Dnes som sa zobudil o štvrť na osem, vyšiel na balkón a vo vzduchu zacítil to, prečo je domov domovom. Spievali vtáky. V Bratislave, zdá sa, vtáky nemajú. Mama ešte spala, nemal som to komu povedať, tak to píšem aspoň sem, ako dôkaz toho, že sa to naozaj aj stalo. Keď sa zobudila, bolo to už všetko preč.
{loadposition user9}
I.
Už dlho mám potrebu napísať niečo veľké, nie rozsahom ale hodnotou, niečo, čo bude niečím viac ako len obyčajnými slovami. Namiesto toho píšem články o veciach, na ktorých absolútne nezáleží. Mám pocit, že mi svet uniká, neprípustne sa ženie a ja z neho nedokážem vytiahnuť esenciu, ak nejaká vôbec existuje. Chcem a aj tak nedokážem napísať článok, ktorý by v sebe niečo mal. Dni plynú, sú jeden ako druhý, potom je chvíľu víkend a potom zase plynú. Asi to tak má byť, tento pocit vôbec nesúvisí s tým, že v čase uverejnenia mám práve narodeniny.
Dnes som sa zobudil o štvrť na osem, vyšiel na balkón a vo vzduchu zacítil to, prečo je domov domovom. Spievali vtáky. V Bratislave, zdá sa, vtáky nemajú. Mama ešte spala, nemal som to komu povedať, tak to píšem aspoň sem, ako dôkaz toho, že sa to naozaj aj stalo. Keď sa zobudila, bolo to už všetko preč. It’s funny how it all falls away, spievajú Pulp a možno práve to je tá téma, ktorú hľadám. Ďalej vás tým už nejdem zaťažovať.
Niekedy mám pocit, že sa veci z môjho života vytrácajú, robia to niektoré s väčším a niektoré s menším hrmotom, ale nakoniec odídu. Niečo ostane, nejaké spomienky, ale už vo mne nevyvolávajú žiadne spomienky. Trochu ma to mrzí. Do you remember the first time?
I can’t remember a worse time but you know that we’ve changed so much since then, oh yeah,
we’ve grown, toto je tiež Pulp a tiež by to mohla byť téma, ale to si hádam nespravím, toto naozaj nie.
Tie spomienky sú akési zahmlené, bez chuti. Možno aj preto píšem toto. Aby som im nejakú chuť dodal, ale je to márne a ja to viem, akákoľvek chuť, ktorú sa im budem snažiť dodatočne pridať, bude umelá. A pôvodná proste zmizla a nikde nie je k nalezení. Takto nejako sa zrejme stalo, že žijem vo svete, kde prvé milovanie stratilo nejaký význam, ostalo v histórii stalo sa spomienkou a navyše neochutenou. Toľko som si na ňom dal záležať a vidíte, nakoniec je to všetko aj tak jedno. Ktovie, či to tak cíti aj niekto iný. Just you stood there only in your underwear. Nepúšťajte ma pričasto domov, vyvoláva to vo mne takéto myšlienky.
II.
Je to už pre mňa neznámy, zmenený svet, tak v tom neznámom svete kráčam po tých známych cestách, ktoré ešte ostali. Chcem sa ísť dať ostrihať do holičstva, kde som pred deviatimi rokmi nechal dlhé vlasy, ale je zatvorené a vysťahované. Alfonz, starý dobrý výčap pri starej dobrej škole, je na predaj, zase mi ničia jednu zo spomienok, tak sa nečudujte, že akosi strácajú chuť. O pár metrov ďalej zisťujem, že zbúrali už aj tú našu starú dobrú školu. Pred mesiacom ešte stála, síce zničená a s rozbitými oknami, ale stále ešte niečo pripomínala. Vtedy som rozmýšľal, že by som mal do nej cez tie okná vliezť a urobiť nejaké fotky, veď toto sú predsa tiež nejaké spomienky. Teraz je už neskoro.
Vychádzam spoza rohu a skoro vrážam do mladého nádejného nácka. Pozrie sa na mňa a povie skurvený feťák, potom obaja ideme ďalej. Toto sú tie banality reality, v ktorých po uliciach tupo chodia obrnené identity. Sám seba sa pýtam, kedy konečne v sebe nájdem odvahu niekomu takémuto dať po hube. Mohol by som, aspoň teraz, keď mi všetci hovoria, že som zmužnel. Áno, pribral som.
III.
Potom som u babky, vravím jej, že sa mám dobre, lebo, aby bolo jasné, ja sa naozaj dobre mám. Nenapadá mi nič, čo by mi akútne chýbalo a keď to poviem, babka je šťastná. Jem miňonky a tvarohovú penu, dostávam perníkové srdce, počúvam o Nostradamovi a o tom, že voľby dopadli dobre. Odmietam obed, odmietam Deli, v tom teple by sa aj tak roztopila, a babka si ide ľahnúť. Je už veľmi stará. Raz napíšem o životnej múdrosti, dobrote a vďake za krásny život. Odchádzam, dávam jej pusu a ona mi prvýkrát namiesto ahoj povie zbohom.
Keď som potom von, zvony bijú poludnie, akurát dnes som mohol mať svadbu, napadá mi. Slnko páli, tak keď kráčam k námestiu, dávam si slnečné okuliare. Je to dobre, aspoň nikto nevidí, že plačem.
To jeden z tych dni,
gdy wina smak
nie poprawi nic,
gdy w to wiary brak.
{loadposition user7}
Súvisiace články
{loadposition user6}
Loading ...
