Bejby a svet budúcnosti

Za novinárku samosavyhlásená Bejby s natretou hlavou verzus medzinárodne transparentný Gabriel Šípoš je zábavná príhoda. Okresné semifinále Ješita cup úplný šuviks. Nechcem teraz rozoberať či je Bejby skorumpovaná a v akom zmysle tohto, väčšinu Slovenska vystihujúceho slova, ani či je titulka akože mienkotvorného denníka s dlhodobo upadajúcou predajnosťou primeranou odpoveďou na facebookový status, alebo v čom je teda vlastne tá tvrdá novinárska drina, keď novinárka očakáva, že za ňu článok o korupcii vypracuje nejaká treťosektorovka a potom sa urazí, keď to zadarmo nedostane. To všetko sú síce zaiste zaujímavé témy, ale nie pre mňa, pretože odpovede sú už ukryté priamo v otázkach. Dodávať k tomu čokoľvek viac ako bohapustý posmech je mlátenie prázdnych elektrónov a aj ten bohapustý posmech by bol mierne nasilu. Veď ako sa už vlastne dá ešte vysmiať človeku, s ktorými si Kaliňák po telefóne vytiera omrvinky z briadky.

Ale predsa len, niečo ma zaujalo: žaloba, ktorú Pravda podala či plánuje podať, aby uchránila česť svojej prominentnej tupiteľky klávesníc. Bejby totiž vraj nie je „skorumpovaná novinárka“ a minimálne za jednu z častí tohto výroku (ktohovie ktorú) sa chce súdiť. To je samozrejme v poriadku, Machalov syn tiež vypisuje výhražné maily ľuďom, čo si dovolili zapolemizovať o morálnej integrite jeho váženého otca, takže to oháňanie sa právnikmi namiesto oveľa primeranejšieho chodenia po kanáloch patrí k folklóru jedincov s podobným morálnym nastavením. Ale teda, ísť sa súdiť za status na Facebooku? Akože vážne?

Šipoš celú tú polemiku o tom, či a čo Bejbyne odpovedať na jej otázku, napísal na svoju virtuálnu stenu. Čiže sa zobrazila skupine jeho kamarátov. Pokojne to mohol iným kamarátom večer povedať v krčme a tam by aspoň bolo naisto, že to povedal priamo Šipoš. Na Facebooku sa Gabriel Šipoš môže volať ktokoľvek, tak isto ako tam ktokoľvek môže povedať, že Miluje Alojza Hlinu, alebo že je Cynická obluda. Čiže niekto s neoveriteľným menom Šipoš povedal/napísal svojim rovnako neoveriteľným kamarátom niečo, čo Bejbyne rozhodilo melír. Tá sa to dozvedela systémom od ducha k duchovi, skrátka niekto z kamarátov to z tej krčmy vyniesol, keď to ako podarený vtip z prostredia špecializovaného ústavu rozprával ďalej. Nechcem teda tvrdiť čosi, čo neviem naisto, ale povedal by som že od oných prepísaných odposluchov museli ľudia na Facebooku, v krčmách, v MHD, ba aj na uliciach a námestiach našich miest vziať tetu Vavrovú do úst nespočetne veľa krát. Tak nejako to vtedy viselo vo vzduchu a teraz sa jej to tam podarilo zavesiť zas. Vo vzácnych chvíľach keď práve netelefonovala s Kaliňákom, alebo si nenatierala hlavu, museli sa mnohé z tých rečí dostať aj do jej citlivých novinárskych uší. Zatiaľ sa za to s nikým nesúdila, pretože to by museli začať všetky významné miestne právnické fakulty makať na štyri zmeny, aby vychrlili dostatočný počet právnikov len na zvládnutie agendy súvisiacej s Bejby brániacej svoju česť.

Teraz sa súdiť chce a síce to nedáva zmysel, ale keby právo dávalo zmysel, nepotrebovali by sme právnikov. Takže sa asi nevyhrážajú len tak do vetra. S prihliadnutím na súčasné vládne pomery a ich vzťah k obom aktérom sporu sa pokojne môže stať, že Šipoš dostane za svoje slová prehodené pred kamarátmi po nose. Minimálne sa bude súd zaoberať facebookovým statusom, ako by to bol verejný prejav. Pri predstave dopadu takého niečoho na následný reálny život ma moja inokedy bujná predstavivosť necháva pomerne v štichu. Vlastne si to neviem predstaviť vôbec.

Viem si predstaviť len Vila Rozborila, ako obchádza profily cudzích ľudí a žaluje každého, kto si ho nemýli s Ježišom za urážku na spasiteľskej cti. Od každého vysúdi symbolické euro a teší sa, že konečne sa môže živiť niečím neporovnateľne slušnejším a ušľachtilejším ako doteraz. Tiež si viem predstaviť zasadnutie Najvyššieho súdu dumajúceho, či sa porušenie práva na ochranu osobnosti vzťahuje okrem samotného autora statusu aj na tých, čo ho lajkli a aký rozdiel v treste by mal byť medzi nimi a tými, čo status nad to všetko ešte aj shareovali. To už ani nehovorím o zlorečných myšlienkach napísaných pod falošnými menami, pod menami neexistujúcich osôb alebo tú nádhernú mechaniku, ktorá odlíši kto je na Facebooku významná osoba, pretože vraj Šipoš je, aj keď tam má len niečo cez 300 priateľov a 170 subscriberov. To taký Samo Marec tam má 1356 fanúšikov a teda, podľa toho koho všetkého už v nedobrom spomenul, pôjde pekne dobasyhajzel.

Toto všetko mi napadlo, keď som si prečítal onú vášnivú obranu, veľkosťou mnohonásobne presahujúcu samotný Šipošov status a zakončenú právnickym prísľubom. Takže teraz je moderný svet pred dilemou. Buď sa zmení povaha slobody na internete, ako ju poznáme, ale Bejby už nikdy v živote nebude musieť sedieť v kúte medzi všelijakými skorumpovanými onými, alebo niekomu, napriek nepriaznivým predpokladom, predsa len dôjde, že súdiť sa za facebookový status je, ešte aj na pomery kolaborantského straníckeho denníka, strašlivá konina.

Kto by to povedal, že práve na tete s účesom, ako keby každé ráno dostala po hlave čerstvo natretou latou, bude jedného dňa toľko záležať.