Z času na čas sa narodia ľudia, ktorí majú vôľu meniť svet. Ak nie svet, tak aspoň svoju krajinu, chod vecí verejných, či prispievať k všeobecnému blahobytu. Takíto ľudia sa stanú podnikateľmi, alebo politikmi, pretože úpešný podnikateľ alebo politik má priamy a nesporný vplyv na to, ako to v štáte vyzerá. Významnou skupinou sú samozrejme novinári, ktorí nie sú ani jedno, ani druhé, no ich vplyv je tiež značný. Zvyčajne sú však výrazne chudobnejší. A potom je tu Pavel Haulík.
Nadávanie na politikov alebo novinárov je folklór, na ktorý sme si všetci zvykli. Je to normálne a občas aj prospešné. Existuje však jedna významná skupina ľudí, ktorí verejnú mienku dokážu “usmerniť”, no o ich kvalitu sa málokto zaujíma. Sú to výskumné agentúry.
Výskumy politických preferencií sú ošemetná vec. Ich presnosť je veľmi diskutabilná, a zároveň, aj keby boli extra presné, v turbulentných časoch sa nálady menia tak prudko, že výsledok platný včera o štvrtej poobede môže na druhý deň o desiatej ráno vyzerať úplne inak. Viď voľby 2012. Nenadarmo sa mnohé veľké a auditované výskumné agentúry politike odmietajú venovať. Skrátka si nechcú robiť hanbu.
V medzivolebných obdobiach volebné prieskumy nikoho extra netankujú. Sú zaujímavé len pre novinárov, aby mali o čom písať a pre politikov. Jeden sa konštantne teší, zvyšní si hryzú nechty nad zásadnými a štátotvornými posunmi v rozmedzí 4-9%.
Pred voľbami sa však veci zásadne menia. Ľudí preferencie zaujímajú a existuje pomerne veľká skupina voličov, ktorí sa na základe prieskumov rozhodujú. Voľby v roku 2010 boli výkladnou skriňou voličov rozhodujúcich sa na základe matematiky: „budem voliť Most a nie SDKÚ, lebo oni majú dosť a Most tam musí byť, aby bola väčšina“ a rôzne permutácie tejto logiky.
Okrem toho, jediný prieskum verejnej mienky dokáže kompletne zmeniť politickú mapu. Hypoteticky, kde by dnes bola SaS, keby sa vo februári 2010 neobjavil prieskum MVK, ktorý jej ako blesk z jasného neba predpovedal istú účasť v parlamente? O podobný zázrak sa pokúšalo aj hnutie 99%, akurát to bolo menej razantné a presvedčívé.
Ak človek prieskumy dlhodobo sleduje, začnú mu pomaly pripadať ako variácia na Game of Thrones. Jednotlivé agentúry majú svoje silné špecifiká a niekedy je až komické, ako ďaleko dokážu zájsť. Pri agentúre Polis a analytikovi Baránkovi je napríklad takmer vždy absolútne jasné, kto si prieskum (najlepšie telefonický a neoveriteľný) objednal. Stačí nájsť tú správnu odchýlku. Križiacka výprava Pavla Haulika a MVK proti Mikulášovi Dzurindovi bola svojho času smiešna už aj jeho politickým súperom. Rovnako jeho slabosť pre Ivetu Radičovú.
Ostatný prieskum, v ktorom Iveta Radičová porazila v teoretických prezidentských voľbách Roberta Fica, je už trochu extrém aj na MVK, ale aspoň je veselo. Veď dáta sa dajú vždy poohýbať tak, aby to tak nejako vyšlo. Napríklad umným zoradením dobre mierených otázok.
Respondenti v prieskume odpovedali na otázku: “Voľby prezidenta SR budú v roku 2014. Ak by sa konali už teraz, komu by ste dali svoj hlas, ak by na funkciu hlavy štátu kandidovali títo uchádzači?“ Nie je mi celkom jasné, ako agentúra z tejto otázky vyskúmala, že “z priaznivcov Smeru by až 52,5 percenta opýtaných nevolilo Fica s vysvetlením, že chcú, aby zostal na čele vlády.” Možno si to len myslí, a možno nasledovala mimoriadne sugestívna otázka o tom, či by predsa len nebolo lepšie, keby Robert Fico zostal premiérom. Potom je celkom možný aj takýto výsledok. Takže už len technická – 33,3% hlasov v prvom kole prezidentských volieb na zvolenie nestačí.
Pavel Haulík, okrem toho, že prevádzkuje gigantickú a dôveryhodnú agentúru so stovkami zamestnancov, sa rád vyjadruje aj k tomu, čo má ten-ktorý politik robiť. Mňa by potešilo, keby konečne vstúpil do politiky a netváril sa, že niečo skúma. Formovanie verejnej mienky je zábavná práca a nemusí to robiť takto „nenápko“, poza bučky. Šéf volebného štábu je pekná a dôstojná funkcia.
Loading ...
