Električky na hlavnú stanicu v Bratislave už pár mesiacov nejazdia. Dôvodom je, že mesto nemá peniaze na rekonštrukciu trate a zároveň primátor Ftáčnik nevidí zmysel v rekonštrukcii, keďže celý priestor hlavnej stanice prejde čoskoro kompletnou rekonštrukciou. Vrátane električkovej trate.
Podporu električkám deklaroval asi každý primátor, ktorý sa v tomto meste urodil. Všetci primátori urobili pre električkovú dopravu nič. Musím uznať, že kvalitatívne konkurovať Ďurkovskému muselo byť ťažké zadanie, no pánovi Ftáčnikovi sa zatiaľ darí. Pre rozvoj električkovej dopravy vznikol krásny projekt inžinierskeho veľdiela, onoho času nazývaného perforované rebro. To bol ešte Ďurkovský. Pri Ftáčnikovi to už nie je rebro, ale zelený maces. Bratislava má totiž toľko mostov, že nejaká architektonická kvalita je vedľajšia. Popri mnohých iných dominantnách by aj tak akýkoľvek pokus o niečo výnimočné zanikol a turistov je tu už aj tak nejako priveľa.
Ale to je jedno. Z mosta aj tak pravdepodobne nebude nič a na výrobe projektovej dokumentácie k legendárnej Električke do Petržalky sa priživí ešte niekoľko generácií Ftáčnikovych nasledovníkov.
Úplnou novinkou je však podpora električkovej dopravy, ktorá spočíva v rušení existujúcich tratí. Argument o tom, že sa bude stanica rekonštruovať, síce znie na prvé počutie logicky, lenže, sme v Bratislave. Tu sa logikou oháňať neradno. Firma, ktorá má stavbu realizovať o nej rozpráva a píše už vyše 10 rokov. Presne odvtedy, čo sa jej za všakovako pretriasaných okolností podarilo vďaka Ďurkovskému dostať k pozemkom okolo našej močopudnej brány do mesta.
Je to dobrá firma s výbornými referenciami. Astoria Palace na Hodžovom námestí meškal len 2 roky, podchod len o kúsok viac. Rekonštrukcia Astorky, ktorá bola súčasťou celého projektu novostavby Astoria, neprebehla dodnes. Lebo by to vraj bolo drahé. I.P.R. má aj ďalší projekt. Administratívnu budovu na Račianskom mýte. Tiež o nej vie pekne rozprávať a tiež už zhruba 10 rokov. Výsledkom je len zrušený legendárny pajzel Mýtnik a pekný vlnitý plech okolo.
Pravda, toto sú náročné projekty a môže sa stať, že sa niečo zdrží. Napríklad budovu na Fazuľovej ulici, kde sídli Dell, stihli postaviť ešte pred termínom a neunúvali sa ani sprostosťami, ako stavebné povolenia. Škoda, že sa im tak nedarí s trojpodlažným skleníkom medzi Tatracentrom a hotelom Crowne Plaza. Je to síce len oplášťovaný tropodlažný skelet, no ani ten nebude hotový načas. Nevadí, trpezlivosti s rozbitým okolím, zle prístupnými zastávkami, zúženými cestami a všeobecne úžasným estetickým prostredím, už obyvateľov naučili pri spomínanej Astórii.
Železničná stanica je však niečo celkom iné. Je to projekt rádovo drahší, ako čokoľvek, čo tento developker kedy prefinancoval, postavil, či zmeškal. Nádej, že sa im to podarí stihnúť do roku 2016 neexistuje. Ak bude koeficient meškania adekvátny náročnosti stavby, železničná stanica sa rozloží na atómy kyseliny močovej a ľudia budú dovtedy lietať v sklenených guliach poháňaných biomasou.
Takže, pán Ftáčnik, pán Belfi, smelo do rekonštrukcie tých 200 metrov koľajníc. Kým bude stáť nová stanica, stihne sa to celé možno ešte raz, lebo ani oceľ nie je večná a má nejaký polčas rozpadu. Vy nebudete vyzerať ako idioti, ktorí električkovú sieť rozvinuli zmiznutím a ja nebudem musieť turistom s 300 kuframi v okolí Obchodnej a Amerického námestia na otázku „Ako sa dostanem na hlavnú stanicu?“ odpovedať „Pešo.“


