Humno » Poza Humno » Čo v lifestyleových magazínoch nepíšu o Austrálii6 online.

Čo v lifestyleových magazínoch nepíšu o Austrálii

Comments 32


Vo štvrtok 26.1. sme mali v našom Sydney start-up office voľno. Na rozdiel od bankových prázdnin, osláv kráľovniných narodenín a  iných austrálskych zámienok prečo nepracovať, tento deň si status národného sviatku zaslúžil oprávnene. Australia Day je pekný nič nehovoriaci názov pre výstižnejší aborigénsky pojem: Deň Invázie.

Fotka Darling Harbouru je v každom lesklom lietadlovom magazíne. Je to miesto, kde si bohatí turisti z iných bohatých krajín navlečení v značkových handrách môžu posedieť pri mori, dať si čerstvé mušle a žraločie kotlety v niektorej zo štýlových reštík na móle a pozerať sa na pravidelný sobotný ohňostroj, väčší a dlhší ako bratislavský novoročný. Neoslavuje sa nič, to len tak z roztopaše.

Pre mňa, ako pre jedného z milióna cudzincov, ktorí si užívajú výhody bohatej ekonomiky krajiny, ktorá je beztak priveľká pre púhých 20 miliónov ľudí, bol Australia Day len voľným dňom, kedy si netreba ťažko zarábať na svoj kolonialistický životný štýl a naopak si ho treba patrične užiť tradične austrálskym spôsobom – barbie, barbeque, je tu po tenise a futbale tretím národným športom. Počasie nás však sklamalo a tak ostal len ten Darling Harbour.

Kým si davy turistov, britských potomkov s deťmi a iných prisťahovalcov v zálive dávali klobásky, maľovali zástavy na líca a tlačili sa pri prehliadke starožitných lodí, zo dvesto domorodcov agresívne zaútočilo na reštauráciu, kde si premiérka Julia Gillard práve dávala obed s členom opozície Tony Abbottom.

Pôvodní obyvatelia sa podľa väčšiny Austrálčanov majú viac než dobre. Dostávajú pravidelnú rentu za pôdu, ktorú im pred viac než dvesto rokmi Briti odobrali. Nemusia robiť nič, tak sa poflakujú pri Central Station Parku, v parku pri hlavnej vlakovej stanici, tak ako to robia všetci ostatní bezdomovci sveta. Títo majú k tomu pravidelný príjem. Len akosi nemajú, v krajine čo sa zmenila tak rýchlo, že sa oni zmeniť nestihli, nič na práci.

To mal asi na mysli aj Tony Abbot, keď sa nechal počuť, že aborigénskym témam sa už venovali dosť, aborigénska ambasáda by sa mala rozpustiť a je čas sa pohnúť dopredu. V skratke – dosť bolo. Naša vina je vyplatená.

200 zúrivých domorodých aktivistov možno nie je až tak veľa, ale viac než dosť na vykynožený aborigénsky ľud. A ten si zrejme vôbec nemyslí, že už bolo urobené dosť. Aborigénca v normálnej 9 – 5 práci nestretnete. Kultúrne inštitúcie inzerujú desiatky pracovných ponúk pre vzdelaných pôvodných obyvateľov a nikto sa neozýva. Kým oficiálne sa Austrálčania – britskí potomkovia – ospravedlnili za minulosť, v skutočnosti vinu necíti nik. Zodpovednosť sa rozptýlila do neurčita a ostalo opovrhnutie, nezáujem a neochota platiť za skutky niekoho v minulosti.

Austrália je rajom turistov a Sydney je kozmopolitné mesto hýriace všetkými národnosťami. Otvorené všetkému novému, veselému a hýrivému.

Austrália je aj do špiku rasistická krajina. Domorodci neznášajú bielych, bieli nemajú radi domorodcov. Nemajú radi ani zahraničných študentíkov kradnúcich prácu miestnym a moslimov na ulici takmer nestretnete.  Gillardovej výroky o islame v ich krajine a o tom, že austrálska kultúra sa pispôsobovať nebude, sú známe aj na slovenskom internete.

Všetci spolu sa desíme invázie pracovnej a plodnej sily Číňanov, ktorá sa už dávno začala . Čínska štvrť už dávno plynule prechádza priamo do centra mesta.

Môj kamarát Michael pochádza kdesi z vnútrozemia. Spomínal, že chodil do školy kde bola väčšina detí aborigénskeho pôvodu. Nebol veľmi populárny. Keď učiteľ vysvetľoval udalosti po invázii Britov, hovoril o tom, ako ozbrojení vojaci nútili celé rodiny domorodcov páchať samovraždy skokom z útesu. Boli to bieli ľudia, presne ako Michael, povedal vraj učiteľ.

Možno to nebolo celkom tak, možno len približne. Možno len Michael prikrášľuje, lebo ich sám nemá rád. Za ich večné pripomínanie viny, za pozitívnu diskrimináciu, že nič nerobia, a chcú výhody. Sú agresívni a nevzdelaní. Ale niečo na tom bude.

Takže počasie nás sklamalo a tak som si ja a ďalší traja Slováci sedeli v Darling Harboure a popíjali exotické koktaily v trendy bare s veľkou terasou s výhľadom na záliv. Čakali sme na ohňostroj. A s nami davy iných prisťahovalcov, z prvej vlny, druhej, tretej.

Ohňostroj a svetelná show boli veľkolepé až na hranicu znechutenia a nudy. Príliš chvastúnsky, príliš farebný, neladiaci, rozličný, nekoncepčný, pridlhý.

Čínske ohňostroje vystreľovali z lodí na mori a všade okolo bola bláznivá kakofónia farieb. Ktorá sa mimochodom nádherne odrážala na pokojnej hladine mora.

Presne ako Austrália celá. Je to vriaci hrniec zmesi národností a kultúr, ktoré sa na seba nijako nepodobajú. A ešte zďaleka nie je dovarené.

———

Ešte prihodím útržok len tak na záver. Za jednu cenu. Kolegovia v práci minule nad obedom preberali, aké povolanie je najlepšie na svete. Po športovcoch, modelkách a kráľovnách sa všetci zhodli na jedinom: keď vyrastú, chceli by byť kolonialisti.

Celkové hodnotenie: 4.32 / hlasovalo 44 ľudí

1 hviezda2 hviezdičky3 hviezdičky4 hviezdičky5 hviezdičiek

Loading ... Loading ...
This entry was posted in Poza Humno, Uncategorized and tagged , , , , . Bookmark the permalink. Follow any comments here with the RSS feed for this post. Trackbacks are closed, but you can post a comment.

Discussion on article

32 Comments

  1. Shaque
    Posted January 30, 2012 at 09:33 | Permalink

    PôvodnÍ obyvatelia; britskí potomkovia, zopar dalsich preklepov…

    Iny kraj, iny mrav, kazdopadne s povodnym obyvatelstvom je to zlozite vsade po svete. Spanielski kolonisti maju mozno v tomto smutne prvenstvo za najkrvavejsiu expanziu. Obcas si vravim, ze je tazke sa divat na podobne veci nasou malou stredoeuropskou optikou, kde rasizmus a xenofobia ma uplne iny vyznam, pretoze vymena s povodnym obyvatelstvom tu nenastala, resp. bola pozvolna a odohrala sa pred vyse tisic rokmi. Taka Amerika a hlavne Australia ma v tomto kontexte ovela blizsie k pritomnosti.

  2. xorxee xorxee
    Posted January 30, 2012 at 11:11 | Permalink

    Velmi zaujimavy clanok. O neprijemnom pristupe k novym bielym pristahovalcom som uz pocul.
    Otazka na autorku (som lenivy na googlenie) – maju tam Aborigenci aj rezervacie ako americki Indiani?
    Cisto teoreticky ak by bolo Aborigencom umoznene zit sposobom zivota, ktori viedli ich predkovia na slusne velkom kuse uzemia, nemali by mat dovod sa stazovat. Co sa stalo pred 200 rokmi uz nikto nezmeni a toto kupovanie odpustkov nic dobre neprinesie ani bielym, ani Aborigencom.Kym do mna niekto zacne kopat – fakt len cisto teoreticka uvaha, velmi do toho nevidim a urcit eje to komplikovanejsie. Preto sa pytam.

    • knour knour
      Posted January 30, 2012 at 11:41 | Permalink

      hladanie zlozitosti v jednoduchostiach je oblubenym sportom tejto upadajucej civilizacie.
      ved to je jednoduche:
      1.keby bola kolonizacia kruta do dosledkov, ziadni miestni aborigenci s tradiciou nie su.
      2. ak chcu zit po starom v rezervacii, nech ziju.
      3. ak sa im malia prachy, nech idu pracovat.

      • Peter Tkačenko Peter Tkačenko
        Posted January 30, 2012 at 12:10 | Permalink

        Možno chytám za slovíčka, ale prvý bod ma zarazil, nezdá sa mi dôležité špiritizovať nad tým, či je niečo len kruté alebo “kruté do dôsledkov”. To by mali zmĺknuť aj židia, Arméni, a čo ja viem kto lebo genocída nebola očividne dovedená do konečného riešenia? To sa mi už zdá, že úpadkovo zjednodušuješ.
        -
        Inak veľmi zaujímavý článok, prijal by som aj viac informácií.

        • knour knour
          Posted January 30, 2012 at 14:31 | Permalink

          ok, len mala pripomienka, prvotnym cielom kolonizatorov asi nebolo vyhladit aborigencov, akurat ich “civilizovat” , kdezto jedinym cielom nacistov bolo zidov vyhladit.

          • Posted January 30, 2012 at 14:44 | Permalink

            mas bod knoure. takto rychlu, strucnu a vecnu odpoved som necakal.

          • Peter Tkačenko Peter Tkačenko
            Posted January 30, 2012 at 15:25 | Permalink

            Prvotným cieľom kolonizátorov nebolo civilizovať pôvodných obyvateľov ale ujebať im pôdu:-) Rozumiem ti, len sa mi zdá, že si to hore napísal trocha nešťastne.

          • steff
            Posted February 1, 2012 at 00:48 | Permalink

            tak to si teda pekne zarubal riadnu sprostost. Aborigencov zachranilo hlavne to ze ich bolo v podstate dost vela.. na zaciatku.. nemusis ist ani daleko pre priklad “civilizacie” ktora viedla ku kompletnemu vyhladeniu… staci na Tasmaniu.. momentalny pocet cistych povodnych obyvatelov 0.. v podstate totalna decimacia povodneho obyvatelstva netrvala ani 30 rokov.. tym scivilizovanim si mozno myslel nieco ako ich vystahovanie na ostrov bez vody.. takze este raz koncentrak = vyhladenie.. ostrov bez vody = civilizovanie.. vsjo jasno..

            • knour knour
              Posted February 1, 2012 at 09:43 | Permalink

              ak nevidis rozdiel medzi imperialnou politikou britskeho imperia a konecnym riesenim zidovskej otazky nacistami, tak dobre rano stara mama, emo vysasene.

              • Mikullas
                Posted February 1, 2012 at 15:15 | Permalink

                Mozno by stacilo, keby sme tie svoje “nezlozite” pravdy nepouzivali aj na vyjadrovanie sa k niecomu, o com v skutocnosti vieme len velmi malo…

              • steff
                Posted February 1, 2012 at 20:12 | Permalink

                musis prestat pozerat dookola furt tu pocahontas lebo potom z nej mas taketo hipsterske bludy o civilizovani..

                • knour knour
                  Posted February 2, 2012 at 15:32 | Permalink

                  lolo, sa najprv nauc koncit vety absenciou emocne inkontinecnych trojbodiek.

                  • xorxee xorxee
                    Posted February 3, 2012 at 10:12 | Permalink

                    smiem poprosit o dovolenie pouzivat slovne spojenie “emocna inkontinencia”, normalne som sa rozchechtal.

                    • knour knour
                      Posted February 3, 2012 at 14:38 | Permalink

                      je ti dovolene, ocakavam tantiemy.

                  • onlyme onlyme
                    Posted February 3, 2012 at 11:08 | Permalink

                    mne sa paci ten kompromis, jedna je malo a tri je vela a ako bolo oznamene aj emocne volaco, tak dve su tak akurat :-)

      • barbora
        Posted January 30, 2012 at 14:12 | Permalink

        Aborigenci nemaju rezervacie, v Australii je miesta dost. .
        Stotoznujem sa s tym, co hovori Shaque.
        To co sa v Europe dialo po cele starocia, sa v Australii deje v zrychlenom tempe. Krajina aj kultura je prilis mlada na to aby sa vyvoj dal povazovat za ustaleny co i len z daleka.
        Aj vpllyvov okolo nej je privela. Moralizovať a stavať sa na jednu alebo druhu stranu je zbytočné. Ja len poukazujem na súvislosti, o ktorých sa ani tu ani inde nehovori. Predpovedať výsledok si netrúfam.

        • xorxee xorxee
          Posted February 3, 2012 at 10:14 | Permalink

          Dakujem za odpoved. A uvital by som aj dalsie clanky na tuto temu.

  3. Mikullas
    Posted January 30, 2012 at 15:04 | Permalink

    V lifestyle-ovych magazinoch este nepisu o australskom hmyze, pavukoch a pod., na ktore si europan, dovtedy zijuci od mierneho pasma vyssie, len tak lahko nezvykne :)

  4. noznicka
    Posted January 31, 2012 at 17:34 | Permalink

    ono to zas nie je take jednoduche s tou kolonizaciou.
    keby zajtra do Europy vtrhla nejaka neznama modra rasa z doteraz neobjaveneho kontinentu, snazila sa nam nahovorit, ze jedinym spravnym bohom je povedzme nejaky ašam-bašam, ktoreho pred 5000 rokmi priklincovali o zehliacu dosku, my by sme boli nuteni prijat ich nabozenstvo, kulturu aj tehchnicke objavy so vsetkym, co k tomu patri a navyse by k nam priviezli vacsinu svojich trestancov, neviem, ci by sa nam to pacilo a ci by sme sa dokazali prisposobit novym panom nasho uzemia.

  5. Kocur Kocur
    Posted January 31, 2012 at 22:28 | Permalink

    Boj o priestor a zdroje je zakladnym principom fungovania zivota na Zemi. Zivocisneho i rastlinneho.
    ‘Civilizovany’ clovek samozreme nevezme susedovi byt utokom, ked mu zacne byť ten jeho primaly, ale zacne situaciu riesit. Vacsinou spolocensky prijatelnym sposobom, pretoze ako jedinec je pod drobnohladom verejnosti, pretoze je tak vychovany (moralka), pretoze su tu zakony a tresty. Otazne je ako by sa mu zmenili priority v pripade, ze by bol zahnany do kuta, umieral by od hladu, zimy. A bol zodpovedny za takuto situaciu aj za svoju rodinu. Stal by sa agresivnym pudovo jednajucimm zverom.
    V zoskupeniach (dav, kmen, narod, stat…) je to este jednoduchsie Anonymita jednania (uniforma kradne tvar), zodpovednost za vlastne jednanie je na pleciach ineho (Norimberg), prirodzena stadovitost. A vzdy je tam vodca (vlada, strana, nacelnik), ktoreho motivacia je takato primitivna (pristor a zdroje). A obrovsky tlak tych ludi dole…
    ‘Zivot je boj’ – vedel to Darwin, vieme to vsetci, jedname podla toho a predsa sa niektorym dosledkom neprestavame divit ci ich nota bene odsudzujeme. Pritom sme vsetci rovnaki. (Inak by sme tu uz davno neboli…)

    .

    • noznicka
      Posted February 1, 2012 at 06:20 | Permalink

      to je ok, robi sa to bezne. lenze biela civilizacia je chora.
      vacsina primitivnych kmenov lovi spolocne a deli sa o ulovok. u nas vsak ak padne mamut, niekto si ho rychlo navlecie do jaskyne a bud ho tam bude skladovat na veky, kym nezhnije, alebo ho pekne naporcuje a bude ho predavat ako hovadziu svieckovicu z Argentiny.
      uplne chore je to napriklad s bytmi. v primitivnych kmenoch kazdy ma nejaku chatrc. u nas si ju postavit na len tak na luke nemozes, cize si kopa ludi zoberie hypoteku na bytik a potom otroci od rana do vecera, len aby ju splacali. ak nemas byt, si bezdomovec, automaticky nemas sancu ziskat pracu. to, ze sa mozes stat zo dna na den bezdomovcom, ta nuti otrocit hoci aj na ukor zdravia. niet divu, ze sa takejto “civilizacii” ine rasy nedokazu prisposobit, proste to nemaju v genoch. jedina rasa, ktora sa dokaze po nas opicit a otrokarcenie dotiahla do dokonalosti, su azijci. ostatni su v podstate na okraji spolocnosti.

      • Kocur Kocur
        Posted February 1, 2012 at 12:38 | Permalink

        Je nas vela. Od urciteho poctu je spolupraca (pri love) konrtaproduktivna; je kazdemu jasne, ze sa na vsetych z koristi nedostane a miesto koordinovaneho lovu kazdy trha za seba a pre seba. Aj indianske kmene, ktore zili relativne v mieri, sa zacali v druhej polovici 19. storocia medzi sebou vrazdit – ked im belosi vystrielali bizony a oni zacali hladovat. (Pricin bojov je samozrejme viacero, ale hlavne su opat priestor a zdroje: hlad a vytlacanie do nehostinnych rezervacii.) A to oproti Staremu svetu bola Amerika este riedko obyvana.

        .

        • noznicka
          Posted February 1, 2012 at 16:35 | Permalink

          ano, je nas vela :)

          • noznicka
            Posted February 1, 2012 at 18:19 | Permalink

            vlastne ano, je nas vela, ale hladni nie sme a zdroje mame.
            kym ti ma kto pozicat na hypoteku, mozes si byt isty, ze zdrojov je dost. len su rozdelene neproporcionalne, co by bolo tiez do urcitej miery v poriadku, pokial je to este unosne. pokial si niekto nehrabe peniaze do milionov ponoziek a nenechava zhnit celeho mamuta, len aby ho on niekde vlastnil a ini ho nemali – potom je to uz chore a postavene na hlavu.

            • Kocur Kocur
              Posted February 1, 2012 at 19:41 | Permalink

              ‘…pokial si niekto nehrabe peniaze do milionov ponoziek a nenechava zhnit celeho mamuta, len aby ho on niekde vlastnil a ini ho nemali – potom je to uz chore a postavene na hlavu.’

              A co navrhujes, znarodnit?

              .

              • noznicka
                Posted February 1, 2012 at 19:46 | Permalink

                jasne kocur, navrhujem vsetko znarodnit.
                o statnu kasu sa budem starat ja a vsetko budem spravodlivo rozdelovat. ako bonus ti ponukam miesto ministra financii.

                • Kocur Kocur
                  Posted February 2, 2012 at 00:41 | Permalink

                  Nie, dakujem. Ja som viac-menej čestny chlap a na stare kolena uz svoje maniere menit nebudem.

                  :)

  6. Posted February 1, 2012 at 19:23 | Permalink

    ako si predstavujes proporcionalne rozlozenie penazi?

    co keby sa aj znamky v skole rozdelovali proporcionalne? polovicu jedniciek dievcatam, polovicu chlapcom, atd.

    Alebo by vsetci proporcionalne dostavali 3ky. Hlavne dievcata by boli spokojne, lebo chlapci maju radsej dievcata s trojkami, ako jednickami alebo dokonca nulkami.

  7. noznicka
    Posted February 1, 2012 at 19:31 | Permalink

    ved vravim, ze je to do urcitej miery v poriadku. a riesenie nemam, nechodim sem veci riesit, len tak tliacham do vetra, ako aj ty. akurat, ze ja o voze a ty o koze ;)

    • Posted February 2, 2012 at 06:57 | Permalink

      >akurat, ze ja o voze a ty o koze

      Presne shone madchen, ja by som dokonca dodal, ze ja o kozach.

  8. noznicka
    Posted February 2, 2012 at 18:04 | Permalink

    jasne, jedna je malo, aspon dve by mali byt.

Post a Comment

You must be logged in to post a comment.

How To Get Rid Of Stretch Marks