Sedemnásteho novembra večer, pri takmer prázdnej fľaši vodky, si môžete pustiť Karla Kryla a rozcítene rozmýšľať, kam sa to všetko podelo, alebo si jeho pesničky môžete spievať o druhej ráno pri dohasínajúcom táboráku, ale nemali by ste robiť ich prerábky. Na svete jednoducho existujú veci, ktoré sa robiť nepatrí, čiže už len za tento počin by si Daniel Landa zaslúžil po plešine tou baseballkou, ktorá sa jemne asociuje s jeho tvorbou.
Potom je tu ešte celý ten nesmierne iritujúci a úchylný myšlienkový koncept, ktorý Landa propaguje. Schopnejší sociológ by to vedel rozanalyzovať a povedať učenejšie, my si budeme musieť vystačiť s tým, že zatiaľ čo snaha o pozdvihnutie národa je vec samozrejme chvályhodná, zakladanie rádov, rituály a fakle už trochu menej, lebo to príliš smrdí organizovaním domobrán a podobnými vecami, na ktoré nemáme najlepšie spomienky.
Dalo by sa pokračovať a diskutovať o sentimente, na ktorom sa Landa nesie, riešiť ako, prečo, odkedy a tak ďalej, toto je však ideálne miesto na zoznámenie sa s Lukášom, konštruktérom zo Sokolova.
Lukáš je Čech árijského výzoru s kratšími vlasmi, spotený a do pol pása nahý working class hero v montérkach a s cigaretou v ústach. Běžný kluk ze Sokolova, fotbal, pivo a muzika, v časoch Orlíku vzor Landovej cieľovky, teraz ksicht práve prebehnuvšieho turné wannabe Otca Čecha. No a Lukáš, inak takto určite fasa chalan, veď napríklad futbal máme radi aj my na Humne, má jeden zásadný odkaz: Vycucáváš českou zem, tak se v pekle smaž.
Redakcia Humna zasadla, dala hlavy dokopy a po tom, čo hneď v prvom kole vyškrtla Rómov (lebo Daniel predsa nie je rasista), jednoducho nebola schopná prísť na to, kto je adresátom onej siláckej vety nasratého roboša. Svoje odpovede môžete preto písať do diskusie, najlepšiu vyberieme a výherca získa jeden fakultatívny výlet do Osvienčimu ako dar pre svojho miestneho nácka.



