Od knihy, pre ktorú padli minimálne dva stromy niekde na strednom toku Amazonky, od knihy, ktorú stálo za to zakázať ešte skôr, ako ktokoľvek vedel, čo v nej vlastne je a (do tretice) od knihy, ktorá nám sľubuje objasniť, prečo sa v mrazoch stálo na námestí, by človek čakal istú monumentalitu.
Toto je predsa tá kniha, ktorá nás s definitívnou platnosťou presvedčí, že niečo sa niekde po ceste pokazilo, že nežijeme v skutočnej demokracii a že nám to, slovami Sama Trnku, robia odzadu a bez lásky. Mala by mať stovky pokračovaní, jednotlivé diely by mali zaplniť celú knižnicu, aby sa rad-radom vysporiadali s cyklistami, pretekármi, kachličkármi, SISkármi, VOSkármi a ďalšími kármi. Namiesto toho má kniha mäkkú väzbu so skôr horšou obálkou (font!!!) a necelých dvesto strán. Spravodlivo rozhorčenému človeku sa to zdá primálo, lenže tá kniha dokumentuje len jeden prípad a len v obmedzenom období.
Dvesto strán je na dobrú kriminálku primálo, ale inak všetko ladí. Osamelý investigatívny novinár sa dostane k materiálu svedčiacemu o skorumpovanosti celej jednej republiky v srdci Európy a rozhodne sa stopu nasledovať. Treba povedať, že je v krajine cudzincom a toto konanie sa mu na rozdiel od jeho okolia zdá prirodzené. Pri svojom pátraní naráža na prekážky úradnej moci, rozplieta konšpirácie a stopy vedúce do minulosti, absolvuje utajené stretnutia v zašitých lokáloch, ktorých zafajčená atmosféra je z opisov citeľná. Spoznáva minimálne množstvo kladných hrdinov, ktorí na svoju odvahu doplácajú a maximálne množstvo hrdinov záporných. Tí zo svojej pozície moci a peňazí robia všetko preto, aby ho zastavili. Naráža na objatie politiky s biznisom, na kamarádšafty a intrigy, je to pútavé, aj prostredie vystihuje atmosféru priemernej balkánskej stredoeurópskej metropoly. Dokonalá detektívka, síce nie klasika žánru, ale dobrý priemer. Až kým si neuvedomíte, že je to všetko pravda.
A taký pekný príbeh to mohol byť.
Celé Slovensko vie, o čom Gorila je, zrejme aj voliči Smeru, hoci sa podľa toho nesprávajú. Kniha však neopakuje len to, čo sme všetci počuli, to počuté a prečítané zasadzuje do kontextu. Vysvetľuje kto, prečo, čo a ako, proti komu a za koľko. Povedzme na rovinu: je to extrémne nechutné čítanie. Miestami je to aj čítanie komplikované, ale vyhnúť sa tomu nedá. V prostredí troch tajných služieb, polície, protikorupčného úradu, zo piatich politických strán, zástupu šedých eminencií a ich poradných tímov, kde každý proti každému bojuje a vymýšľa diskreditačné kampane proti diskreditačným kampaniam, sa človek ľahko stratí, ale takýto svet to je. Všetko je navyše pomerne poctivo zdrojované, zdanlivo nesúvisiace články rozptýlené po množstve médií v dlhom časovom horizonte zrazu do seba zapadajú. A k tomu pomyslenie, že to skutočne nie je tá najväčšia kauza a týka sa len niekoľkých mesiacov z tých zhruba dvadsiatich rokov.
Čo s tým teda?
Kniha zaberie štyri hodiny a po prečítaní sa vo mne opäť prebudil ten príležitostný anarchista, ktorý by to tu celé zrušil, zbúral, dorazil kladivom, posolil a až potom s pocitom dobre vykonanej práce odišiel. V hlave hrá Ceremony s brilantným koncertným otvárakom Sick. Všetci kradnú, všetci to vieme a oni všetci vedia, že to vieme a je im to úplne jedno. A tak si tu žijeme.
Tom Nicholson venoval roky nielen práce knihe, ktorá by si zaslúžila niečo viac, minimálne tú poriadnu väzbu. V skutočnosti sa nestane nič, lebo Gorila už nikoho nezaujíma. Úspech sa nedostavil a nedostaví sa. Tom Nicholson je svojim spôsobom smutný hrdina, je to nezaslúžené, ale je to tak. Sme unavení a znechutení, sme zdanení a zodvodovaní, sme skeptickí. Navyše – ako všetci ľudia – nemáme radi, keď nám niekto zrozumiteľne spíše a dokáže niečo, čo nám je nepríjemné. Prečo tomu Tomovi vlastne nikto nepovedal, že my vieme a on má byť ticho? Takto nejako znie zásadná otázka.
“Ale tu sa tak strašne kradne, ale tak strašne, že je to do neba volajúce. To je hrôza.”
Citátik od policajta záverom a ako by povedal Hirax, buďte šťastní.
Knihu máme z Gorily a objednať si ju môžete tu.
Loading ...
