Aj ja, ako príkladný politický i občiansky pasivista, teda presný opak politického i občianskeho aktivistu, musím oceniť že sa každoročné koná oná menšinová Gay Pride akcoška. Už len jej samotná existencia je neodolateľným lákadlom pre všakovaké pozoruhodné indivíduá, ktoré síce celý rok žijú v preoblečení za slušných ľudí, ale práve pod dojmom onoho homoarmagedonu strácajú opatrnosť a vyliezajú postaviť sa do čela boja za udržanie morálnych a spoločenských hodnôt starého dobrého stredoveku. K obvyklým hlasom Danišku, Vladimírov Palkov, či Krivošíka, teda prominentných rezidentov Rádu Sv. Pošuka sa na krásnych pár týždňov pripájajú vzácni hostia, aby prispeli svojimi intelektuálnymi troškami do onoho pestrofarebného kotla spoločenského diskurzu, v ktorom o tom, či je niekto chorý, poprípade či je niečo liečiteľná choroba nerozhodujú lekári, ale zapálení interpretátori knihy z oblasti fantasy literatúry, napísanej na základe hlasu znejúceho na pozadí horiaceho kríka. Spomedzi tohtoročných headlinerov spomeňme aspoň tie najväčšie mená: poslancov NRSR Kuffu a Mikloška. Stačí nazrieť pár citátov, napríklad tuná Kuffov free-style z parlamentnej rozpravy, alebo túto Jožkovu hitovicu a je každému jasné, že ostatný ročník sa mimoriadne vydaril. Nebyť Gay Pride, možno by sme nikdy nedozvedeli, čo za otvorené mysle nás to zastupujú v parlamente.
Bohužiaľ sa musím priznať, že aj keď teraz, po statočnom predýchaní, už dokážem o tom celom hovoriť s úškrnom, v skutočnosti ma konfrontácia s toľkou tupotou, i keď len sprostredkovaná cez média, vždy najskôr naserie. Vzkypí žlč a to znamená, že človek má tendenciu robiť jednoduché, mimoriadne účinné, avšak málokedy správne závery. Mňa v tejto konkrétnej súvislosti, trebárs po prečítaní si niečoho o tom, ako treba teplých liečiť nasmerovaním k Bohu, zakaždým schytí žiadza zosmiešňovať kresťanstvo, pretože v onom pobúrení zmyslov mnohé nasvedčuje tomu, že spoločným menovateľom celého toho hlučného kolektívu ľudovo umeleckej malomyseľnosti je práve kresťanský svetonázor.
Pravidelne si v takých chvíľach spomeniem na romantickú pieseň “Ježiš trtká svoju matku”, ktorú sme vymysleli kedysi na internátne s úmyslom dostať sa v preoblečení na festival kresťanského rocku v Univerzitnom pasterizačnom centre a tam to rozbaliť pred stovkami bielych krepsilonových blúzok a tesilákov zahnutých prekliato nízko. Alebo začnem v duchu polemizovať o pojme “tradičná rodina” s ohľadom na to, že ten koho kresťania dávajú za vzor sebe aj ostatným pochádzal z rodiny s dvoma otcami a matkou, ktorá bola panna. Skrátka a dobre, robiť si srandu z kresťanskej vierouky je dobrá disciplína a v prípade, že treba uvoľniť paru v smere kreatúr používajúcim argumentáciu začínajúcu slovami “Boh povedal…” je v každej chvíli z čoho načierať, aj sa kde inšpirovať (tu napríklad).
Ale keď odíde prvý nával hnevu, vždy si spomeniem koľko dobrých, múdrych a tolerantných ľudí vyznávajúcich kresťanstvo vo svojom okolí poznám. Je ich dosť a dosť rôznych na to, aby mi vždy stihlo včas (ešte predtým než ten pogrom dáko verejne zverbalizujem) trknúť, že s nejakým Kuffom či Daniškom nemajú okrem tej viery v rovnaký koncept Boha spoločné absolútne nič. Čiže je blbosť dávať kresťanstvu za vinu, že existuje nejaká grupa nenávistných magorov, ktorá sa ním oháňa. Ani futbal ako šport predsa nemôže za Balotelliho. Problém totiž očividne nie je systémový ale čisto individuálny.
To že nejaký Jožko Mikloško z pozície poslanca NRSR tvrdí, že homosexuáli by nemali byť učiteľmi, pretože kresťanstvo považuje homosexualitu za hriech, je veta s dvoma voľne substituovateľnými premennými. Namiesto homosexuality rovnako dobre môže byť heliocentrizmus, volebné právo pre ženy, alebo občianske práva pre černochov. Kresťanstvo možno nahradiť ľubovoľným iným súborom premís: napríklad nacionalizmom (dostaneme Slotu), ochranou prírody, vegetariánstvom alebo pravidlami spolku miestneho modelárskeho krúžku. Ten istý Mikloško, v inej dobe a na inom mieste by sa pokojne mohol zúčastniť pochodu proti ľuďom s výškou nad 190 cm, pretože v príbehoch Alfreda Hitchcocka a troch pátračov nado všetky pochybnosti stelesňuje zlo postava nazvaná Dlháň Norris.
Mikloško, Kuffa a všetci tí ostatní mediálni bigoti sú kresťanmi až na treťom mieste. V prvom rade sú to hlupáci, v druhom fanatici a je im celkom fuk, na základe čoho si rozdelia svet na čierny a biely. Zhodou okolností si vybrali kresťanstvo, ale s morálno-vôľovými predpokladmi ktoré pri doslovnom, zaslepenom, prekrútenom a najmä selektívnom presadzovaní niektorých jeho, z kontextu vytrhnutých, ideí používajú, by dokázali ako otázku prežitia európskej civilizácie vyhrotiť aj diskusiu o bielom vs. celozrnnom pečive. Stačí ak by na to dostali priestor (blog, .týždeň, Extra plus, Revue hladkej múky, Poľovníctvo a rybárstvo…) a umožnilo by im to nechať niekoho upáliť, alebo ho aspoň označiť za zvráteného.
Skutoční kresťania, teda tí, ktorých kresťanstvo namiesto nenávisti napĺňa láskou, pre ktorých viera neznamená vnútiť jej zásady za každú cenu ľuďom, čo o ne nestoja, skrátka takí ktorí sa neodmietajú sprchovať, len preto aby sa nemuseli zbytočne dotýkať vlastného nahého tela, sa musia cítiť pomerne divne. Čítajú noviny a tam niekto, kto má očividne elementárny problém s vlastnou gebuľou, používa ich samotných ako živé štíty. Vždy, keď ho ako ukážkového trolla pošlú oponenti do riti, začne vykrikovať o rešpekte voči kresťanstvu a miliónom veriacich, pretože už nedokáže rozlíšiť ani to, že do riti nemá ísť kresťanská viera, ale len a len on sám.
Vzaté od podlahy, to že ani do Kuffu, ani do Mikloška, ani do Danišku ani do nikoho z tej hŕstky päťdesiatich účastníkov pochodu za veci, ktoré platili v štrnástom storočí, neudrel priamo nafleku blesk je dôkazom neexistencie Boha. Lebo Boh môže mať zo svojej pozície mnohé na saláme a môže mnohé prepáčiť, ale aby mu nevadilo, že nejakí mentálni dinosaurí ukájajú svoje najnižšie pudy tým, že sa oháňajú jeho vlastnou vierou a jeho vlastným menom, tak to sa mi teda veriť nechce. Že by vedel zrazu byť až taký flegmoš, aj keď vidí ako títo nepodarkovia demontujú, pošliapavajú a kurvia samotné základy kresťanského vyznania a ako sa mu starajú o najhoršie možné zo všetkých zlých PR? To mi na niekoho, kto nemal problém zmeniť ženu na soľný stĺp len za nesprávne zvolený pohyb hlavou okolo vlastnej osi, nesedí.
Loading ...
toto tu je uz iba slaby odvar toho co sa dialo cele starocia rovno s papezskym pozehnanim.
