Vraj ich volali traja králi, hoci boli iba dvaja. Gašpar Hajský a Baltazár Hudacký. Hovorca strany a jej tlačový tajomník. Pátek si nedokázal spomenúť, či od nich do minulého ýždňa zaznamenal akúkoľvek zvesť. Prvých dvadsaťštyri hodín po smrti Jany Nágelovej všetko dohnali. Nielenže sa objavili vo všetkých televíziách a prvých vydaniach novín po tragédii. Pátek zvlášť ocenil vynaliezavú formuláciu ‘toto nebudeme komentovať, k tomu sme sa už vyjadrili’, ktorou dokázali odpovedať na každú otázku, na ktorú už predtým neodpovedali. Možno mala prezývka traja králi skrytú symboliku; Pátek sa zapovedal, že sa ich priamo neopýta. Bude po nej pátrať.
Gašpar Hajský obišiel s prezývkou celkom dobre. Mladý muž zrejme raňajkoval pravítko, možno aj denne počas jeho dvadsiatich piatich rokov života. Chodil vystretý ako svieca, iba rukami hompáľal. Mohol si vyslúžiť aj inú prezývku. Jedna sa ponúkala – gašpar. Proti nej by mu bolo ťažké bojovať. Kolega Baltazár Hudacký, o málo starší, na prvý pohľad ničím nevynikal. Mohol byť teda rád, že nejakú prezývku vôbec má. Pátek sa pokúsil získať jeho priazeň, len čo sa usadili.
„S menom Baltazár to budete mať asi rovnako ťažké ako ja so svojím Pátek.“
„Prečo?“ spýtal sa prekvapene Baltazár.
Tváre troch kráľov nemali farbu radiátora ako Hečko. Boli bledé ako pozadie, na ktorom bol radiátor osadený. Ibaže steny nemávajú kruhy pod očami.
Tlačové oddelenie boli dve spojené miestnosti a na neporiadku tu museli pracovať dávno. Pôvodne vznikal pravdepodobne prácou, zrejme od samého založenia strany pred desiatimi rokmi, ale čo bolo pôvodne, na to sa po rokoch driny zabudlo. Všade po dlážke stohy periodickej tlače a neperiodických straníckych tlačovín. Na pracovných stoloch pod čerstvo vytlačenými hárkami papiera zažltnuté noviny možno aj spred minulých volieb. Upratovačka zrejme dostala pokyn, aby sa ničoho nedotýkala, takže sa tu každé ráno iba poobzerá. Povinnosť vynášať prázdne nevratné fľaše asi nebola personálne určená a sekretárku na varenie kávy, poverenú umývať šálky po konzumácii aspoň každý druhý týždeň, si toto oddelenie zrejme nemohlo dovoliť. Lacnejšie vyšlo nakúpiť veľa šálok.
„Dobre, chlapci,“ zazubil sa na nich Pátek. „Počuli ste predsedu. Mne môžete dôverovať. Takže von s tým. Aké máte starosti?“
„My? Starosti?“ Tentoraz bol prekvapený hovorca Hajský. „My nemáme žiadne starosti.“
Smial sa ako niekto, kto nemá zmysel pre humor, ale práve počul vtip, o ktorom sa domnieva, že ho väčšina ostatných ľudí bude považovať za veľmi smiešny.
„Myslím,“ nadviazal tlačový tajomník Hudacký a urobil pauzu. Po nej už žiadne pauzy nerobil. Sypal zo seba rýchlejšie ako sýpka. „Mohli by sme vám urobiť rešerše je veľa článkov o tejto kauze že by vás mohli zaujímať si myslím že naši šéfovia majú pocit naozaj niektoré sú veľmi očierňujúce či pracujete aj v oblasti tlačového práva neviem mali by ste posúdiť aby sme na túto otázku mohli odpovedať myslím šéfovia keď sa nás pýtajú aby sme ujasnili našu pozíciu veľmi by pomohlo určite by to veľmi pomohlo myslím si keby sme v tejto veci mali jasnú líniu ale aj všeobecne by bolo dobré keby sme čosi také mali.“ Znovu pauza a napokon dodal: „Asi tak.“
„Rozhodne,“ uistil ho rýchlo Pátek z bezpečia druhej strany stola. „Také čosi určite urobíme.“
Hudacký sa upokojil a Pátek mohol zo zoznamu podozrivých vyškrtnúť prvú osobu. Nech sa tomuto mladému človeku stalo v minulosti čokoľvek, toto sa mu určite nemohlo prihodiť za púhe štyri dni od pondelka. Tlačový tajomník Baltazár Hudacký sa určite ničoho zlého vo vzťahu k mŕtvej kolegyni Jane Nágelovej nedopustil. Svojich exkolegov Pátek nepodceňoval. Hudackého vypočúvali policajní vyšetrovatelia. Keď ho nechali v jeho stave behať vo voľnej prírode a neumiestnili ho vo vyšetrovacej väzbe alebo v inom zariadení s dočasnou izoláciou, museli si byť istí.
Práca v tlačovom oddelení im išla od ruky. Rýchlo sa napríklad podarilo dohodnúť, že rešerše z novín pripravia ešte dnes. Baltazár Hudacký na túto tému spotreboval len tridsaťosem súvetí, ak by sme ich rátali tak, že umiestnime bodku za každé štvrté.
Pátekovi sa postupne podarilo zapojiť do rozhovoru aj hovorcu Gašpara Hajského. Keď oboch požiadal, aby spoločne preskúmali priebeh pondelňajšieho večera v centrále strany, Gašpar Hajský povedal ´dobre´.
Potom na každú otázku odpovedal ´áno´ alebo ´nie´, alebo ´toto si presne nepamätám´. Ak sa rozrečnil, tak nanajvýš ´asi áno´, ´asi nie´. Ak nebola logika otázky úplne jasná, odpovedal protiotázkou ´prečo´, prípadne ´prečo myslíte?´ Pátek uňho objavil aj ďalšiu vzácnu vlastnosť. Mlčať, keď nemá čo povedať. Mlčať, keď si nie je istý, či má čo povedať. Mlčať, keď má čo povedať, ale nie je si istý, či si aj ostatní myslia, že by mal niečo povedať, alebo že si ostatní myslia, že vie, čo by mal povedať, ale on si nie je istý, čo je to – takže bude radšej mlčať.
Zhruba štyridsať minút, počas ktorých sa Pátek nedozvedel vôbec nič, spestroval Hudacký. Na záver improvizovanej rekonštrukcie tragického večera Baltazár urobil postreh, že presne takto ich spovedali aj policajní vyšetrovatelia. Myslel to ako kompliment. Pátek mu poďakoval, aby ho nesklamal, že túto časť ich rozhovoru považoval za vopred stratený čas, okrem niektorých drobností, ktoré by mu povedal hocikto iný za desatinu toho času.
„Ale teraz, chlapi, keď je po smrti, uvoľnilo sa jedno miesto na kandidátke, nie? Ktorý z vás to bude?“ spýtal sa nedbalo Pátek.
Hajského odpoveď priletela rýchlosťou svetla. „Prečo myslíte?“
„Tuším som čítal v novinách, že Nágelová mala kandidovať. A vy ste predsa spoľahlivé mladé kádre. Ste na rade.“
Noviny v posledných dňoch popísali kadečo. Pátek bol zrazu novinám vďačný, pretože len táto okolnosť mohla zmiasť aj také ostrieľané kádre ako títo dvaja-traja králi. Nevedeli sa napochytre dohodnúť očami, či Pátek hovorí pravdu o zmienke v novinách. Iným spôsobom sa poradiť nemohli. Nič také v novinách nebolo.
Hajský sa chystal čosi povedať, možno aj svoje ´nie´, čím by všetko pokazil, ale nepodarilo sa mu predbehnúť výrečného kolegu.
„Nóóó,“ zatiahol filozoficky Hudacký. „Hovorilo sa že ju možno navrhnú to je teda fakt doteraz a predsedníctvo bude rozhodovať v pondelok… tak moment… hádam nechcete povedať že by sme… akože… čo vlastne?!“
„Ale, prosím vás.“ Pátek vystrel ruky dlaňami nahor. „Úradnú časť máme v podstate za sebou. Ešte som nepočul, aby sa ľudia navzájom kántrili pre poslanecké miesto. Nie sme v americkom filme. Okrem toho, páni – medzi nami a diskrétne – vy ste mimo podozrenia z dôvodov, ktoré si zatiaľ nechám len pre seba. Vy ich tiež nikomu nehovorte. Platí?“
„Ako by sme mohli niekomu povedať dôvody, keď ste nám ich nepovedali?“ Bola to najdlhšia veta, akú od Hajského dosiaľ počul. Nato vypúlil oči, usmial sa a ešte viac sa vystrel v hrdom postoji víťaza.
Pátek prikývol. „Presne tak. Práve preto som vám ich nepovedal.“
Prvý sa zasmial Baltazár. Keďže sa zasmial on, pridal sa aj stopár železnej logiky Gašpar.
(ďalšia ukážka o týždeň)
Knihu si môžete objednať napríklad v týchto internetových obchodoch:
Martinus
Gorila
Knihu môžete aj vyhrať.. Treba si len tipnúť a vôbec si nemusíte tipnúť správne.
V ktorej politickej strane by sa mohol odohrávať príbeh DLHÝ ZOZNAM NA VRAŽDU?
A. Smer
B. SDKÚ
C. KDH
Odpovede posielajte na sutaz@humno.sk do 31. júla – traja z účastníkov tipovacej súťaže dostanú knihu DLHÝ ZOZNAM NA VRAŽDU!
Loading ...
