkor psychického zdravia svojho potomka rvú do práce, karieristky hnusné. Jednoducho, najlepšie je celé rodičovstvo zobrať len na svoje plecia, pripnúť si ho do ergonomickej Manducy a nemat si ani kedy umyť vlasy. Precvičovanie sivých bunkiek mozgových prenechať výhradne Poirotovi, partnera vystrnadiť do práce a seba tresnúť do kuchyne. Veď tak je to správne a jediné možné. Len preboha žiadne spoločné partnerské dohody, striedanie sa doma/v práci, alebo nebodaj dočasná úplná výmena rolí. Veď to sa určite ani v zamestnaniach nedá vybaviť a muž nenakojí, také svet nevidel.
Radšej ako na partnera, sa preto v krízových situáciach obráťme na internet: Zmodralo mi dieťa. Čo mám robiť? Sadnúť si za komp a pýtať sa kamošiek! To je predsa v tejto situácii najdôležitejšie.
Takže, tým, čo už máte na mále, posielam kŕče a sťahy materníc a nám ostatným ostáva dúfať, že nás definitívne nedrbne.
P.S. Ešteže na internete existuje stále kopa dobrých nápadov, ktoré nás môžu motivovať a dávať na známosť, že toto tehotenské peklo ozaj stojí za to. Drobné predmety vašich ratolestí bronzovaním uchováme nafurt!
S pozdravom a nervami čím viac nadranc,
Božena Láskavá.


