Nerád vŕtam do cirkevníckej témy, veď, poviete si, čo do nej antikrista? Aj by ste mali pravdu, celá vec je mi ukradnutá, ale diskusia sa rozprúdila až tak, že ešte aj ja som musel ísť do Trnavy písať o omši.
Zvyčajne to podľa mňa nemá význam, ale tentoraz predsa len oddelím cirkev a vieru a bude to asi jediné, čím umiernených kresťanov poteším. Teda: cirkev (rímskokatolícka, všakže) je pre mňa spoločensky tolerovaná diktatúra a viera zasa štruktúrovaná hlúposť – bohužiaľ tiež spoločensky tolerovaná. Zlomyseľne podotknem, že kým strany u nás musia mať povinne demokratické stanovy, cirkevníkov sa to netýka. (Nie nadarmo je Vatikán posledná absolutistická monarchia v Európe, teokracia, ak chcete)
No a teraz tu máme človeka s (povedzme) trojciferným inteligenčným kvocientom: musel teda vedieť o totalitnom charaktere mafiánskej organizácie, do ktorej dobrovoľne vstúpil a následne slúžil. Potiaľ je všetko v poriadku, akurát keď sa pontifex maximus a jeho preláti rozhodli legitímne využiť svoju moc (volený diktátor má legitimitu na všetko), tak sa vraj udiala akási neprávosť. Pche.
Totiž: to je ako keď si z telešopingu kúpite ízymixér (nuž čo, žádná sláva), bez udania dôvodu ho vrátite a teraz sa ktosi dožaduje vysvetlenia. No samozrejme, že pošlete ho do péčka, podľa zmluvy nikomu nič vysvetľovať nemusíte.
Niečo podobné platí pre katolícky plebs, čo brble na ulici: keď sa raz hlásia ku katolíckej cirkvi, rešpektujú jej manuál na vykladanie pravdy, akceptujú jej autokratické štruktúry a majú právo akurát držať chráp. No dobre, pri eucharistii ho môžu otvoriť. Komu sa nepáči, nech sa prihlási k inému duchovnému operátorovi - a v tom momente ho personálna politika cirkvi prestane zaujímať.
Potiaľ prosté vykreslenie situácie, na „kauze“ je ale aj jedna poučná vec. Ukazuje, čo je prapodstatou cirkvi – normálne mocenské, ekonomicko-politické záujmy, podobne ako bárs pri Smere. Cirkev a Smer sú zajedno v tom, že svoj raison d’être ani ciele nemôžu otvorene deklarovať. Musia si preto ako Rudolf Ivanovič Abel vytvoriť kryciu legendu – Smer sociálnu báchorku a cirkev čosi o trhanoch, počatiach, judášoch, kresťanskej morálke a nebeskom mandáte. Keďže je to len legenda, nie je na prekážku občas (a bárs aj systémovo) sa previniť proti deklarovaným zásadám. Pokojne ich možno pokriviť alebo rovno negovať – lebo to nie sú zásady, len výťah k moci.
Fráterníci sa preto už nehádajú za plochú Zem ani geocentrický systém, tí bystrejší prešli k interpretácii biblie ako zbierky alegórií a pripustia, že Zem je staršia ako desaťtisíc rokov, vraj ani peklo už nie je čo bývalo. Bitka o evolučnú teóriu je už temer dobojovaná, na rade sú rozvody, buzeranti a potraty. To všetko je len háv, do ktorého Pán múch zahaľuje prehnité dvetisícročné telíčko, a ak bude treba, napokon sa ho pokojne vzdá a použije iný.
Čo ale cirkev ani Smer nikdy neopustia je samotné jadro ich záujmov, idea, z ktorej vznikli a pre ktorú žijú – peniaze, vplyv a existujúca mocenská pyramída. Skutočný problém preto nastáva vtedy, keď niekto tieto fundamenty ohrozí – napríklad začne rýpať do zavedených finančných tokov alebo povie niečo zlé o niektorom z vyššie postavených kápov. Strieľam odboku, že práve toto sa stalo a výsledok preto nemohol byť iný. K Bezákovi sa v Smere dokonca ponúka aj istá paralela v podobe Hanzela, ak si naňho teda ešte spomeniete. Akurát pri ňom by sa aspoň dalo prižmúriť oko, že nevedel, do čoho vstupuje. Pri cirkvi to prinajmenšom za posledné milénium neplatí.
A aby sa nepovedalo, na záver ešte jedovatá slina: kdesi hore som spomenul „kresťanskú morálku“ – azda nie je náhoda, že mi tento oxymoron znie rovnako zmysluplne, ako ľudová demokracia.
Loading ...
