Barcelona – veľmi stručný cestopis

Barcelona je mesto v Španielsku, zároveň je to ale hlavné mesto Katalánska, ktoré je tiež v Španielsku, ale len geograficky, lebo Katalánci za Španielov nepovažujú. Barcelona je mesto veľké, samotné mesto má asi 1,6 milióna obyvateľov, avšak ak ju berieme ako aglomeráciu (t.j. s pridruženými okolitými mestami, ako je napr. Hospitalet, v ktorom sme bývali) má vraj až 3 mega obyvateľov. Ešte nezívajte.

Keby som bol obstarožný redaktor časopisu Cestovateľ, napísal by som, že Barcelona je mesto, kde sa snúbi história s pokrokom, staré s novým a estetika s technikou. Ale nie som, takže to nenapíšem, aj keď je to pravda. V prvom rade Barcelona obsahuje mnohé zaujímavé architektonické dominanty, napríklad pevnosť na vrchu Montjuic, megakostol na vrchu Tibidabo a z tých novších architektom Gaudím postavené haluzoidné dominanty, z ktorých najznámejší je obrovský kostol Sagrada Familia, ktorý sa stavia už vyše sto rokov a stále nie je hotový (a možno ani nebude). Keby ste nevedeli, kto je, resp. bol Gaudí, tak sa nič nedeje, lebo v Barcelone to zistíte veľmi rýchlo, ale pre istotu – Gaudí bol architekt, ktorý sa inšpiroval obrazmi Dalího, hašišom a perníkovou chalúpkou. Teda tak sa mi zdá, ale to pochopíte, keď uvidíte niektoré z jeho diel. Teda niežeby boli škaredé, to nie, len sú trochu preplácané. Z nich najpreplácanejšia je práve Sagrada Familia. Aspoň mňa teda príliš nenadchla, okrem toho, že je strašne veľká, takže sa dá ledva celá odfotiť, sa mi nezdá príliš zaujímavá. Okrem toho Gaudí trpel obsesiou na jašterice a gekony, ktoré odvtedy patria k symbolom Barcelony (perlička – v parku Guell, ktorý mal byť vraj pôvodne luxusnou štvrťou Gaudího domov, ale teraz je to čosi ako múzeum, je socha jaštera, pri ktorej je na full time zamestnaný chlapík, ktorý má jedinú úlohu, a to hulákať na vás, aby ste sa tejto sochy nechytali, thx za výklad, Janka). Ďalej tu máme napríklad ešte tourist trap menom La Rambla, čo je taký veľký bulvár v centre Barcelony, plný stánkov so suvenírmi, trhoviskom, černochov s falošnými raybanami a vreckárov. Teda že vraj, ja som mal šťastie a nikto ma neokradol. Rambla vyzerá trochu ako Václavák, akurát je dlhšia a samozrejme krajšia.

Mňa každopádne vždy viac ako historická architektúra zaujímala architektúra moderná, resp. funkčná, pri tej historickej sa môžem akurát pozerať, urobiť si fotku a to je všetko. Preto je pre mňa interesantnejšie napríklad také metro, ktoré okrem vizuálneho prináša aj iné zážitky. To barcelonské je jedno z tých väčších, má myslím 7 liniek, ďalšie sa stále budujú, navyše je pod zemou prepojené s vlakom, a to, že prejdete 30 kilometrov v obrovskej metropole za trištvrte hodiny a pritom nevyleziete spod zeme ma až infantilne fascinuje. Ale inak som normálny, spím dobre, jesť mi chutí, ďakujem za opýtanie. Ďalej je priamo v Barcelone veľký prístav, a to osobný a nákladný hneď vedľa. Barcelona je totiž, wait for it, pri mori. Ja viem, čudujem sa tomu ako stará Krkovičková novej predajni zmiešaného tovaru, no čo môže byť viac fasa, než si priamo po robote rovno z motrockého openspacu vyjsť na pláž a vyčvachtať sa v mori? Už snáď iba previezť sa potom metrom.

Potešilo ma zároveň, ako v Barcelone nakladajú s nie úplne starými, no už nepotrebnými budovami. Napríklad z arény, kde kedysi prebiehala, dnes už v Katalánsku zakázaná, korida urobili obchodný dom – takže zvonku to vyzerá ako býčia aréna a zvnútra ako aupark. A čo je na tom, pýtate sa? Na Slovensku by to s touto budovou dopadlo asi nasledovne: 5 rokov by chátrala, potom by záhadne vyhorela, následne by nejaká poctivým tendrom vybratá firma výmenou za pozemky pod budovou túto sanovala a na jej mieste postavila oceľovo-sklenú hovadinu a ďalšie pridružené budovy bez stavebného povolenia. Tento trend sa ale úplne nevyhol ani Barcelone, keďže jednou z jej dominánt je budova vodární, ktorá nápadne pripomína stoporený penis. Alebo hneď za pamätníkom Krištofa Kolumba v barcelonskom prístave je umiestnená budova, ktorá sa podobá na bratislavskú budovu Orange-u, akurát je vyššia. Navyše je umiestnená tak nešťastne, že Kolumbus sa takmer nedá odfotiť tak, aby tam táto budova nestrašila. Ale až na pár takýchto architektonických excesov sa dá povedať, že Barcelona má svoj štýl, atmosféru a eleganciu.

Keď sme si už pozreli pamiatky, tak by sme sa mohli ísť dobre nažrať. Gastroturistika patrí u mňa k najobľúbenejším zložkám cestovania a ponuka Barcelony je v tejto oblasti bohatá. V prvom rade paella – ísť do Španielska a nedať si paellu je ako ísť v piatok na záťah a nedať si pred Tescom richmana. Kto by nevedel, čo je paella, tak je to niečo ako rizoto a je jej viac druhov, napríklad paella s morskými obludami, s mäsom (ktorá sa na rozdiel od paelly morskej nazýva paella horská), potom miešaná, alebo paella negra, ktorá je ofarbená pigmentom zo sépie. Typickým je tiež tzv. jamón, čo je sušená šunka, niečo ako prosciutto. Ten sa tam predáva doslova na každom kroku, sušené svinské nohy predávajú snáď už aj v metre. Okrem jamónu treba ochutnať fuet (to je tenká saláma, chutí podobne ako uherák), alebo chorizo (papriková saláma, ktorá chutí hm… ako papriková saláma), alebo smažené malé papriky. Samozrejme blízkosť mora zabezpečuje čerstvé ryby a morské potvory, ktoré sú tým pádom lacnejšie ako u nás, vo všeobecnosti sú ale ceny jedál a pitia v reštauráciách pomerne mastné (pivo od 2,- EUR, jedlo od 10,- EUR), hlavne v centre a pri mori. Je ale možné využiť tzv. ponuku dňa, kde je na výber dvojchodové menu+drink+zákusok od nejakých 10,- EUR. Ceny v supermarketoch sú ale podobné tým našim, takže kto má radšej salámové lepeňáky, nech sa páči.

Čo možno aj využijete, lebo čo je na Barcelone najdrahšie, sú vstupy do pamiatok a iných turisticky atraktívnych lokácií – napr. ZOO stojí 15 eur, akvárium 18 eur, 5-minútová jazda lanovkou 10 eur a tak ďalej. Napríklad ale pri návšteve Poble Espanyol (t.j. španielska dedina, kde sú zobrazené v zmenšenom meradle) sme dostali zľavu zo vstupného, a to len preto, že sme boli v ten deň prví návštevníci zo Slovenska. A tieto detaily robia Španielsko/Katalánsko pomerne príjemnou krajinou – v obchode vás nielenže pozdravia a poďakujú, ale pokojne vám pribalia k nákupu darčekového balenia keksov pár keksov zadarmo, aby ste darčekové balenie nemuseli otvárať. Len tak.

Španieli majú zjavne trochu iné životné priority, než my – východní Európania. Je to krásne vidieť aj na dopravnej situácii. Vzhľadom na veľkosť Barcelony je tam áut ako nasratých, no napriek tomu nikto nevytrubuje, nemyšičkuje a nerozčuľuje sa. Navyše majú španielski muži veľmi veľké penisy, keďže na cestách je veľmi málo luxusných áut, za celý čas som videl jeden Touareg, jeden mercedes, audi a nejaké tie bavoráky (asi tri). Keďže auto tam zjavne nie je substitučným fetišom, nikomu nevadí, že parkuje 15 minút nožmo od svojho bytu (true story) a parkovanie na zákaze, prechode pre chodcov, výjazde z garáže, alebo nebodaj na chodníku je absolútne tabu. Ale to už je len jeden z mojich subjektívnych postrehov (podobne ako zistenie, že mestská legenda, že Mitsubishi Pajero sa tam fakt nevolá Pajero, ale Montero, nie je mestskou legendou), ktorý som nadobudol popíjajúc pod slnečníkom sangriu, váľajúc si cojones a požierajúc patatas bravas.