Humno » Knihy » Panzerfaust 88 a človek bez domova3 online.

Panzerfaust 88 a človek bez domova

Comments 16


Keď som v Krakove písal diplomovku, bol som ochotný spraviť prakticky čokoľvek, aby som ju písať nemusel. V byte bol napríklad stále poriadok a chladnička plná, dokonca som sa vážne pohrával s myšlienkou, že by som sa mohol naučiť variť. Bol som ochotný každý deň napísať článok a keď som jeden napísal, nejaká náckovská stránka ho prebrala. Že to spravila bez žiadosti, oznámenia alebo aspoň uvedenia zdroja, to sa rozumie akosi automaticky.

Pevne som držal líniu, že si jednoducho za žiadnych okolností neželám, aby čokoľvek, čo odo mňa pochádza, bolo uverejnené na stránke podobnej hávede. Našu dlhú a úplne nekonštruktívnu debatu so správcami uzavrel niekto s nickom Panzerfaust88, kto mi jasne vysvetlil, čo som zač. Som nikto, a ak niekto, tak potom duševný invalid a človek bez domova. Článok tam ostal.

Odišiel som vtedy odtiaľ s pocitom, že má vlastne pravdu. Za rok, ktorý tej diskusii predchádzal, som vystriedal dvakrát Krakov, dvakrát Banskú Bystricu, raz Edinburgh, Varšavu a Prištinu, to všetko prerušované krátkymi návštevami domova a popritom som za to zaplatil napríklad vzťahom. Cestovať je pekné, obohacujúce a dobre sa o tom číta, ale v istom bode to začne byť únavné.

Každé tri mesiace sa totiž presúvate z miesta na miesto s tými pár vecami, ktoré máte stále zbalené v cestovnej taške. Na mesiac sa naučíte zbaliť za desať minút. Nikde, kde ste, sa poriadne nevybaľujete, izbu si nevyzdobujete, nadväzujete kamarátstva ale nie priateľstvá a pozvoľna sledujete, ako tie priateľstvá, tie doma, tie skutočné, pomaly odumierajú až nakoniec miznú.

Občas sa sami seba spýtate, kde ste teda vlastne doma, či je to tam, kde práve ste, či tam, kde je škola alebo tam, kde sú rodičia a nemáte v tom jasno. Tam, kde sú rodičia, tam to musí byť, poviete si, ale už dávno ste tam neboli a keď náhodou prídete, neviete, čo by ste tam asi tak mali robiť. Ocitáte sa vo vákuu, v ktorom sa okolo vás len obmieňajú kulisy prerušované nastupovaním do autobusu a vystupovaním z lietadla.

Mal vtedy ten nácek pravdu, takže keď sa to všetko skončilo, zložil som si svoje švestky v Bratislave a zaprisahal som sa, že aspoň dva roky sa nepohnem inde než na dovolenku. Zatiaľ sa toho držím a vždy, keď ma ide zo Slovenska rozdrapiť, pripomeniem si ten pocit.

Tak teda Zuska Kepplová napísala presne takú knihu, aká sa žiadala. Nie dlhú a nie komplikovanú. Jednoduchými vetami a správami medzi riadkami triafa priamo do srdca každého, kto aspoň jedno leto gastarbeitoval v nejakej krajine. Píše o mne, lebo som to skoro všetko zažil a stretol presne tých, ktorých opisuje.

Menovkami si označujú potraviny nakúpené v Tescách za best value, v práci kradnú a po večeroch sa bavia o tom, koľko zarábajú a ako ich tam všetci serú. Slovenskú, českú a poľskú malosť si doniesli aj za hranice. Vo voľnom čase grilujú, ale stále pritom na to best value myslia. Kedysi si ešte poctivo odkladali každú pencu a dostávali balíky z domu, lebo mama si myslela, že takto je to lacnejšie, lenže ani tá libra už nie je to, čo bývala.

A potom sú to ešte oni – tí, ktorí tam ostali tak dlho, že sa už vrátiť nemajú kam. Sú príliš dlho preč, takže stadeto vypadli a tam nezapadli. Svoje slovenské vysokoškolské diplomy zahodili pred nástupom do boeingu Ryanairu, po prílete chytili prvý džob, ktorý sa im ponúkol, čiže poväčšine v sklade a teraz sú zaseknutí niekde medzi, ani tu a ani tam, tak pijú plechovkové pivo a skypeujú s rodičmi. Občas úzkosť a občas pocit, že sa všetko posralo. Nie všetci, ale je ich veľa. Je to smutnejšie, ako si myslíte.

Pri čítaní som pred sebou videl živú panorámu svojich bývalých letných zamestnaní, ľudí, ktorí sa zjavili a zase zmizli. Spomenul som si na pomätenú Novozélanďanku, ktorej meno si už nepamätám, ale každý večer k nám chodila s fľašou vodky a chcela sa so mnou vyspať, spomenul som si na blonďavého Argentínčana Justina, ktorý sa po večeroch prezliekal za Škóta a privyrábal si hraním na gajdách, zase som so Španielmi sedel v parku pri fľaši vína a bongu. A iné, mohol by som pokračovať.

Čiže čo s Buchtami švabachom? Je to útla ale zásadná knižôčka, ktorá ponúka jednoduché, nie však banálne pravdy. Je napísaná s ľahkosťou a rovnako sa aj číta. Ak ste sa niekedy pristihli pritom, že sa pýtate Wo ist mein Heim, wo ist mein Vaterland, je to kniha pre vás.

Dvíham všetkých dvadsať prstov a aj desať navyše.

Knihu nám na recenziu poskytlo internetové kníhkupectvo Gorila.sk a kúpiť si ju môžete tu.

Celkové hodnotenie: 4.96 / hlasovalo 26 ľudí

1 hviezda2 hviezdičky3 hviezdičky4 hviezdičky5 hviezdičiek

Loading ... Loading ...
This entry was posted in Knihy and tagged , , . Bookmark the permalink. Follow any comments here with the RSS feed for this post. Trackbacks are closed, but you can post a comment.
Jozef Pátek

Štandardný model

Jozef Pátek

Dvaja králi

Samo Marec

Tornado Lue pre dospelých

Samo Marec

Koho voliť – volebný manuál 2012

Samo Marec

Krátko o formovaní národného (seba)vedomia

Samo Marec

Tri veci, ktoré vieme vďaka Galkovi

Discussion on article

16 Comments

  1. liliana
    Posted September 12, 2011 at 08:44 | Permalink

    no, ja som to citala vramci dovolenkovo-plazoveho citania a neohurilo ma to az tak strasne, ani nemam pocit, ze je to nieco zasadne. asi nie som cielova skupina, lebo som cestovala vzdy len pre radost, nikdy nie za pracou alebo za vzdelanim, ak sa nerataju jednomesacne jahodove brigady a dobrovolna praca.
    kazdopadne, ja som mala z tej poslednej casti pocit, ze pointa bola, ze aj ked je to namahave a citovo vycerpavajuce, vybrali sme si to a preto sa nebudeme stazovat ale budeme na to hrde, ze ako ziskavame vzdelanie v zahranici. ale pripustam, ze moja pozornost bola zosotrena miestnym, pomerne kvalitnymi vinkom.

  2. Jana Kluková Jana Kluková
    Posted September 12, 2011 at 11:43 | Permalink

    mám pocit, že Buchty sú závažné rovnakým spôsobom ako Homo asapiens – dôchodca nepochopí, sekretárka v štátnej inštitúcii nepochopí, ktokoľvek v štátnej inštitúcii nepochopí apod.
    Ešte som nečítala, ale best value si pamätám aj Poliakov, aj pocit, že nikam nepatrím a ešte strach, či to tak zostane navždy. Prečítam určite.

    • Jana Kluková Jana Kluková
      Posted September 18, 2011 at 20:07 | Permalink

      nie. pod tym oznacenim najdes Homo asapiens.

      ak si ju precitaju dochodcovia, napriklad taki, ako prisli na Radovu citacku do Panta Rhei, budu sa nechapavo hmyrit na stolicke a davat hlupe otazky. Ako ti, co prisli na Radovu citacku do Panta Rhei.

      Z rovnakych dovodov napriklad ja nepocuvam Rytmusa.

      • M.Art
        Posted September 18, 2011 at 20:49 | Permalink

        Ťažko mi je posudzovať úroveň hlúposti otázok postaršej generácie, navyše ak ide o dielo debutového autora…

        PS: Kto je Rytmus?

      • onlyme onlyme
        Posted September 20, 2011 at 10:55 | Permalink

        pravi asapiensi asi menali casu tam zabehnut :-)

        • Jana Kluková Jana Kluková
          Posted September 24, 2011 at 13:55 | Permalink

          ano, presne, lebo s casom citacky sa nedalo hybat.

          skoro vsetci slusni ludia boli este v praci:)

  3. martinZkwc
    Posted September 12, 2011 at 13:34 | Permalink

    ako pises, nie kazdy konci v sklade. Poznam partiu, ktora sa vybrala niekde do UK, okolo 5 ludi. Podarilo sa im vsetkym zamestnat sa na nejakej pumpe. Boli tam, zabehli sa, mali svoj svet, v ktorom si pripadali uspesni. Horsie je, ze okrem jedneho to vsetci brali ako definitivu. Ked ten jeden odchadzal, pretoze chcel urobit skolu pre letovych dispecerov a zamestnat sa na tom poste, vsetci na neho pozerali, ci je normalny. O tri-styri roky neskor si ziju vsetci na tej pumpe a stale su spokojni, az na toho jedneho, ktory mal sen a podarilo sa mu ho uskutocnit. Mozno aj to je problem. Ze sa vsetci uspokoja.

    • Samo Marec Samo Marec
      Posted September 12, 2011 at 22:13 | Permalink

      ano, o tom pocite definitivnosti a uspesnosti, ked si clovek najde to prve zamestnanie, by sa tiez dali popisat litanie. Aj o tom pohlade, ze si ty normalny, co tu skusas, o co sa snazis, nestaci ti praca na benzinke?

  4. Posted September 12, 2011 at 15:05 | Permalink

    Inak ja len k tomu nazvu “buchty svabachom”, podla mna v tej knihe nie je ani svabach, ani buchty.

    • Samo Marec Samo Marec
      Posted September 12, 2011 at 15:15 | Permalink

      pocuvaj, a to si ktoru knihu cital? sak buchty a doslova svabachom su tam uplne explicitne spomenute, ha. Vraj na strane 25, upresnuju mi zdroje.

  5. Posted September 12, 2011 at 15:17 | Permalink

    Sak ja som to prave este necital, len som si myslel. Ale tak ked teda pises, ze to tam je, tak si to mozno precitam – mam rad buchty aj svabach.
    Inak mne gorila ziadnu knihu neposle?

  6. ceero
    Posted September 18, 2011 at 16:31 | Permalink

    No to by ma celkom zaujimalo co za clanok ti to prebrali.

  7. onlyme onlyme
    Posted September 20, 2011 at 15:55 | Permalink

    akotak pozeram zmizol mi z tadialto prispevok … ale v pohode, nebolo to nic co by sa malo tesat do kamena :-)

    • Riaditeľ Zemegule Riaditeľ Zemegule
      Posted September 20, 2011 at 16:08 | Permalink

      Ano, mohlo sa to pokojne stat, masivne sme cistili spam a popritom sa mohol zviezt. Mrzi nas to.

      • onlyme onlyme
        Posted September 23, 2011 at 13:44 | Permalink

        v kutiku duse som tusil ze vsetko co hodim na internet je spam, a teraz to mam uz aj cierne na bielom :-)

        spadol mi kamen zo srdca, lebo lepise je vediet ako tusit :-)

Post a Comment

You must be logged in to post a comment.

How To Get Rid Of Stretch Marks