Na celom svete sú asi len dvaja ľudia, ktorým v týchto dňoch, približne rok odvtedy, čo prestala byť akokoľvek zaujímavá, behá po rozume islandská sopka Eyjafjallajökull. Zhodou pračudesných okolnosti, nie sú to leteckí dispečeri, ani drobní škádinávski rybári, ale obaja títo jedinci sa živia ako športoví komentátori Slovenskej televízie.
Nie je to síce už štyrikrát počas jediného prenosu, ako v čase keď sa kvôli zavretej oblohe FC Barcelona musela šuchtať do Milána autobusom, ale v ostatnom zápase medzi Realom a Barcelonou sa Merčiak opäť raz nezabudol pochváliť, akéže komplikované slovo sa to kedysi dokázal krvopotne naučiť. A cez víkend, pre zmenu na hokeji a opäť úplne nepodstatne, sopku v rámci sebastrednej exhibície vytiahol Pavol Gašpar. Nemalo to nič s dianím na ihrisku, bolo to samoúčelné a v tejto frekvencii, takto veľmi mimo kontextu, aj nápadné až podozrivé.
Aby som bol úprimný, pri Merčiakovi ma to nijak neprekvapilo. Čistokrvné nabifľované nepodstatnosti bežne dáva do éteru oveľa častejšie, ako komentovanie toho, čo sa práve deje na ihrisku. Zápasy mení na nekonečnú sériu útržkov pozbieraných po internete. Nech si tam tí futbalisti aktuálne robia, čo chcú, Marcel neprestáva udivovať svojim faktografickým prehľadom, ako keby si pomýlil štúdiá a nikto nemal tú odvahu mu naznačiť, že vedomostného Milionára nakrúcajú na opačnom konci chodby. Doma možno s jeho fotkou hrdo chodia po susedoch, že pozrite ten náš synak, aký je on múdry a študovaný, ale zvyšní diváci z jeho márnotratnej exhibície štatistík veľa nemajú, najmä ak mu pri tom občas unikne nejaká tá vyložená šanca. K samotnej hre sa najbližšie dostáva v momente, keď sa lopty dotkne ľubovoľný hráč, ktorý má nejakú prezývku. V takom prípade nasleduje obvyklý rituál pávej ruje: celé občianske meno hráča, prezývka vyslovená v tom, čo Merčiak považuje za dokonalý španielsky/portugalský/taliansky/atď prízvuk, preklad prezývky do slovenčiny a ak vyjde čas tak aj krátka poznámka k tomu, čo hráč s loptou robí. Problém je, že Javier Hernández Balcázar, El Chicharito, teda Hrášok nie je dostatočne poučený o tom, že by mal počkať kým Marcel predvedie všetko, čo si pred zápasom vytlačil a tak sa lopty zbavuje skôr, ako sa náš sprievodca hrou dostal k jeho tretiemu menu.
Môže si hovoriť, kto chce čo chce o tom, že lepšieho jednoducho nemáme, Merčiak je možno skvelá prenosná verzia wikipédie, ale inak mizerný komentátor, absolútne bez citu pre hru a poňatia o tom, čo je vlastne jeho komentátorskou úlohou. V obvyklej dvojičke s Borbélym a jemu podobnými teoretikmi, už niekoľko rokov prznia všetko od Ligy majstrov po zápasy reprezentácie. Keby sa dal každý takýto zápas prepnúť na českú verziu s Bosákom, STV by namiesto futbalu mohla pokojne dávať prenosy zo žatvy.
O to hrozivejšie je zistiť, že aj Pavol Gašpar prijal pozvánku do súťaže v hláskovaní Eyjafjallajökull v priamom prenose. Od prvého zápasu hokejových MS som mal dojem, že práve on by mohol byť jedným (ako sa ukázalo aj jediným) príjemným prekvapením slovenskej účasti na šampionáte. So spolukomentátormi dokonca niekoľkokrát urobili aj vydarený vtip (ten Pardavého o predraženej oprave štadióna bohužiaľ ostal bez odozvy) a najmä komentovali hokej, ktorý sa hral práve tam a práve vtedy a nie zápasy spred päťdesiatich rokov, ani podrobné životopisy hráčov, ktorí nenastúpili. V porovnaní s Merčiakom či nebodaj Hlavenom jednoznačne o dve triedy vyššie. Namiesto dôkazu si stačilo pozrieť Merčiakove patetické stavanie pyramíd z najväčších komentátorských klišé počas štúdiových vstupov.
Netuším, či sa tí dvaja stavili, že kto tú blbosť so sopkou dostane viackrát do vysielania, alebo či Gašpar uveril tomu, že viac cudzojazyčných nehokejových výrazov znamená lepší divákov dojem zo samotného hokeja, ale každopádne by im to niekto zodpovedný mohol vytrieskať z hlavy. Pretože len čo divákov prestane baviť lamentovať nad úrovňou slovenských hokejistov, veľmi rýchlo si všimnú, že Česi, a zvyšok sveta spolu s nimi, nás dehonestujúco porážajú aj na iných ako priamo herných postoch.
Merčiaka ber čert, ten je už nenapraviteľne odpísaný, ale Pavol Gašpar by si veru zatiaľ do Ňiňajovskej tradície zapadnúť nezaslúžil. Jedine, že by, podľa Marcelovho vzoru a toho ako často ho nasadzujú na prenosy, sám chcel.
Loading ...
