Humno » Literatúra » Vladárov sprievodca po galaxii10 online.

Vladárov sprievodca po galaxii

Comments 47


Najhoršou vlastnosťou cynických prizdisráčov je ambícia vidieť svet aký je, nie aký by byť mal. Preto máme radi geopolitiku. Tam sa na misky váh hádže bezpečnosť vlastného štátu, vojny, hladomory, celé (cudzie) národy a výsledok potom určuje vektor preferovanej politiky. Čiže ak patríte medzi trubirohov, ktorí sa pohoršujú nad názorom, že lži politikov treba akceptovať ako systémový jav, najnovšiu knižku Georga Friedmana Nasledujúce desaťročie ani neotvárajte, zástavu srdca by ste dostali na ôsmej strane.

„Spravodlivosť pochádza z moci a podstatou moci je bezohľadnosť v miere, ktorú väčšina z nás odmieta.“

Geopolitika patrí k hodnotovo najvyprázdnenejšej politologickej pavede a Friedman si to rozhodne užíva. Jediný, ale zasa kľúčový, morálny imperatív preňho je, aby si Štáty uchovali bezpečnosť a vplyv a pod vplyvom svojej bezprecedentnej moci nezdegenerovali z demokracie na čosi iné. Hotovo.

„Každý z nich bol hlboko čestný človek, ktorý bol v záujme dosiahnutia vytýčeného cieľa ochotný klamať, porušovať zákony a zrádzať deklarované zásady. V týchto prípadoch mravný účel skutočne svätil prostriedky, ktoré boli nielen nemravné, ale aj protiústavné. Najhorší sú tí prezidenti, ktorí sa pridržiavajú princípov bez ohľadu na to, čo si žiada momentálna situácia.“

Toto si prosím Friedman dovolil povedať o Lincolnovi, Rooseveltovi a Reaganovi. Záver je zrejmý, druhá fajta somárov, ktorí by sa v záujme zachovania duševnej rovnováhy mali od Friedmana (a najlepšie od akejkoľvek debaty o medzinárodnej politike) držať ďalej, sú romantickí, americky orientovaní superkonzervatívci typu Hríba, Osuského a podobnej pliagy. Oceňujem ich oddanosť ideálom, ale schopnosť zhltnúť aj Powellovo „argumentárium“ pre irackú vojnu je už jednoducho len hlúposť a tú prijať nedokážem. (Na okraj sa priznám, že mojím osobným favoritom je nezvratný dôkaz o existencii mobilných tovární na biologické zbrane.) Friedman nekľučkuje a rovno povie, že by bolo dobré nájsť iné energonosiče ako ropu a poznamená k tomu, že sa nachádzajú na miestach, kam USA nebudú musieť vysielať vojakov na ich ovládnutie.

„Gruzínsko odčerpáva množstvo amerických prostriedkov bez väčšieho prínosu pre USA. Preto by sa mala americká stratégia voči Gruzínsku ukončiť. Spojené štáty Gruzínsku niečo nasľubovali a teraz to nesplnia. Ak to však posudzujeme zo širšieho hľadiska, táto zrada im umožní dodržať iné sľuby. Rusi by boli ochotní zaplatiť za Gruzínsko nemalú cenu a Američania by si za svoj dobrovoľný a rýchly odchod mali vyinkasovať slušný bonus.“

Keď sme si prečistili auditórium, môžeme sa venovať obsahu. Friedman nadviazal na svoj bestseller a plebsu sa opäť snaží otvoriť vrátka do globálnej politickej kuchyne. Tentoraz predvída len na jednu dekádu dopredu a tak mu možno veriť o čosi viac. Pán autor čitateľa chytí za rúčku a povodí ho po glóbuse (teda nielen po eurázijskej šachovnici, z ktorej sa Brzezinski nepohne) a na každom kontinente mu prezradí ako a prečo by sa mala vyvíjať americká stratégia v regióne. Čo si budeme navrávať, je zaujímavé počúvať bezohľadného (a erudovaného) kibica, ktorý sa s nejakými hodnotami rozhodne nezdržuje.

Keďže som práve dočítal Talebovu Čiernu labuť, treba poznamenať, že Friedmanove predpovede musíme brať s extrémnou rezervou (tie desaťročné), prípadne ich rovno ignorovať (tie storočné). Za svoje si treba vziať predovšetkým spôsob ako o svete uvažovať, samotné závery nie sú podstatné a aj tak sú určené predovšetkým americkým čitateľom.

„Preto základnou stratégiou USA v tomto regióne pre nasledujúcich desať rokov musí byť pomoc pri budovaní silného a životaschopného Pakistanu. Nezáleží, akú ideológiu vyznáva pakistanská vláda, napokon, USA tak či tak nemajú možnosť vnútiť Pakistanu svoje názory.“

Pri zdravej miere predstavivosti nám knižka môže poslúžiť aj ako kompas po súčasnej kríze Európy a budúceho postavenie Slovenska v nej. Napríklad – ono je veľmi jednoduché kvákať o tom ako by to v Európe malo fungovať, že sme si všetci rovní a nemôžu si z nás robiť trhací kalendár. Žiaľ, je to len želaná realita, karty sa rozdávajú podľa úplne iných pravidiel. Namiesto plieskania hlavy po stole by sme mali uvažovať, ako z  celej habaďúry vykorčuľovať s čo najmenšími stratami.

„Tvrdenie typu „Nikomu sa nič nestane“ je nerealistické; tým najlepším, čo môžeme v tejto veci urobiť je prijímať ťažké rozhodnutia, komu sa má niečo stať a kedy.”

Možno sa vám zdá, že som voči Friedmanovi príliš veľkorysý. Asi to bude tým, že som sa viackrát prichytil ako prikyvujem a vravím si konečne! Potešil ma aj takou maličkosťou, že keď som sa dostal k Afrike, ktorá mi príde ako (politicky) dokonale nezaujímavý kontinent, výklad po pár stranách ukončil s tým, že význam Afriky sa vyparil v momente, keď si z nej Sovieti prestali robiť komunistické predpolie. Juj, ako som sa potešil.

„Aj v drogovej otázke existuje pomerne jednoduché riešenie, ktoré sa však nezrealizuje: legalizácia. Ich cena pre konečného spotrebiteľa by sa prepadla, ekonomika pašovania drog by sa zrútila a násilie v prihraničných regiónoch, živené vidinou peňazí, ktoré možno na tomto obchode zarobiť, by sa rapídne znížilo. Ani toto opatrenie nemá šancu, lebo mu stoja v ceste ideologické dôvody.“

Naozaj necitujem seba, ale Friedmana. Myslím, že ilustruje najväčšie plusy aj mínusy knižky. Totiž, dávno som nečítal text, ktorý by v takejto miere zhŕňal moje vlastné myšlienky. Čo je dobré, ale zároveň je to aj moja najväčšia výhrada. S myšlienkami treba nesúhlasiť, spochybňovať ich, slovom, kreatívne deštruovať. Ale čo robiť, keď vám niekto pajcuje aj texty, ktoré ste ešte nenapísali?

„Island a Nórsko sú namrzení na Nemecko pre ekonomické opatrenia počas krízy v roku 2008. To znamená, že sú k dispozícii, a to za pomerne nízku cenu.“

Keďže v ostatnom čase patrí k dobrému tónu recenzenta frflať na úroveň slovenských prekladov, vyjadrím sa aj ja. Preklad je slušný, občas sa objaví prešľap, ale také minely ako „Búrka púšte“ (akože operácia Desert storm), na aké som narážal pri Nasledujúcich sto rokoch, neobjavíte. Nepáčila sa mi ani absencia akéhokoľvek odbornejšieho vyjadrovacieho aparátu, predsa len, tvári sa to ako odborná literatúra, ale aspoň si to môže prečítať každý. Asi by som mal tiež priznať, že som v konflikte záujmov lebo Ikaru tiež občas čosi preložím.

„Udržiavanie mocného klina medzi Nemeckom a Ruskom je vecou prvoradého záujmu USA. Po prvé, treba Poliakov presvedčiť, že boli naivní, keď si mysleli, že v roku 1939 ich Briti a Francúzi ubránia pred Nemeckom – také niečo bolo proste už zo zemepisného hľadiska nemožné.“

Aby som to zhrnul, Friedman sa machiavelisticky dotkne takmer každého kúta sveta a poradí, s kým je vhodné nadviazať partnerský vzťah (s Iránom) a koho bezostyšne hodiť cez palubu (Gruzíncov). Jediné, čo mu naozaj závažným spôsobom leží na srdci je, aby sa Štáty ako bezprecedentné impérium dokázali s týmto jedinečným postavením vyrovnať a naďalej boli jediným demokratickým hegemónom v dejinách. Knižka sa číta dobre, vydrží vám tak na dva večery, prípadne jednu cestu do Košíc.

Ak máte doma fafrnka, ktorý na Discovery podozrivo často sleduje dokumenty o druhej svetovej, vysedáva nad atlasom a zaujíma ho dejepis, lepší darček mu asi nevymyslíte. Ako úvod do problematiky je to obstojné aj pre dospelých, ale hneď potom schmatnite Brzezinského, Kagana alebo Dugina. Druhou skupinou potenciálnych čitateľov by mali byť paradoxne trubirohovia ako som ich popísal na začiatku, ale žiada sa od nich otvorená myseľ. Neviem, či je to kompatibilné.

“Diplomacia má svoje miesto, ale USA sa musia naučiť starostlivo si vyberať svojich nepriateľov, ubezpečiť sa, že ich možno poraziť a potom rozpútať účinnú vojnu, ktorá ich donúti kapitulovať.”

Na záver ponaučenie: Slovensko si svojich nepriateľov isto nikdy nebude vyberať, o to viac sa musí usilovať vybrať si vplyvných priateľov a presviedčať ich o svojej lojalite. Prizdisráčske, čo? Varoval som vás.

Poznámka: Tak ako raz v minulosti, aj tentoraz poprosím, aby zdvihli ruku ľudia, ktorí z textu pochopili, že v živote sa treba správať ako chladnokrvný cynik bez štipky sebaúcty. A teraz ju položte MIMO klávesnice a už sa konečne naučte rozmýšľať, ja sa s vami zahadzovať nebudem.

Knihu sme mali, ako inak, z Gorily. Objednať si ju môžete presne tu.

Celkové hodnotenie: 4.23 / hlasovalo 26 ľudí

1 hviezda2 hviezdičky3 hviezdičky4 hviezdičky5 hviezdičiek

Loading ... Loading ...
This entry was posted in Literatúra and tagged , , , , , . Bookmark the permalink. Follow any comments here with the RSS feed for this post. Trackbacks are closed, but you can post a comment.

Funny honey

Peter Tkačenko

Konečne v neuznanej republike!

Peter Tkačenko

Ani ste nevedeli, že majstrovstvá budú v pohode

Riaditeľ Zemegule

USA musia byť svetovým lídrom

Discussion on article

47 Comments

  1. knour knour
    Posted January 16, 2012 at 07:41 | Permalink

    akurat mi je zahadou kde dospel k tomu ze rusi by americanom mali nieco zaplatit za gruzinsko. tito obrezani protestnati chcu zobchodovat aj vlastnu prehru :)
    vsak americania tam stracaju prachy, rusi sa mozu akurat smiat :)

  2. rumo rumo
    Posted January 16, 2012 at 08:07 | Permalink

    ten link na “nezvratny dokaz” nejak expiroval..

  3. knour knour
    Posted January 16, 2012 at 12:18 | Permalink

    ale inak, skvely clanok, az na maly oxymoron o otvorenej mysli u trubirohov :)

  4. Posted January 16, 2012 at 13:46 | Permalink

    A cynik so sebauctou byt nemozem?

  5. Golett
    Posted January 16, 2012 at 15:34 | Permalink

    No rusi by sa urcite americanom aj smiali, keby to nebolai ich byvala zvazova republika a nemali by ich stredoazijske ambicie rovno pod nosom. Tak ako si USA zasa upratovali na svojom zadnom dvorceku, v strednej amerike v 80. rokoch napr.

    • knour knour
      Posted January 16, 2012 at 15:55 | Permalink

      americanom uz nestacia tlaciarne prachov ani na irak a vidina iranu na dostrel je za rohom.
      naco platit za nieco co bude cochvila zadarmo :)

  6. thatishidden
    Posted January 16, 2012 at 19:54 | Permalink

    pekny clanok, nedari sa mi z neho ale pochopit do akej ligy autor (Friedman) patri a som lenivy ho checknut na amazone. btw. moj zdaleka najoblubenejsi cynik je Henry Kissinger, ktory to ma myslim dost podlozene vlastnou praxou.

  7. Mikullas
    Posted January 18, 2012 at 19:08 | Permalink

    V augustovom Respekte bol rozvohor s arabskym emigrantom v USA. Ten vyslovil nazor, ze americka diplomacia prave zamernou podporou vlad niektorych arabskych zemi bez doslednejsieho ohladu na to, koho vlastne podporuju (napr. Egypt) je zodpovedna za slabu ekonomiku a nizsiu zivotnu uroven vacsiny obyvatelstva danej krajiny. Ako dalsich spojencov uvadzal Saudsku Arabiu, ktorej vlada financne podporuje predstavitelov fundamentalnej odnoze islamu (nie teroristov, ale nieco ako bigotnych katolikov) – doslova pisal, ze im platia za to, aby boli doma ticho a radsej nech si svoje ucenie siria inde. Tym aj vysvetloval dnesnu radikalizaciu islamu.

    Na politologiu odbornik nie som, tak by ma zaujimalo, co na to niekto vzdelany.

    • knour knour
      Posted January 19, 2012 at 13:20 | Permalink

      lol, tak americka vlada je zodpovedna.
      od stredoveku su v upadku a len parazituju na tom ze sedia na rope ktora by im bola dobra akurat do kahancov, mozu byt radi ze kvoli premudrelym kydom o ludskych pravach sa to neriesi prirodzene ako v stredoveku.
      btw.: vsak aj ten ich miestny vladca co ich utalca je moslim, tak to tak asi allah chcel.

      • Posted January 19, 2012 at 13:29 | Permalink

        >mozu byt radi ze kvoli premudrelym kydom o ludskych pravach sa to neriesi prirodzene ako v stredoveku.

        velmo pekne a strucne povedane, podpisujem.

  8. Mikullas
    Posted January 18, 2012 at 19:16 | Permalink

    Inak ten obal je po grafickej stranke hrozny.

  9. Golett
    Posted January 18, 2012 at 22:00 | Permalink

    Ja som ten clanok v Respekte nezachytil, ale je pravda,ze uz v roku 1958 v case ked USA zamestnavali tri oblasti:Indonezia,Alzirsko a Irak vsetko krajiny islamske a z hladiska ropnej produkcie nie nevyznamne sa Eisenhower pytal, preco vladne medzi obyvatelstvom tak silna apatia voci USA .Rada narodnej bezpecnosti vtedy vydala stanovisko, ze vladne predstava,ze USA v ramci zabezpecenia svojich zaujmov a pristupu k rope podporuju autoritativne status quo rezimy, brutalne voci vl. obyvatelstvu a ze je velmi tazke voci tomu branit sa, lebo je to v podstate pravda. A ako to mame moznost sledovat, tak na tomto pristupe sa toho zase tak vela nezmenilo

    • Peter Tkačenko Peter Tkačenko
      Posted January 18, 2012 at 23:26 | Permalink

      Samozrejme, že je to pravda (pridal by som aj Saudskú Arábaiu, alebo bárs Irán za šáha), ten prístup je navýsosť logický, autoritatívne režimy s normálnou mocenskou pyramídou sú aspoň stabilné, ako-tak rozumné a dá sa s nimi dohodnúť, dávnejšie to Samo vystihol v článku o egyptskej Chujave.

      • Mikullas
        Posted January 19, 2012 at 10:08 | Permalink

        Nasiel som si danu spravu od Radu pre N. B. (aj ked to nevyzera ako analyza NSC na popud Eisenhowera – mozno len urban legend) a nepise sa tam o podporovani autorit. rezimov ci status-quo. Zamerom bolo v pro-West a neutralnych krajinach rozvijat sebestacne ekonomiky, apelovat na socialne reformy a utichnut v nich komunisticke chutky. Dalej z nej vyplyva, ze obvinovanie USA z danych veci a apatia bola zo strany arabskych nacionalistov tuziacich po velkej spolocnej arabskej krajine, podporovanych Sovietmi a medzinarodnou komunistickou vlnou.

        Urcite sa to nevyvijalo vsetko spravnym smerom, ale zamernym podporovanim autorit. rezimov by boli (spolu so Sovietmi) jedine zodpovedni za dnesny smutny stav arabskeho sveta a islamu.

        Odkaz na spravu NSC: http://www.history.state.gov/historicaldocuments/frus1958-60v12/d5

  10. Golett
    Posted January 19, 2012 at 01:55 | Permalink

    A obcas ma ta logika aj svoj zaver v podobe blowback reaction (bars aj ten Iran po sahovi). Holt aj real politik ma svoje limity

  11. FunkyMonk
    Posted January 19, 2012 at 13:20 | Permalink

    To, co prezentujes ako najvacsiu devizu geopolitiky je presne aj jej najvacsou brzdou. Jej pokusy tvarit sa realisticky su vzdycky prinajmensom na pousmiatie. Co sa tyka predpovede na 10 rokov, netreba byt extremne skepticky, ale treba si rovno povedat, ze sa nesplnia. Ak to treba sledovat, kvoli sposobu myslenia a ten prevziat, tak to sme uz vopred v riti. Istotne sam vies, ake ma geopolitika ako veda zaklady a do coho sa moze zvrhnut “realisticky” a “prisne vedecky” pohlad na medzinarodnu politiku. Normativne idealy v vpisane v geopolitike, sa mi zdaju hrozne ocividne a pride mi s podivom, ze ju niekto oznaci za realisticku. Mimochodom, ak akceptujes tento pohlad na svet, co si myslis o gorile a teoretickej moznosti, ze zopar burzujov riadi tento stat, aj ked su s velkou pravdepodobnostou schopnejsi ako voleni “amateri”? Tipujem, ze si za lebo jedinou hodnotou v politike je bezpecnost, ze? Skutocne je jedinou hodnotou bezpecnost a tym padom sebazachova? Ja nemam nic proti Leviathanu, ale nie je to jedine politicko filozoficke pojednanie o svete.

    • Peter Tkačenko Peter Tkačenko
      Posted January 19, 2012 at 15:29 | Permalink

      Tvoja otázkana Gorilu je symptomatická: Je to ako s hlúposťou, samozrejme, že sa nepáči, ale je neporaziteľná hoci je nevyhnutné proti nej bojovať, je to systémový jav, tak to treba potajme vovnútri prijať.

    • Peter Tkačenko Peter Tkačenko
      Posted January 19, 2012 at 15:37 | Permalink

      Ešte k tomu geopilitickému mysleniu: nechcel som povedať (a ani som nepovedal), že ho treba prijať lebo je správne. Treba sa naučiť tak myslieť aby sme porozumeli veciam okolo seba – teda, ak máme ambíciu im rozumieť. Geopolitika isteže má normatívny prazáklad, ale za dosiahnutím vznešených cieľov sa predsa chodí cez mŕtvoly, inak sa nedá.

  12. FunkyMonk
    Posted January 19, 2012 at 19:27 | Permalink

    Ja si nemyslim, ze je to systemovy jav, resp. si myslim, ze v ramci liberalnych demokracii, to nie je az tak casty jav, a ze krajiny ako napr. USA, VB alebo Nemecko stale maju zachovany “primat” politky a ze v konecnom dosledku rozhodnutia v tychto krajinach robia politicke elity (to, ze musia tancovat podla trhov, je trochu ina vec). Keby som to potajme vnutri prijal, tak by som sa musel odstahovat.
    K tomu naucit sa tak mysliet, ok suhlasim, len si treba davat pozor, ze aj tento pohlad skresluje realitu. Na druhej strane pomaha systematizovat badanie, co je rozhodne dobre, len mam pocit, ze by bolo potrebne uchopit svetovu politicku realitu aj inak. Lebo, potom sa tento, dajme tomu, “cynicky” pohlad na svet, stane pre cloveka tym, cim je pre Hriba jeho ultrakonzervativizmus – ideologickym pohladom na vsetky svetove problemy a niektore politicke problemy si rozhodne zasluhuju iny druh reakcie, ako len tu ktora zohladnuje geopoliticku logiku. Inac len tak mimochodom, o com je black swan? Nejaka filozofia vedy? Cerpa z Poppera?

    • Peter Tkačenko Peter Tkačenko
      Posted January 19, 2012 at 19:51 | Permalink

      V podstate súhlasím. Presťahovať som sa skúsil, ale inde žiť neviem, márna sláva, som odsúdený na Slovensko.
      -
      Labuť má v podtitule čosi o vplyve mimoriadne neočakávaných udalostí (to sú tie čierne labute). V kocke: predvídať sa nedá, ale ľudia predvídajú a (čo je najhoršie) potom na tých predpovediach stavajú svoju existenciu. Náš omyl vraj vyplýva z rozdielov medzi gaussovským (teoretickým) svetom kde sú významné odchýlky výnimočné a mandelbrotovským (skutočným) svetom, kde môže jedna kniha tvoriť polovicu celkovej predajnosti kníh.

      Ľudia sa ako trúby držia všelijakých predpovedí a potom sa čudujú, keď to nevyjde. Čo Talebovi až tak nevadí ale zdôrazňuje, aby sme na predpovediach nezakladali existenciu. (toto už je môj dodatok:) Napríklad zabezpečenie dôchodkov cez finančné fondy (ako je to u nás) je príležitosť na čiernu labuť jak vyšitá. Riziko síce nie je veľké, ale dôsledky majú taký deštruktívny rozsah, že maklérom by človek nemal ani ruku podať.

      No a potom vysvetľuje prečo sa nedá nič predvídať (nekonečno premenných, iracionalita, sprostá náhoda, etc.) a že veci v podstate neviem analyzovať ani spätne, len si vymýšľame príbehy – napríklad o tom, ako vraj prvú svetovú vojnu všetci čakali, pritom keď sa pozrieme na úročenie dlhopisov Nemecka či Francúzska, tak bolo na komicky nízkej úrovni, čiže s všeobecným očakávaním vojny to asi nebolo také horúce. Ale sme takí, musíme udalosti zasadiť do naratívnych schém aby sme sa tvárili, že im rozumieme.

      Všelijakí prognostikovia, politológovia a sociálna háveď sú mu na smiech, podobne mnohí ekonomickí analytici. Ľudí čo zarábajú na morálnom hazarde otvorene nazýva bankstrami, Poppera spoločne s Hayekom a Mandelbrotom velebí až do neba.

      Toľko v skratke, je to ťažká kniha, treba na ňu čas, ale je to šleha, definičný titul po/krízových rokov.

      • figuurka
        Posted January 20, 2012 at 14:41 | Permalink

        ehm, nechcem moc kazit citatelsky zazitok ale, dajte si toto
        http://www.tyzden.sk/casopis/2009/39/labut-a-zvon.html

        knihu som necital. ale ked taled s tou svojou teoriou akurat dobyval svet, kukol som si nejake jeho prednasky. a nadvihlo ma (nie obdivom .-). ujo mojzis mi o nasledne tymto textom pomohol to moje pozdvizeni presne zatriedit.

        btw, podobnou uctou ako ty, taras, srsal svojho casu i rado bato (cest jeho pamiatke.-).
        http://blog.etrend.sk/knihozrut/2007/06/26/cierna-labut/

        • Peter Tkačenko Peter Tkačenko
          Posted January 20, 2012 at 14:59 | Permalink

          Mne sa tiež viacero vecí na knihe nepáčilo (vrátane Talebovej nadutosti a občasného kľučkovania) a dosť som bol prekvapený, keď v niektorých kapitolách robil všeobecné závery na základe jediného pozorovania (na sebe), ale inak je to naozaj výborná vec. Veď prečítaj si, istotne to nebude márny čas.

          Je podľa mňa symptomatické, že práve matematici budú zvonovú krivku obhajovať:-)

          • figuurka
            Posted January 20, 2012 at 15:14 | Permalink

            mojzis je fyzik, nie matematik :-)

            mne stacili tie jeho prednasky, na knihu sa nechystam. taleb je bud hlupak, ktory naozaj tomu nerozumie alebo je len nechutne vypocitavy (inak povedane: intelektualne nepoctivy). kazdopadne, ohladne gausovej krivky nema pravdu, tam to nie je o obhajovani ale o pochopeni.

            pre mna je symptomaticke, ze taleb pise knihu o sebaklamoch a iluziach tak, ze vytvori iluziu a citatel podlahne sebaklamu vysvetlenia .-)

            no, a ohladne sebaklamov a intuitivneho nepochopenia statistiky mam akurat v ruke kahnemanovu thinking fast and slow. zatial v zaciatkoch ale vyzera poctivo. uvidime dalej. predsa len, je to “iba” psycholog :-)

            • Peter Tkačenko Peter Tkačenko
              Posted January 20, 2012 at 15:26 | Permalink

              Mal som na mysli hard-scientistov, no:-)

              To bude asi to slovo, intelektuálne nepoctivý, na to si treba dať bacha.

              • figuurka
                Posted January 20, 2012 at 15:43 | Permalink

                no. treba. a hlavne, pokial si clovek sam nevie spolahlivo okontrolovat to, co mu autor predklada ako vysvetlenie (prepocitat, odvodit, odmerat), resp. nevie aspon sam posudit mieru pravdivosti takehoto “dychberucehoobjavnehosokujucehovsepokryvajuceho” vysvetlenia, mal by spozorniet. a zamysliet sa do akej miery mu autor hovori cosi nove a do akej miery iba potvrdzuje to, co uz vie a chcel by pocut. lebo: ved to tak krasne vsetko zapada! :-)

                • Peter Tkačenko Peter Tkačenko
                  Posted January 20, 2012 at 16:03 | Permalink

                  To beriem, tam má asi každý slabé miesto.

            • Peter Tkačenko Peter Tkačenko
              Posted January 20, 2012 at 15:31 | Permalink

              A ohľadne gaussovej krivky v mnohom pravdu má, na veľa vecí ju proste použiť nemožno.

              • figuurka
                Posted January 20, 2012 at 15:50 | Permalink

                “Pochopenie toho, odkiaľ sa Gaussova krivka vlastne berie, patrí k najkrajším veciam v celej matematike a je jedným z najúžasnejších intelektuálnych výkonov histórie. Nie však pre Nassima Taleba. Ten postavil celú svoju knihu na triviálnom fakte, že zďaleka nie všetko z oblasti náhody je opísané Gaussovou krivkou. Z tohto by však bestseller neurobil. Tak to prudko prehnal a začal tvrdiť, že Gaussovou krivkou nie je opísané v podstate nič (prinajmenšom nič relevantné v oblasti financií a sociálnych vied).”

                …tak som v miernych rozpakoch, cis si si len neprecital alebo si textu, v ramci slovenskej tradicie, len neporozumel :-) ))

                • Peter Tkačenko Peter Tkačenko
                  Posted January 20, 2012 at 16:01 | Permalink

                  1. Nie som si istý, či kniha stojí len na kritike krivky, myslím že nie.
                  2. Tvrdenie že si máme dať sakramentský pozor či používame gaussovu krivku len tam kde má opodstatnenie sa mi nezdá také triviálne ako Mojžišovi. Pripúšťam, chyba môže byť vo mne.
                  3. Či by to samo osebe stačilo na bestseller sa mi nezdá podstatné.

                  • figuurka
                    Posted January 20, 2012 at 16:32 | Permalink

                    nespochybnujem cely obsah knihy. reagujem na teba
                    “A ohľadne gaussovej krivky v mnohom pravdu má, na veľa vecí ju proste použiť nemožno.”

                    ciatatom len dokladam, ze mojzis si mysli to iste (to ze okolo toho este spekuluje o motivaciach je len sirsi kontext). tu vetu nemozes pouzit ako podporny argument za taleba, proti mojzisovi. resp mozes ale ma to v tomto kontexte nulovu hodnotu :-)

                    hm, a to ci cela kniha stoji alebo nestoji na gausovej krivke je podla mna podruzne pokial spochybnime mieru pochopenia/poctivosti autora v zakladnej veci. oznacit gausovu krivku “intelektualnym podvodom” je, ehm…chujovina. a gausova krivka, resp. spravna praca s central limit theorem je spominana zakladna vec. a to,. ze nie vsetko je gausovske je ozaj trivialnost, o tom niet pochyb. no a “bestsellerovost” moze byt podstatna ak sa opytame, co bolo motivom na napisanie knihy. novy poznatok, ktory chcem tlmocit alebo komercny uspech, ktory viem dosiahnut? pretoze od toho sa samozrejme odvija to, aka argumentacia, styl a miera narocnosti sa pouzije. ale to len tak na okraj. ako som napisal vyssie, necital som a nechcem moc kazit citatelsky zazitok. peace! :-)

                    • Peter Tkačenko Peter Tkačenko
                      Posted January 20, 2012 at 17:14 | Permalink

                      jasné, idem slopať, pekný víkend

          • figuurka
            Posted January 20, 2012 at 15:30 | Permalink

            mimochodom, mojzis rozhodne nepatri ku ludom, co fandia “matematizacii ekonomie”. s talebom, pokial by malo ist len o `ekono`svetonazor, by si praveze mal rozumiet. ako doklad, jeho seria o matematike v ekonomii. diel 1, tot:
            http://www.tyzden.sk/casopis/2011/11/choroba-alebo-liek.html
            zvysne v dalsich cislach az do 16ky.
            (nechutny) myslienkovy bias jasny. a jasnym smerom .-)

  13. FunkyMonk
    Posted January 19, 2012 at 20:10 | Permalink

    Super, to znie uplne super. To si rad precitam, presne z tohto dovodu som cital Hayeka a Poppera. Kto je Mandelbrot? To meno mi nic nehovori – pozriem to aj na wiki, len ci nemas nejake spesl info…

    • Peter Tkačenko Peter Tkačenko
      Posted January 19, 2012 at 20:50 | Permalink

      Normálny človek (vrátane mňa) pozná to meno len vďaka teórii chaosu, motýlím krídlam, fraktálom a tzv. madelbrot setu. Čiže spešl nič:-)

  14. Mikullas
    Posted January 20, 2012 at 17:57 | Permalink

    Asi najlepsia kritika, co som na Talebovu Ciernu Labut cital, je tu:
    http://www.stat.berkeley.edu/~aldous/157/Books/taleb.html

    Kedze ju pisal profesor statistiky na kalifornskej univerzite v Berkeley, tak len anglicky :)

    PDF verzia: http://www.stat.berkeley.edu/~aldous/157/Books/Black_Swan.pdf

    • figuurka
      Posted January 20, 2012 at 23:59 | Permalink

      diik, pekna recenzka. ale mohol byt nanho aj tvrdsi. ved vpodstate s nim vacsinu textu suhlasi abo ho chvali :-)

      a keho to zaujima a nechce sa mu citat cele, nah zacne az od odstavca “criticism” (t.j. od bodu 7). a nah cita tu pdf verziu. je v nej napisane (mierne) viac. a komu sa nechce ani to, hen, na ľ pekne kriticke hodnotiace citaaty:

      “..Taleb is sensible (going on prescient) in his discussion of financial markets and in some of his general philosophical thought, but tends toward irrelevance or ridiculous exaggeration otherwise.”

      “..much of the book is rhetoric about empiricism,
      with a remarkable lack of actual empiricism, i.e.,
      rational argument from data”

      a jedna pjenkna autorova sedliacka (a antitalebovska) investicna rada
      “As a default, assume the future will be statistically similar to the past. Not because this is true in any Platonic sense, but because anyone who says different is trying to sell you something.”
      :-)

      • Peter Tkačenko Peter Tkačenko
        Posted January 21, 2012 at 14:01 | Permalink

        Tá rada je očividne naprd, nehovorí nič. Budúcnosť je široký pojem, autor by už zrejme nemal gule povedať, že sa na minulosť bude štatisticky podobať budúci rok. Priemer za tisícročie je mi ukradnutý.

        • figuurka
          Posted January 21, 2012 at 17:37 | Permalink

          aale ved no.

          tu radu som tam nakopiroval, lebo je vtipna. priam sa za nu ziada dopisat: napriklad taleb svoju knihu :-)

          a ani z praktickeho hladiska nemas pravdu. rada nie je naprd a ani nie je pravda, ze nehovori nic. je to praveze najlepsia rada aku mozes dostat aj dat. (druha najlepsia a v tesnom zavese je: rozhodni sa srdcom alebo si hod kockou a viac sa nicoho nechytaj). a to preto, ze z empirickych dat vieme, ze to s tou statistickou podobnostou casto/vacsinou (a nie len na trhoch) tak je. a je rozumne stavit radsej na takuto kartu ako sa snazit trafit nejaku zriedkavu ciernu labut. ked sa zasah podari, si guru. ked nie, smola. a kedze labute su zriedkave, vacsinou sa to nepodari. t.j. ak chces mat vacsiu garanciu sance na uspech, nemas inu racionalnu moznost.

          vsak vlastne, co budem one..tu este jeden citat z recky

          taleb: “In the absence of a feedback mechanism [not making decisions on the basis of data] you look at models and think they confirm reality.”
          recenzent: “He’s right; people want forecasts in economics, and so economists give forecasts, even knowing they’re not particularly accurate. The culture of academic research in umerous
          disciplines encourages theoretical odeling which is never seriously compared with data”

          cize, ak mas dobre a dlhodobe data, skus predikovat. ked nie, ser na to a netvar sa, ze cosi realne modeluje alebo nebodaj vysvetlujes. a plati to rovanko tak na financnikov (vratane taleba) ako napr na meteorologov/klimatologov atd atp. (pricom taka bezna meteorologia z priameho porovnania s nejakymi investicnymi guru vychadza ako super tvrda a doveryhodna veda, haha :)

          • Peter Tkačenko Peter Tkačenko
            Posted January 21, 2012 at 19:50 | Permalink

            Zhodneme sa vo všetkom okrem toho, že štatistika je lepšia ako nič. Štatistika ťa môže oklamať (napr. stavíš veľkú sumu na negatívnu čiernu labuť). Extrapolácia je asi najhorší možný prognostický model, naozaj je lepšie hodiť si kockou.

          • Peter Tkačenko Peter Tkačenko
            Posted January 21, 2012 at 19:57 | Permalink

            Alebo presnejšie: Taleb nehovorí, aby sme ignorovali to, čo on nazýva platónskymi metódiami. Hovorí, že pri veľmi závažných až existenčných rozhodnutiach sa treba snažiť za každú cenu labuti vyhnúť, napríklad nejazdiť v aute, ktoré má jednopercentnú šancu že vybuchne. 99-percentná istota je zvyčajne solídna, ale pri pohľade na fatálne dôsledky krajne nedostatočná.

  15. figuurka
    Posted January 21, 2012 at 20:36 | Permalink

    ale co. statistika ta moze oklamat len ked ju debilne pouzivas a vypinas mozog, co je presne to, co sa pri jej pouziti v ekonomii casto deje. sleduj toto: pri hode kockou alebo volbe zbrucha mas nejaku pravdepodobnost, ze trafis negativnu ciernu labut. zmysluplna statistika (a aj dlhorocna skusenost..co je tiez nejaky druh intuitivnej statistiky, ktoru ale nevykonavame vedome) ti moze pomoct tuto pravdepodobnost znizit. na to je. inak je bezcenna. a pokial dospejes k nazoru (podporenemu datami) ze nahodna volba a statisticky model maju rovnaku vypovednu hodnotu, nebudes sa nou riadit dokial sa nezlepsi (co ti povie spatne porovnavanie s datami, nic ine). ale taleb miesa veci hore dole. a mlzi a obkecava. je tazke vystopovat, co presne vlastne mysli. v prednaskach, co som pozeral napr. tvrdil, ze za vsetko moze matematika, ze keby sa nebola ekonomia nou zasrala, nemame take problemy ake mame a ze riesenie je matematiky sa zbavit. haha. jasne, aj vo fyzike sa jej treba zbavit, vsade sa jej treba zbavit, lebo len matie nasu prirodzenu schopnost sa orientovat vo velmi neprehladnych a nepredikovatelnych situaciach. blah, totalne hovadiny. pletie use a misuse. ked ides do hlbky po jeho stopach, zistis, ze sa aj tak vracias ku nejakej pravdepodobnosti ku gausovym a inym krivkam, pretoze tie maju aspon nejaku vypovednu hodnotu, po talebovi zostavaju nabubrele inkonzistentne slova s nejasnym vyznamom. a on sam ponuka namiesto matematiky vlastne co? vlastne anekdoticke pozorovania a na nich zalozene mudra. takze rekonstrukcia a predikcia na zaklade nejakych overitelnych dat je na hovno ale rekonstrukcia a predikcia na zaklade urcitych talebom vybranych pozorovani je ok. na zaklade coho mu mam verit? ze sa mu zadarilo zarobit? ked budem mat stastie v rulete, je hned zo mna guru, co vie ako na to? trt makovy .-)

    “Extrapolácia je asi najhorší možný prognostický model, naozaj je lepšie hodiť si kockou.” ok, prestan pozerat predpoved pocasia a hadz kockou. ja ho pozerat budem a po pol roku si porovname, ze kto bol viac krat pocasim zaskoceny .-)

    pokial ma system nejaky set pravidiel, ktore sa nemenia (alebo menia len pozvolna) je pri dostatku dat predikovatelny. nie je to otazka toho ci ale otazka do akej miery a s akou spolahlivostou. pocasie je pekny priklad. jedna vec je, ci ideme tvrdit to, ze predikcie maju obmedzenu platnost, ze sa casto precenuju a mnohych zvadzaju ku neopatrnosti, lebo ved riziko bolo “vedecky” odmerane – ANO, VELKA PRAVDA- alebo ideme tvrdit, ze matematika je podvod a gaus je podvod a nic sa neda. HOVADINA.

    ad auto. no, to je taka banalita, ze to nehodno ani komentovat :) ) ale ja som mal skor dojem, ze on by chcel povedat, ze nie je mozne spolahlivo vyratat aka je pravdepodobnost toho, ze auto vybuchne, preto nemame radsej ratat nic a spolahnut sa na to, ze intuitivne si budeme vediet vybrat take, co nevybuchne. a ze aj keby sme to vyratat spolahlivo vedeli, nijak nas to neuchrani, lebo ked buchne, tak sme aj tak v prdeli. hlupost. jasne ze uchrani, len nie 100%, menej, niekedy vyrazne menej a niekedy tak vyrazne, ze vobec. v sumare by ale taketo merania museli byt nie len useless ale museli by zvysovat pravdepodobnost smrti oproti nahode aby boli “horsie nez hod kockou”, inak su napomocne. najma pri velkom pocte opakovani.

    • Peter Tkačenko Peter Tkačenko
      Posted January 21, 2012 at 23:15 | Permalink

      Štatistika ťa v zložitých systémoch môže oklamať kedykoľvek, podstatou čiernej labute je jej nevypočítateľnosť a nepredvídateľnosť, labuťou je len raz, potom si na ňu ľudia dajú pozor. Aká je pravdepodobnosť, že šéf Nasdaq použije Ponziho schému na okradnutie klientov? Ak si odmyslím Madofa, tak nulová, všakže. Čo Scholesove LTCM?

      Talebove prednášky som žiadne nevidel, tak neviem, v knihe len hovoril že matematické modely patria do tvrdých vied a pod náporom reálneho sveta skolabujú. K tým výhradám, že čo ponúka Taleb – on vraví, že to je otázka falošná. Asi ako keby si kamarátovi v Paríži poradil, aby sa neriadil mapou Tokia a on by ti tvrdil, že je lepšia ako nič a nasrato by sa spýtal, čo ponúkaš namiesto nej. S tými jeho anekdotickými pozorovaniami máš pravdu, nad tým som neveriaco krútil hlavou.

      Počasie je pekný príklad toho, že v zložitých systémoch môžeš predpovedať len na veľmi krátky čas dopredu, potom už je to zarovno s kockou (ak si teda odmyslím ročné obdobia a pod). Áno, na základe štatistiky môžem celkom určiť koľko bude v nasledujúcej dekáde slnečných a daždivých dní len netuším, ktorý bude aký.

  16. figuurka
    Posted January 22, 2012 at 00:25 | Permalink

    na to, ze som knihu necital, som si uz celkom slusne ulavil, tak skusim strucne :-)

    “Asi ako keby si kamarátovi v Paríži poradil, aby sa neriadil mapou Tokia a on by ti tvrdil, že je lepšia ako nič a nasrato by sa spýtal, čo ponúkaš namiesto nej”

    a to je prave to, kde taleb hovori hluposti. distribucna krivka (napr gausova) nie je mapou tokia v parizi. ak surovo ohnem tvoju metaforu, tak je to niekedy lepsie, niekedy horsie odhadnutou a nacmaranou mapou tokia v tokiu. niekedy sa do nej pozriet oplati, niekedy hoc aj pozries, hovno ti to pomoze a niekedy v nej vidis aj to, co tam nie je, lebo je debilne nakreslena. je na tebe ci ju budes pouzivat a ako. ako na vsetko, treba na to trochu citu a kritickeho odstupu. vo vseobecnosti to vsak nie je mapa ineho mesta. a ano. v konkretnom pripade samozrejme moze byt.. to potom ale nie je problem kartografa a kartografie ale toho blbecka, co si ju do tokia zobral.

    a proti tomu, ze nepredviatelne udalosti mozu mat(a mozno historicky aj mali a maju?) zasadny vplyv ja nemam nic. to je samozrejme pravda. su ale velmi zriedkave, cize ak chceme vediet ich skutocnu vahu, musime nejak kvantifikovat nie len ich efekt ale aj efekty udalosti, ktore su bezne a mnohonasobne pocetnejsie. az z ich vzajomneho pomeru mozno povedat aky bol skutocny vplyv nejakeho extremu. ale na to taleb prdi a samotnu existenciu extremov nezmyselne so vselicim prepaja. a aby to bolo este mlhavejsie, tie svoje labute identifikuje len spatne podla toho, ze to boli udalosti zasadneho vyznamu. ergo, kazda zasadna udalost je (moze byt oznacena za) labut. nuz.. to potom tazko namietat. v recenziach na amazone aj v tejto, co je tu linka mu to jednak vycitaju a druhak vcelku doveryhodne spochybnuju tie jeho priklady (ze dane javy nikto necakal, ergo boli labutami).

  17. Mikullas
    Posted January 29, 2012 at 15:54 | Permalink
  18. Posted January 29, 2012 at 22:51 | Permalink

    >Extrapolácia je asi najhorší možný prognostický model, naozaj je lepšie hodiť si kockou.

    Tak na tomto som sa s chuti zasmial. Na jesen 2008 som bol v jednej naozaj velkej svetovej banke v Londyne kvoli derivatom. Ti mameluci predpovedali chovanie trhu cistym monte carlo (hadzanie kockou v sofistikovanejsej podobe) v jednej blbej dll-ke pripojenej na excel kde obchodnici vyplnali co by chceli kupit. Skoro som plakal. Za 3 mesiace isli derivaty do pici a mne je celkom jasne preco. Lebo hadzanie kockou.

Post a Comment

You must be logged in to post a comment.