Bez toho, aby sa nás ktosi pýtal, či vôbec považujeme parkovanie za problém, jedného dňa nabehli robotníčkovia, začali kresliť čiary a osadzovať nové značky, ako keby sme na tomto svete nevedeli, čo s hliníkom. Po pár dňoch začalo byť zrejmé, že parkovací raj skončil.
Za päť rokov, čo bývam na zašitej ulici na kraji bratislavského Starého mesta, som len párkrát nemohol zaparkovať hneď pri dome. Ešte aj v čase nezodpovedného boomu šrotovného a čoraz nižších cien, keď si zrazu svoje parkovacie potreby chceli uspokojiť aj jedinci, ktorí by v zdravo fungujúcej spoločnosti na auto nenašetrili, sa tu dalo hocikedy vcelku bez problémov zaparkovať. A nebolo to na úkor chodcov, ako by si mohol niekto myslieť. Sám som oveľa viac chodec ako jazdec, dokonca kočíkujúci chodec a na rozdiel od mnohých iných častí mesta, u nás vždy boli chodníky priepustné, človek by sa aj trojičkami hravo vytočil. Parkovací raj na Zemi pre všetkých – rezidentov aj cezpoľných.
Potom sa na magistráte rozhodli, že my slovutní Staromešťania si zaslúžime niečo viac. Nebudeme sa musieť strachovať o miesta na parkovanie, dostaneme prednosť, zatiaľ čo ostatní nech si lížu laby, alebo chodia MHD, ťažko povedať, čo je horšie. Bez toho, aby sa nás ktosi pýtal, či vôbec považujeme parkovanie za problém, jedného dňa nabehli robotníčkovia, začali kresliť čiary a osadzovať nové značky, ako keby sme na tomto svete nevedeli, čo s hliníkom. Po pár dňoch začalo byť zrejmé, že parkovací raj skončil.
Čo sa v skratke stalo. Na všetko sú normy a predpísaná veľkosť parkovacích miest nie je výnimkou, to by v tom bol pekný bordel, keby Smart potreboval na zaparkovanie menej miesta ako poriadny Ford Tranzit. Prvým zásadným prínosom rezidenčného parkovania teda bolo lukratívne zníženie celkového počtu parkovacích miest o nejakú tú tretinu. Tam, kde doteraz vodiči parkovali jeden za druhým, pričom v rámci efektívneho využitia miesta bolo treba občas aj trocha tej parkovacej šikovnosti, dnes stoja autá za sebou v elegantných pravidelných rozostupoch. Na štedro vyárendované boxy síce zaparkuje aj úplná lama, ale bavíme sa o parkovaní v centre mesta, kde platí pravidlo, že ak nevieš parkovať, pakes nazad do autoškoly.
Druhým nesporným pozitívom manévrov s rezidenčnými kartičkami bolo rozhodnutie (alebo žeby zábudlivosť), v rámci ktorého síce pomaľovali obidve strany ulice, ale zvislú značku osadili len na jednu stranu. Takže sme sa dostali do stavu, že sme posledným útočiskom ne-rezidentných parkujúcich z celého okolia, pretože susediace ulice sú rezidentom vyhradené takmer cele.
Odrátajme si teda tretinu z pôvodného počtu miest a to čo ostalo vydeľme dvomi. Toľko miest prislúcha nám pozitívne diskriminovaným rezidentom. Áno, písal som, že tu nebol problém zaparkovať, ale teda že by to bolo až s takou rezervou, to rozhodne nie.
Nie je však ešte všetkej radosti koniec. Naša ulica je mimo úplného centra, skôr na okraji Starého mesta. Takže nie sme zrovna vyhľadávanou destináciou hliadok mestskej polície a tie koťuhy vodiči ako keby to tušili. Prevedené do praxe, odvážnych ktorí si povedia, že v tejto lokalite im papuča nehrozí je ešte stále dosť veľa, aby po siedmej večer bolo beznádejne plno. Keď niekto z miestnych políciu zavolá, prídu a pár papúč rozdajú, ale úprimne povedané, nechať zo seba robiť bonzáka, len preto že zrazu nemôžem zaparkovať, tam kde som doteraz v pohode mohol, nie je práve systémové riešenie.
Najlepšie na všetkom tomto mojom komunálnom pindaní je to, že ja som na tej lepšej strane barikády. Som tu rezident a mam magickú kartičku. Nechcem počuť, ako musia nadávať tí, čo rezidentmi nie sú, najmä tí nerozumní, ktorí sa rozhodli že budú dodržiavať predpisy. Občas ich vidím cez deň, mimo parkovacej špičky, ako krúžia okolo tých lákavých prázdnych miest a nemôžu zaparkovať, pretože sú to dobrí poctiví občania. Aby sa nám tým nešťastníkom lepšie posmievalo, máme tu v okolí aj polikliniku, pri ktorej už nemôžu parkovať ani lekári, ani pacienti, ale len ľudia z domu odnaproti (resp. Staromešťania ako takí) ktorí svoje parkovacie miesta potrebujú najmä v čase, keď je poliklinika zavretá.
Som však empatický človek, tak si viem domyslieť, čo asi magistrálnych lumenov, vo voľných chvíľach, keď práve nebolo treba nikomu prideľovať byty, viedlo k zavedeniu tohto revolučného systému. Okrem toho, že idú voľby, určite si povedali, že takto to predsa funguje vo Viedni, v Londýne, ba aj inde. Všade tam je normálne chodiť do centra MHD, pre zámožnejších taxíkom a len ti najbohatší doň dochádzajú vlastnými autami. Čo ale ušlo ctenej pozornosti miestnych úradníkov je strohý avšak bolestivý fakt, že v oných metropolách majú fungujúcu MHD a okrem toho aj kopu odstavných, dostatočne nadimenzovaných parkovísk za rozumné ceny. Nie je tam teda problém vyhodiť autá z centra, keď môžu vodičom pozrieť do očú a povedať tu zaparkuj, tu nastúp na metro alebo autobus, tu vystúp a si tam, kde chceš byť ešte skôr ako by si sa preštrikoval zápchami autom.
Určite je časť vodičov, ktorí sú jednoducho leniví a zaberať nám tu miesta budú nezávislé od toho aké iné alternatívy dopravy by mali po ruke. Takých teda nech magistrát naučí móresom za pomoci rezidenčného parkovania. V prvom kroku by však bolo nielen žiadúce ale i logické, mať tie alternatívy v slušnej kvalite ešte pred tým, ako zakážeme jedinú doterajšiu existujúcu možnosť. Opäť príklad z nášho okolia: ak by niekto dúfal, že zaparkuje na veľkom parkovisku a sem dôjde pešo, tak mu tá hodinka chôdze od Auparku zaiste príde vhod.
V kroku druhom by pre zmenu nezaškodilo pri tom plánovaní aj troška premýšľať, tak nejako sa primknúť k realite a skúsiť si predstaviť, čo sa asi tak stane, ak zakážeme parkovanie, ale kontrolujeme to len sporadicky, ak v rámci lepšieho parkovania radikálne znížime počet miest, poprípade ak zabudneme na zvislé značenie, bez ktorého to vodorovné nemá väčšiu právnu váhu ako obďaleč kriedou nakreslená škôlka.
Spoločným menovateľom a zároveň kameňom úrazu a Damoklovým mečom v jednom je, že na oba kroky treba dostatok času. A keďže sme si v úrade štyri roky len škrabkali semeníčky, pred voľbami ostal čas už len tie čiary namaľovať.
Ďakujem pekne. Nabudúce niečo o tom, ako ste sa pokúsili zbaviť náš parčík psích výkalov tým, že ste z neho nechali odstrániť stojan so sáčkami a nádobou na ne.
EDIT: Pochopil som, že som si pri písaní poplietol magistrát a miestny úrad Staré mesto. Teda, všetky protiúradnícke výpady majú smerovať na staromestskú petrekovskú správu, nie na magistrát Hlavného mesta. Ďakujem za opravu v diskusii.
Loading ...
