Bol som na diskotéke. Nie že by som vedel tancovať, alebo nebodaj nemám iné príležitosti spoločenského vyžitia. Ale čo už, keď jednoducho neodnesiem štyri pivá z mesta domov. Videl som schody a ľudí a to stačí, aby bola nádej na úspech. No a keď som tam už bol, tak som tam zotrval, snáď v tej istej nádeji, že úspech bude trvať.
Pri dverách ma pohľadom prehmatal borec v čiernom. Pôsobil som asi podozrivo, no neodradilo ma to, ani skutočnosť, že ako jediný z návštevníkov diskotéky som mal fúzy. Čo už, vravel som si, keď som prechádzal preplneným priestorom a niektorí z hostí mi ukazovali pečiatky na zápästí, ktoré im tam otlačil borec pri dverách, po zaplatení, tak ako mne. Ešte som započul, ako dievča pri bare vykríklo; Otec! Ignoroval som tieto falošné emócie a prisadol si k trojici mládencov, ktorí prikývli, keď som sa pýtal na voľné miesto.
Aj sme sa dali do reči, no bolo to monotematické, pretože dôvod ich návštevy nebol dialóg so mnou, ale niečo úplne iné. Pri bare stáli dievčatá a významne sa usmievali smerom k nášmu stolu, spontánne som sa na tom priživoval. Čakali, kým niekto vstane, príde k nim a nadviaže rozhovor. Jeden z prísediacich mladíkov vstal, ale namiesto k baru, vybral sa k dvojici sediacich, korpulentných dám. Žoviálne sa usmial a prisadol si. Keď sa vrátil, chvíľu mával tým smerom. Potom sa im otočil chrbtom a zasyčal užasnuto pomedzi zuby; videli ste, aký má zadok.
Tu som chvíľu váhal, či použijem práve toto pomenovanie, ktoré definoval. Mohol som napísať pozadie, ale zadok je práve preto zadok, že sa nedá ničím iným nahradiť. Svojím spôsobom je originálny, jedinečný tvarom, veľkosťou i pomenovaním. Pozrel som opatrne smerom k stolu. Obe dámy ich mali veľkolepé. To sa mu asi páči, ak má žena poriadny zadok. Je obdivovateľom rozložitého pozadia. Čím väčší, tým lepšie, úplne ako intelekt.
Krása je fajn. Ideál krásy by mal byť definovaný, to je v poriadku. Ale už nie je čo býval, v časoch, keď rozmanitosť ženskej krásy niekto násilne zašifroval do jednotnej, zložitej a ťažko dosiahnuteľnej formulky. Z letargie sa prebúdza mužská myseľ, nanovo sa obzerá okolo seba a užasnuto zalamuje rukami, čo všetko premrhala, upreným pohľadom na nedosiahnuteľnú modlu. Na chvíľu som sa ponoril do takýchto úvah, a v takých úvahách, pretože sú tiché, neexistujú žiadne obmedzenia.
Podľa mňa, je napríklad celulitída sexy. Rozrečnil som sa pri stole, vo chvíli ticha. Ako niekto môže tvrdiť, že je niečím neestetickým na hodvábnej pokožke ženy. Ako si niekto trúfa, dávať z obrazu dole rám? Celulitída je výnimočným dielom a dodáva každému dotyku rým. Je názvom básne, ktorá sa číta po slabikách. Keď som to dopovedal, jeden z chalanov zdvihol moju kávu z podšálky, ovoňal, až potom sa začali smiať. Bol to smiech porozumenia a spolupatričnosti.
Mal som pocit, že som zapadol do toho sveta. Do sveta vyzretých mužov, ktorí pribudajú. Odhadzujú už za mladi, vsugerované predsudky a objavujú krajinu s názvom; žena. Krajinu nepreskúmanú kvôli bariéram, umelo vytvoreným v myslení, s podtónom; objavuj a miluj iba takúto ženu. Jeden z nich má novú frajerku. Rozprával o nej vzletne, vraj našiel čo hľadal. Je milá, príťažlivá a vraj má krásne chlpaté nohy.

