Vždy, keď sa nejakému lokálnemu športovcovi darí, zdvihne to vlnu národného nadšenia, glorifikovania, sebaurčenia a manifestácie svojstojnosti. Okrem toho to automaticky spustí vlnu spytujúcich sa textov, ktoré sa s nechuťou pýtajú: Prečo teraz? Prečo oni? Čo z toho máte?
Nie je to jednoduché. Takáto kritika má svoje opodstatnenie a vychádza z tristo rokov starého sporu o tom, či národ je alebo nie je umelý konštrukt na posilnenie moci nejakých ještírkov. Pravda je taká, že „národ“ umelý konštrukt je. To však nič nemení, že drvivá väčšina príslušníkov ľudského druhu sa k nejakému národu hlási, a tí sa čo sa nehlásia, chtiac-nechtiac zdieľajú nejakú časť kultúrneho dedičstva svojej otčiny.
Je fakt, že pohľad na očúrané námestia po hokejových úspechoch nie je nič príjemné a útlocitnejším povahám môže spôsobovať rôzne druhy vyrážok. Dobrá správa je, že väčšina náhle osvietených fanúšikov tie námestia neobčúrava, len sa skrátka chce tešiť a aj sa teší. Keď sa vyhráva, tak sa skrátka teší jednoduchšie a preto sa tešenia zúčastňuje viac ľudí.
Vysvetľovať im, že sa zásadne mýlia, pretože oslavujú úspech ľudí, ktorých predkovia boli akurát náhodou priradený k rovnakej umelo vykonštruovanej sociálnej skupine, je tupé podobne ako čúrať do kvetináča. Asi rovnako, ako otázka, ako sa nejaký dotyčný pričinil o to, že je Nový rok, keď ho oslavuje. Veď pravdepodobne bude úplne rovnako nanič, ako ten predtým a množstvo vylúchaného lacného sektu na tom nič nezmení.
Tieto otázky sa zvyčajne pýtajú ľudia, ktorí nemajú pochopenie pre šport. Takých ľudí je pomerne veľa, ale len pár z nich vajatá. Pravoverný antišportovec totiž ani po tom všetkom netuší, čo je to sagan a prečo má toľko ľudí na uliciach zelené zvršky. Sú však takí, ktorí síce športom pohŕdajú, ale z nejakého dôvodu ich tankuje, že veľa iných ľudí nie. Potom kladú záludné otázky typu: kde ste boli, keď sa mu/im nedarilo?? Okrem toho, že množstvo ľudí pozeralo aj minuloročné MS v hokeji, teda boli presne tam, kde tento rok, je celkom pochopiteľné, že úspech skrátka ľudí baví viac.
Niekto sa baví športom, niekto koncertami, niekto má radosť z novej knihy a niekto sa teší, že objavili Higgsov bozón. Ja som jednoduchší, a teším sa zo všetkého menovaného. Ešte aj z dobrého jedla.
Tých, ktorým toto vysvetlenie aj tak nestačí, by mohlo potešiť aspoň to, že tie státisíce príslušníkov rovnakého sociálneho konštruktu budú zajtra aspoň o dva bozóny milšie, ako zvyčajne, niekoľko tisíc z nich vytiahlo bicykle a ušetrili tak zlomok HDP, ktoré by inak zožrala ich zdravotná starostlivosť. Niekoľko miliónov ľudí po celom svete zistilo, kde sa nachádza územie obyvateľov sociálneho konštruktu menom Slovensko (je ich rádovo viac, ako tých, čo sa to dozvedeli kvôli hokeju) a v neposlednom rade sa našlo pár desiatok juniorov, ktorí aspoň na chvíľu nechcú byť Patrik Vrbovský, ale Peter Sagan.
Život ide ďalej a pravý fanúšik môže pomaly opäť začať tŕpnuť, či sa slovenský skokan na lyžiach XY kvalifikuje do hlavnej súťaže nejakého preteku, prípadne vyliezť kamsi na Dubeň a vyzerať, či tam nie je nejaký nový cyklistický talent, po ktorom ani pes neštekne, lebo ešte nevyhral Tour de France. Pretože Peter Sagan je soooo mainstream.
Loading ...
