Organizácia Sloboda zvierat (mimochodom založená tým istým človekom , ktorý založil aj Ľudí proti rasizmu) bola na základe svojej tlačovej správy verejne v masových médiách obvinená z rasizmu a xenofóbie. Smejem sa hlasno a smial by som sa ešte hlasnejšie, keby sa tá absurdnosť bolestne nedotýkala nás všetkých.
Slobodu zvierat, plemenisko najčistejších ľudských duší, obviňujú z rasizmu a používania rasistického slovníka plného stereotypov a ďalšej jazykovej pliagy, akej sa slušný človek rád vyvaruje, ak mu je povesť milá. Za to, že povedali svetu o psoch končiacich na jedálnom lístku Rómov z Krompách, dostalo sa im okamžitého prirovnania ku kotlebovcom a ešte navyše to je aj ďalší dôkaz, že Slovensko je beznádejne presýtene rasizmom, takže nič nám už nepomôže a tie povodne, knihy Evity Urbaníkovej, Eugena Kordu, denník Pravda aj slovenskú kinematografiu máme za to!
Znie to absurdne a aj to absurdné je. Lenže dôvod, pre ktorý to absurdne znie je iný ako dôvod, pre ktorý to takým reálne je.
Absurdne to znie preto, lebo Sloboda zvierat je tá posledná inštitúcia, kde by ste očakávali roduverných rasistov. Indivíduá, čo majú radšej zvieratá ako ľudí a v slovníku majú výrazy typu “vražda psa” – to áno, takí sa tam zgrupujú plánovite… ale rasistov? A reálne absurdné to je preto, že tí nešťastníci obetujúci vlastné životy v prospech opustenej zveri rozhodne nechceli nikomu ublížiť na základe farby pleti alebo príslušnosti k etnickej skupine, za to dám do ohňa aj obe ruky, aj keď osobne z nich mnohých nepoznám. Skôr to vyzerá, že chceli len poukázať na problém, ktorý tu podľa nich je. Ten problém je, že v Krompachoch žije skupina ľudí, ktorí odchytávajú psov, zbavujú ich, pravdepodobne neveľmi šetrne, života a potom ich jedia, čo sa Slobode zvierat z princípu nemôže pozdávať. Zhodou okolností, títo ľudia sú Rómovia a tak to SZ takto aj uviedla vo svojej alarmujúcej tlačovej správe. Potom jej členovia spokojne uľahli po ťažkom dni medzi kotercami a keď sa ráno zobudili, boli rasisti.
Kde sa stala chyba, je vcelku ľahko odčítateľné. Rozčúlení a pohnutí osudom tých utrápených zvierat a vidinou, že okamžite musia čo najjasnejším spôsobom dať o tom vedieť svetu, úplne zabudli, že tú tlačovú správu nemajú písať normálne po slovensky tak, ako sa bežne hovorí, keď sa popisuje skutočný stav vecí a niet času ani energie vymýšľať si politicky korektné eufemizmy a kreovať newspeakové patvary opatrne kľučkujúce pomedzi holú skutočnosť. Neuvedomili si, že svet je plný hyen netrpezlivo napĺňajúcich svoje agendy tým, že striehnu na každého, kto sa v dobrej viere dopustí jazykovej neopatrnosti, toho myšlienkového zločinu, ktorý okamžite položí znamienko rovnosti medzi dievčinku v zafúľanej flanelovej košeli, čo sa dobrovoľne stará o opustené psíky a agresívneho študenta učilišťa, celkom bez akejkoľvek nádeje na úspech v živote, ktorý vo fešnej bundičke od arabskej firmy Thor Steinar a v okovaných botách s partiou podobne diagnostifikovaných potmehúdov hajluje po potemnelých uliciach slovenských miest a obcí.
Od tohto momentu by sa tento článok mohol rozdvojiť vo dva celkom odlišné. Ten prvý, mal som ho na mysli, keď som začal písať úvodné odstavce, by sa zaoberal tým, ako vlastne písať o probléme s kriminalitou a asocialitou, ktorou sa vyznačujú rómske komunity typu tej krompašskej (ale istotne nielen oni a nielen rómske). Išlo by o to nájsť taký spôsob, ktorý má šancu veci pravdivo pomenovať a teda môže viesť aj k nejakému riešeniu, ale zároveň autora okamžite neuvrhne do nemilosti politicky korektných záujmových skupín a nespraví z bežného, slušného človeka klasického pouličného fašistu.
Že nájsť taký spôsob písania o rómskom probléme je skutočný píniový oriešok by mohol potvrdiť napríklad Vladimír Palko, ktorý onehdá prišiel s logicky odargumentovanou ideou (netvrdím, že by to niečo riešilo), aby sa štatisticky vyhodnocovala kriminálna činnosť aj podľa etnického pôvodu páchateľov, pričom to formuloval nanajvýš opatrne a nechcel nič iné len zistiť aký veľký, a či vôbec, problém predstavuje rómska kriminalita, poprípade či sa jednotlivé etniká, vrátane toho väčšinového, medzi sebou líšia v počte trestných činov a ich rozsahu prepočítaného na obyvateľa. A že mu to krasoduchovia dali vyžrať, až ho aj mne bolo ľúto, čo už je teda čo povedať, keď mne je ľúto Vladimíra Palka. Pravda, neroztrhali ho argumentami, oni rovno povedali, že ak také niečo chce, je fašista a bolo po diskusii, akoby kolonka “etnická príslušnosť” v policajnom výkaze bola najväčším zločinom, akého sa skutoční fašisti kedy v histórii dopustili a teda aj definovala rozdiel medzi fašistom a nefašistom.
Takže mi zrazu došlo, že oveľa väčšia sranda bude napísať iný článok. Článok o tom, čo sa asi stalo, že rakovina politickej korektnosti sa rozrástla do takých rozmerov, že tu máme predostreté absurdné pravidlá akýchsi jazykových hier, podľa ktorých je nútený hrať každý, kto sa chce vyjadriť k problematike, nehovoriac o tých, čo by chceli prísť s rozumnými riešeniami. Nie sú síce nikde oficiálne uzákonené, ale môžete byť ktokoľvek a môžete mať ľubovoľný názor alebo návrh riešenia – nezávisle od ich kvality – ak sa spreneveríte ťažkopádnej eufemistickej rétorike, ste okamžite fašista, kotlebovec, bez nároku na vypočutie, akoby neexistoval žiadny rozdiel medzi extrémnym zlom v podobe skutočných kotlebovcov a ľuďmi upozorňujúcimi na to, že v Krompachoch miznú psy v rómskej osade.
Pretože zhrňme si to ešte raz, aby to zaznelo v celej svojej kráse:
Organizácia Sloboda zvierat (mimochodom založená tým istým Ďurkovičom, ktorý založil aj Ľudí proti rasizmu) bola na základe svojej tlačovej správy verejne v masových médiách obvinená z rasizmu a xenofóbie.
Nabudúce dajte niečo o tom, ako sa Spiderman zamotal do siete.
To musí znamenať, že alebo je Sloboda zvierat naozaj rasistická organizácia, minimálne formátu Matice Slovenskej, alebo naši bohumilí salónni súdruhovia v podsúvaní svojej pokryteckej pseudohumanistickej agendy a v rozhodovaní o tom, kto a ako si môže brať Rómov do úst, zašli predsa len troška priďaleko. Či už tie ich pravidlá citlivého narábania s menšinami nie sú troška prekomplikované, keď sa v tom už ani ich rodní, zvieratkami posadnutí, kamaráti neorientujú?
Podstatné je však pripomenúť si jednu vec, ktorá v celom tom hluku uniká našej pozornosti. Nech si banda bruselských eurozmrdov a miestnych, z pokútnych grantov žijúcich povaľačov, čoraz viac infiltrovaných do nášho každodenného života, myslí čo chce a nech sa oháňa ľubovoľným slovníkom, ktorý si v pote tvárí vymysleli, aby vykázali nejakú činnosť. Títo zdivočelí pionieri politickej korektnosti nepredstavujú žiadny zákon. Síce sa tak tvária, ale sú to len takí angažovaní bojovníci o vlastné bezbolestné prežitie a najdôležitejšie na tom je, že my ostatní ich môžeme mať celkom na háku, tak ako ich môže mať na háku napríklad onen aktuálne bičovaný český poradca Joch. A to hovorím z pozície mizantropa, čo si o masách bežných ľudí a ich schopnost formulovať vlastné názory nemyslí nič dobrého, a z pozície dosť liberálneho človeka, čo si rád robí srandu z redaktorov .týždňa a ich bigotnej upjatosti.
Ak sa niekto chce tváriť, že nevidí rozdiely medzi Kotlebom, Vladimírom Palkom, Slobodou zvierat, poprípade zúfalými obyvateľmi michalovského sídliska, čo si postavili kus plota, aby im asociáli nechodili robiť bordel medzi paneláky a všetkých preto označuje tým istým výrazom “rasista”, poprípade rovno “fašista”, tak je to jeho osobná vec, o ktorej by mal vedieť maximálne tak jeho psychiater a lekárnik. Nech si to skrátka nechá pre seba a prestane organizovať pogromy na každého, kto odmieta s ním zdieľať túto bizarné poškodenie. Bavte sa tým pri vínečku, ale netvárte sa že určujete pravidlá. Pretože ste len extrémni mantinelisti, a vďaka tomu hluku čo robíte, ste na tom s prínosom pre dobro menšín presne rovnako ako tí priaznivci ráčkujúceho učiteľa informatiky s fúzikmi z nemeckého vintage porna, ku ktorým všetkých automaticky prirovnávate.
A ak sa pozriete, čo ste od revolúcie dosiahli, o koľko ste pomohli zlepšiť vzťahy medzi majoritou a menšinami, koľko reálnych problémov ste svojim prístupom vyriešili, poprípade koľko peňazí ste na to minuli, tak možno aj vám napadne (no dobre, nenapadne, ale bolo by fajn keby napadlo), že to bavkanie sa so slovíčkami, neustále hľadanie nových a nových stereotypov a ich nahrádzanie korektnými eufemizmami, osočovanie ľudí o ktorých pozitívnu zmenu v myslení vám vraj ide a nútenie zvyšku sveta, aby hovoril vašim predposratým umelým jazykom, alebo radšej sa na vami určene témy nevyjadroval, očividne nefunguje.
Takže pozdravujte svojich, pozdravujte aj toho Kotlebu, ktorého ste aktívne pomohli stvoriť a nás ostatných nechajte premýšľať, hovoriť a pomenovávať veci tak, ako sami uznáme za vhodné.
Loading ...
)! Dokonalý samozásah. 