Najhoršou vlastnosťou cynických prizdisráčov je ambícia vidieť svet aký je, nie aký by byť mal. Preto máme radi geopolitiku. Tam sa na misky váh hádže bezpečnosť vlastného štátu, vojny, hladomory, celé (cudzie) národy a výsledok potom určuje vektor preferovanej politiky. Čiže ak patríte medzi trubirohov, ktorí sa pohoršujú nad názorom, že lži politikov treba akceptovať ako systémový jav, najnovšiu knižku Georga Friedmana Nasledujúce desaťročie ani neotvárajte, zástavu srdca by ste dostali na ôsmej strane.
„Spravodlivosť pochádza z moci a podstatou moci je bezohľadnosť v miere, ktorú väčšina z nás odmieta.“
Geopolitika patrí k hodnotovo najvyprázdnenejšej politologickej pavede a Friedman si to rozhodne užíva. Jediný, ale zasa kľúčový, morálny imperatív preňho je, aby si Štáty uchovali bezpečnosť a vplyv a pod vplyvom svojej bezprecedentnej moci nezdegenerovali z demokracie na čosi iné. Hotovo.
„Každý z nich bol hlboko čestný človek, ktorý bol v záujme dosiahnutia vytýčeného cieľa ochotný klamať, porušovať zákony a zrádzať deklarované zásady. V týchto prípadoch mravný účel skutočne svätil prostriedky, ktoré boli nielen nemravné, ale aj protiústavné. Najhorší sú tí prezidenti, ktorí sa pridržiavajú princípov bez ohľadu na to, čo si žiada momentálna situácia.“
Toto si prosím Friedman dovolil povedať o Lincolnovi, Rooseveltovi a Reaganovi. Záver je zrejmý, druhá fajta somárov, ktorí by sa v záujme zachovania duševnej rovnováhy mali od Friedmana (a najlepšie od akejkoľvek debaty o medzinárodnej politike) držať ďalej, sú romantickí, americky orientovaní superkonzervatívci typu Hríba, Osuského a podobnej pliagy. Oceňujem ich oddanosť ideálom, ale schopnosť zhltnúť aj Powellovo „argumentárium“ pre irackú vojnu je už jednoducho len hlúposť a tú prijať nedokážem. (Na okraj sa priznám, že mojím osobným favoritom je nezvratný dôkaz o existencii mobilných tovární na biologické zbrane.) Friedman nekľučkuje a rovno povie, že by bolo dobré nájsť iné energonosiče ako ropu a poznamená k tomu, že sa nachádzajú na miestach, kam USA nebudú musieť vysielať vojakov na ich ovládnutie.
„Gruzínsko odčerpáva množstvo amerických prostriedkov bez väčšieho prínosu pre USA. Preto by sa mala americká stratégia voči Gruzínsku ukončiť. Spojené štáty Gruzínsku niečo nasľubovali a teraz to nesplnia. Ak to však posudzujeme zo širšieho hľadiska, táto zrada im umožní dodržať iné sľuby. Rusi by boli ochotní zaplatiť za Gruzínsko nemalú cenu a Američania by si za svoj dobrovoľný a rýchly odchod mali vyinkasovať slušný bonus.“
Keď sme si prečistili auditórium, môžeme sa venovať obsahu. Friedman nadviazal na svoj bestseller a plebsu sa opäť snaží otvoriť vrátka do globálnej politickej kuchyne. Tentoraz predvída len na jednu dekádu dopredu a tak mu možno veriť o čosi viac. Pán autor čitateľa chytí za rúčku a povodí ho po glóbuse (teda nielen po eurázijskej šachovnici, z ktorej sa Brzezinski nepohne) a na každom kontinente mu prezradí ako a prečo by sa mala vyvíjať americká stratégia v regióne. Čo si budeme navrávať, je zaujímavé počúvať bezohľadného (a erudovaného) kibica, ktorý sa s nejakými hodnotami rozhodne nezdržuje.
Keďže som práve dočítal Talebovu Čiernu labuť, treba poznamenať, že Friedmanove predpovede musíme brať s extrémnou rezervou (tie desaťročné), prípadne ich rovno ignorovať (tie storočné). Za svoje si treba vziať predovšetkým spôsob ako o svete uvažovať, samotné závery nie sú podstatné a aj tak sú určené predovšetkým americkým čitateľom.
„Preto základnou stratégiou USA v tomto regióne pre nasledujúcich desať rokov musí byť pomoc pri budovaní silného a životaschopného Pakistanu. Nezáleží, akú ideológiu vyznáva pakistanská vláda, napokon, USA tak či tak nemajú možnosť vnútiť Pakistanu svoje názory.“
Pri zdravej miere predstavivosti nám knižka môže poslúžiť aj ako kompas po súčasnej kríze Európy a budúceho postavenie Slovenska v nej. Napríklad – ono je veľmi jednoduché kvákať o tom ako by to v Európe malo fungovať, že sme si všetci rovní a nemôžu si z nás robiť trhací kalendár. Žiaľ, je to len želaná realita, karty sa rozdávajú podľa úplne iných pravidiel. Namiesto plieskania hlavy po stole by sme mali uvažovať, ako z celej habaďúry vykorčuľovať s čo najmenšími stratami.
„Tvrdenie typu „Nikomu sa nič nestane“ je nerealistické; tým najlepším, čo môžeme v tejto veci urobiť je prijímať ťažké rozhodnutia, komu sa má niečo stať a kedy.”
Možno sa vám zdá, že som voči Friedmanovi príliš veľkorysý. Asi to bude tým, že som sa viackrát prichytil ako prikyvujem a vravím si konečne! Potešil ma aj takou maličkosťou, že keď som sa dostal k Afrike, ktorá mi príde ako (politicky) dokonale nezaujímavý kontinent, výklad po pár stranách ukončil s tým, že význam Afriky sa vyparil v momente, keď si z nej Sovieti prestali robiť komunistické predpolie. Juj, ako som sa potešil.
„Aj v drogovej otázke existuje pomerne jednoduché riešenie, ktoré sa však nezrealizuje: legalizácia. Ich cena pre konečného spotrebiteľa by sa prepadla, ekonomika pašovania drog by sa zrútila a násilie v prihraničných regiónoch, živené vidinou peňazí, ktoré možno na tomto obchode zarobiť, by sa rapídne znížilo. Ani toto opatrenie nemá šancu, lebo mu stoja v ceste ideologické dôvody.“
Naozaj necitujem seba, ale Friedmana. Myslím, že ilustruje najväčšie plusy aj mínusy knižky. Totiž, dávno som nečítal text, ktorý by v takejto miere zhŕňal moje vlastné myšlienky. Čo je dobré, ale zároveň je to aj moja najväčšia výhrada. S myšlienkami treba nesúhlasiť, spochybňovať ich, slovom, kreatívne deštruovať. Ale čo robiť, keď vám niekto pajcuje aj texty, ktoré ste ešte nenapísali?
„Island a Nórsko sú namrzení na Nemecko pre ekonomické opatrenia počas krízy v roku 2008. To znamená, že sú k dispozícii, a to za pomerne nízku cenu.“
Keďže v ostatnom čase patrí k dobrému tónu recenzenta frflať na úroveň slovenských prekladov, vyjadrím sa aj ja. Preklad je slušný, občas sa objaví prešľap, ale také minely ako „Búrka púšte“ (akože operácia Desert storm), na aké som narážal pri Nasledujúcich sto rokoch, neobjavíte. Nepáčila sa mi ani absencia akéhokoľvek odbornejšieho vyjadrovacieho aparátu, predsa len, tvári sa to ako odborná literatúra, ale aspoň si to môže prečítať každý. Asi by som mal tiež priznať, že som v konflikte záujmov lebo Ikaru tiež občas čosi preložím.
„Udržiavanie mocného klina medzi Nemeckom a Ruskom je vecou prvoradého záujmu USA. Po prvé, treba Poliakov presvedčiť, že boli naivní, keď si mysleli, že v roku 1939 ich Briti a Francúzi ubránia pred Nemeckom – také niečo bolo proste už zo zemepisného hľadiska nemožné.“
Aby som to zhrnul, Friedman sa machiavelisticky dotkne takmer každého kúta sveta a poradí, s kým je vhodné nadviazať partnerský vzťah (s Iránom) a koho bezostyšne hodiť cez palubu (Gruzíncov). Jediné, čo mu naozaj závažným spôsobom leží na srdci je, aby sa Štáty ako bezprecedentné impérium dokázali s týmto jedinečným postavením vyrovnať a naďalej boli jediným demokratickým hegemónom v dejinách. Knižka sa číta dobre, vydrží vám tak na dva večery, prípadne jednu cestu do Košíc.
Ak máte doma fafrnka, ktorý na Discovery podozrivo často sleduje dokumenty o druhej svetovej, vysedáva nad atlasom a zaujíma ho dejepis, lepší darček mu asi nevymyslíte. Ako úvod do problematiky je to obstojné aj pre dospelých, ale hneď potom schmatnite Brzezinského, Kagana alebo Dugina. Druhou skupinou potenciálnych čitateľov by mali byť paradoxne trubirohovia ako som ich popísal na začiatku, ale žiada sa od nich otvorená myseľ. Neviem, či je to kompatibilné.
“Diplomacia má svoje miesto, ale USA sa musia naučiť starostlivo si vyberať svojich nepriateľov, ubezpečiť sa, že ich možno poraziť a potom rozpútať účinnú vojnu, ktorá ich donúti kapitulovať.”
Na záver ponaučenie: Slovensko si svojich nepriateľov isto nikdy nebude vyberať, o to viac sa musí usilovať vybrať si vplyvných priateľov a presviedčať ich o svojej lojalite. Prizdisráčske, čo? Varoval som vás.
Poznámka: Tak ako raz v minulosti, aj tentoraz poprosím, aby zdvihli ruku ľudia, ktorí z textu pochopili, že v živote sa treba správať ako chladnokrvný cynik bez štipky sebaúcty. A teraz ju položte MIMO klávesnice a už sa konečne naučte rozmýšľať, ja sa s vami zahadzovať nebudem.
Knihu sme mali, ako inak, z Gorily. Objednať si ju môžete presne tu.
Loading ...
