Je pekné, že na kus buničiny s nadpisom Ústava sa podarilo spitým otcom zakladateľom dostať vety o vedomí a svedomí, svedčí to o ich krásnej poetickej duši, ale v praxi to funguje tak, že ak ide o niečo s významom, hlasuje sa podľa straníckeho príkazu.
{loadposition user9}150 poslancov v parlamente je priveľa. Je to brutálne priveľa, ešte viac priveľa ako Desmodu v rádiach, tak strašne priveľa je 150 poslancov pendlujúcich medzi parlamentnými záchodmi a rovnako parlamentným bufetom. V tomto mali Sulíkovci pravdu, keď to sťaby zvodnú udičku nahodili nevyspytateľnej obci nerozhodnutých voličov. Ale znížiť to o úbohých 50 kusov a ešte aj na to sa pýtať teliat v referende, to má byť nejaké riešenie? C’mon, Richard, to je všetko na čo sa zmôžete? Nič viac nedokážete, trochu fantázie nezapojíte? Nuž, tak ja teda zapojím, veď je to pre Slovensko, piči!
Principiálne, vážení poslucháči, parlamentná demokracia je len taká chiméra. Ježibaba na jednorožcovi má bližšie k realite ako idea, že bežní ľudia si múdro vyberú X svojich zástupcov a tých nechajú hlasovať podľa ich najlepšieho vedomia a svedomia. Ak by to naozaj malo fungovať v praxi, nepodarí sa schváliť ani obsah letného dvojčísla Vesjolych kartiniek a nie zákon o štátnom rozpočte. 150, 100, alebo čo i len 50 náhodne vybraných svedomí, postavených na jednu hierarchickú úroveň, akože rovný s rovným sa ešte nikdy na ničom nedohodlo. Nie je síce vylúčené, že jedného dňa by sa dohodli, aj 150 šimpanzov ťukajúcich do ipadov časom napíše Shakespearove súborné dielo, ale proste by to trvalo neprakticky dlho, Číňania by nás dovtedy straníckymi knižkami uhňátali. Náhodne zvoleným zastupiteľom jednoducho treba pevnú ruku a oni tu pevnú ruku nad sebou očividne aj majú, akurát sa jej hovorí politická vôľa a tak podobne.
Je pekné, že na kus buničiny s nadpisom Ústava sa podarilo spitým otcom zakladateľom dostať vety o vedomí a svedomí, svedčí to o ich krásnej poetickej duši, ale v praxi to funguje tak, že ak ide o niečo s významom, hlasuje sa podľa straníckeho príkazu. Výnimku tvoria nafetovaní poslanci, ktorí sa zvyknú v tom nehoráznom množstve celých dvoch tlačidiel zamotať ako taký kus ulomeného téglika do špajdli na zadnom kolese detského bicykla, a ešte ďalšia skupina poslancov dlhodobo preferujúcich pasívne-agresívny postoj dochádzkového nenásilia voči sebe samému, skrátene lenivé svine absentérske.
Ráčme si teda povšimnúť, že systém už dnes funguje tak, že 150 vedomí a svedomí poslancov je riadených niekoľkými málo centrálnymi vedomiami a o ešte o niečo menším počtom centrálnych svedomí, páč na tejto politickej úrovni už svedomie nepatrí medzi povinné prerekvizity. Individuálne roztrúsene telesné schránky samotných poslancov už akurát odosielajú do centrály checksumy v podobe súťažných príspevkov parlamentného mesiaca fotografie, špeciálne v kategóriách Zátišie s poslaneckým preukazom a Tajná voľba očami detí. Keď teda pohliadneme realite do očí, ako srnka do krištáľovej studánky “Napijte se, prosím” uvedomíme si, že najelegantnejším riešením je celý parlament zredukovať na jednu tapacírovanú miestnosť s rozmermi vhodnými na umiestnenie presne takého počtu ľudí, koľko máme v danom volebnom období parlamentných strán.
Týmto riešením, parlamentná demokracia, tak ako je v súčasnosti praktizovaná nestratí ani jednu hviezdičku zo svojej jagavosti, ba naopak, získa na efektivite, bude výrazne ekologickejšia, a prospešná tvorbe HDP, pretože minimálne 140 poslancov nebude poslancami, ale bude musieť robiť niečo užitočné. Samotné hlasovanie bude vyzerať úplne rovnako, ako vyzerá dnes. Centrála sa rozhodne aký postoj k danému zákonu zaujať a prostredníctvom svojho parlamentného zástupcu, čo pravdepodobne bude samotný predseda alebo podobný hlavúň zaň zahlasuje. Namiesto parlamentného zhromaždenia to budeme môcť nazvať Parlamentná rada starešinov, Snem vyvolených, Združenie osvietených, alebo jednoducho len ZOO, poprípade ostaneme pri zaužívanom názve Koaličná rada. Každý jeden v ňom bude mať hlas s váhou úmernou počtu poslancov, ktoré by mal pod palcom v súčasnej morálne i ekonomicky zastaralej verzii parlamentnej demokracie.
Všimnime si aj ďalšie výhody. Žiadni odpadnuvší poslanci, ani attention whores matovičovského typu. Žiadne pomýlene hlasovania, dokonca ani žiadne ani-neviem-ako-som-zahlasovala-za-svoju-kolegyňu anomálie. Falšovanie podpisov do dochádzky síce nebude úplne vymýtené, ale pri tom počte a rozložení už predsa len bude ťažšie Slota presviedčať Bugára, aby ho zapísal (Však sme všetci Slováci, bratia, pomáhať si musíme, Vojtech boha ti!). Parlamentný bufet nahraditeľný pravidelnou zastávkou jedného vozidla Family Frost a možnosť vyhradiť celú terajšiu parlamentnú budovu komerčne zaujímavému pestovaniu hlivy ustricovej sú už len také detaily, drobnosti ktoré ocenia len politicko-teoretickí fajnšmekri formátu Guntera Verhoegena a vyššie.
Mať takúto možnosť v referende, bivakujem pred volebnými miestnosťami ako Hillary s Tensingom pod Machnáčom. Tak veru. A to som si vedomý, že aj tento systém sa ešte dá vylepšiť tým že sa zbavíme nielen poslancov, ale priamo celej chobotnice politických strán. Ponecháme rozhodovanie tým, ktorí už dnes reálne určujú, čo si majú politické špičky myslieť. Na volebnom lístku potom budú dve možnosti: Penta alebo J&T a verím tomu, že Patrik sa s tým druhým chalaniskom niekde na zámočku v Dunakiliti dohodnú ešte o kus ľahšie.
Ale skúsme najskôr aspoň ten prvý krok.
{loadposition user7}
Súvisiace články
{loadposition user6}
Loading ...
):
