Občas si prezerám ich profily a vidím presne to, čo chcem vidieť. On je zase naspäť s ňou, na jeho mieste by som to nikdy nespravil, ale zase na jeho mieste by som ani vôbec nechcel byť. A ona je s ním, ježiš, tiež sa za ten život nič nenaučila, jednému ani druhému by som to rozhodne neodporúčal, ale čo im ostáva, keď už v ich okolí nikto iný nie je.
Beriem do jednej ruky svoje virtuálne pero, do druhej svojich 400+ priateľov a nastavujem im zrkadlo ešte predtým, ako ho nastavím sebe. Ak na to naberiem odvahu.
400+
400+ a zhruba presne toľko by si nevšimlo, ak by som z toho virtuálneho sveta zmizol, presne na toľkých absolútne nezáleží, okrem azda desiatich, čo je zhruba aj reálny počet priateľov, ktorých človek pre život potrebuje. Zvyšok sú maškary a ja môžem začať tými dvanástimi, ktorým sa páči Lady Gaga. Nie celkom maškary, dodávam pre objektivitu a doplňujem ďalších piatich, s ktorými som sa nikdy nestretol a presne preto si virtuálne tak skvele rozumieme. Ak by sme sa stretli, už by to nebolo ono, ja by som nebol podľa ich predstáv a oni podľa mojich, hoci ja teda žiadne veľké predstavy nemám a aj tak im prakticky nikto nevyhovuje. Zvyšok sú len škatuľky, čo nie je nevyhnutne zlá vec, len to tak zle znie. Sú to škatuľky, lebo voči škatuľkám sa ľahšie vžívam do úloh a nachádzam správne vzory správania sa. Aj tak mi to nie vždy vychádza.
15, 10, 5
On je sklamaný, že už nie som taký, ako si ma pamätá zo základky spred pätnástich rokov. Ja z neho sklamaný nie som, hoci ak by som veľmi chcel, mohol by som byť. Ona je rovnako sklamaná, že už nie som taký, ako na strednej a ďalšiu mrzí, že už vyzerám inak ako pred piatimi rokmi na výške. Je to úplne jedno, lebo ona je tam a ja tu a hoci je to tam a tu od seba vzdialené tri ulice, radšej sa s ňou nestretnem. Nestretnúť sa je úplne najjednoduchšie. Týchto ľudí spája neodolateľný pocit, že z nejakého dôvodu musíme byť priatelia, hoci nemáme spoločné nič okrem skutočnosti, že nás kedysi náhoda uložila na pár rokov do jednej miestnosti a ja im to neodopieram. Lebo im to proste neodopieram.
1
S ním som sa kedysi stretával skôr náhodou ako pravidelne, vtedy bol antifa skinhead a teraz má v profile fotku Tisa. Nikdy som mu tú antifu celkom neveril.
Whatever happened to the likely lads?
Toto sú oni. Nezanedbateľná časť tých, s ktorými sme prežili dobré časy a boli nielen dobré, ale dokonca údajne staré dobré, lenže toto označenie odmietam používať. Znie, ako keby po starých dobrých časoch už akékoľvek časy skončili, ako keby sme už nežili a teda neviem, ako oni, ale ja žijem a viem to aj dokázať. Tak sa s nimi radšej veľmi nerozprávam, lebo staré dobré časy nie sú nevyčerpateľné a prísť nato, že okrem spomienok už niet o čom, nie je najpríjemnejšie zistenie. Oh, what happened to you, whatever happened to me, what happened to the people, we used to be.
Známosti
Nikdy som ich nevidel, ale oni ma poznajú, lebo dobre píšem a vôbec nevedia, že sám neviem. Neviem, ako sa k nim mám správať, neviem, čo odo mňa očakávajú, či spĺňam ich predstavy. A ešte sú to tí, ktorých jedného dňa možno budem potrebovať. Keď budem chcieť niečo vybaviť, niečo popohnať, niečo posunúť. Myslím si, že to vedia.
Kultúrne povinné známosti
Béla, Shooty, Ondrej Dostál, Michal Hvorecký a ak som ešte na niekoho z nich zabudol, ospravedlňujem sa.
Dr. Feelgood sings the blues
Zohrávam niekoľko virtuálnych úloh, o ktorých si hovorím, že majú zmysel. Ju opustil frajer a je nešťastná, tak jej odpisujem to, čo mám pocit, že práve potrebuje počuť. Druhá žije nešťastný život, tak jej tiež občas niečo napíšem, s odstupom a z diaľky, hej, hlavne o tú diaľku ide, ak by som bol niekde blízko pri nej, zrejme by som si dávno našiel dôvod, prečo sa nestarať.
Mala vida
Ozaj, zlé životy, tie sú tiež fajn, spomínal som to už? Občas si prezerám ich profily a vidím presne to, čo chcem vidieť. On je zase naspäť s ňou, na jeho mieste by som to nikdy nespravil, ale zase na jeho mieste by som ani vôbec nechcel byť. A ona je s ním, ježiš, tiež sa za ten život nič nenaučila, jednému ani druhému by som to rozhodne neodporúčal, ale čo im ostáva, keď už v ich okolí nikto iný nie je. Tak sú spolu a ja môžem ďalej mapovať ich nikdy sa nekončiace rozchody. Dáva mi to pocit, že môj život má nejaký iný, väčší zmysel, čo je úplný nezmysel.
Malá hihopová vsuvka
(Vidím ich, narkomanov, priekupníkov a akciových obchodníkov, vidím ich, redaktorov aj reportérov, profesionálov aj odborníkov, vidím tie ženy, ich hypotéky a tak, vidím frajerov diskotéky a presne naopak.)
O listoch
Inak sa samozrejme nedeje nič, tí desiati, na ktorých záleží, vedia, že na nich záleží. Niekedy mám chuť začať znova písať listy, ale asi by som bol trápny a aj tak by som nevedel, čo do nich napísať. Namiesto toho to mám všetko vypočítané, aspoň si to navrávam. Viem, komu a ako rýchlo sa bude páčiť tá najlepšia hudobná spomienka, ktorú som práve vytiahol z Youtube, viem, kto mi čo napíše. Je to taká virtuálna hra, že sa akože dobre poznáme a opäť, tá vzdialenosť je dôležitá, lebo si to vďaka nej myslieť môžeme.
O zrkadlách
Takto to je a tak je to fajn. Virtualita dáva nám, ľuďom, ktorí mávajú obdobia, kedy iných ľudí nemajú dvakrát radi, pocit, že máme spoločenský život a nemusíme kvôli tomu nikam chodiť. Nastavené zrkadlo.
Loading ...
