Svetonázorový gýč na Pohode

Prvá Jurajova pozvánka na tohoročnú Pohodu
Hoci lesbického porna som videl nepočítane, smutnou pravdou je, že naživo žiadne a ani žiadne praktizujúce lesbičky nepoznám. A keby som aj poznal, nič by sa nezmenilo, lebo, načo si klamať, sám najlepšie viem, že by som sa ich aj tak nespýtal, ani keby sme boli neviem akí kamaráti.

Hoci lesbického porna som videl nepočítane, smutnou pravdou je, že naživo žiadne a ani žiadne praktizujúce lesbičky nepoznám. A keby som aj poznal, nič by sa nezmenilo, lebo, načo si klamať, sám najlepšie viem, že by som sa ich aj tak nespýtal, ani keby sme boli neviem akí kamaráti. Ale zaujímalo by ma to, iste, lebo vyzerá to príliš namáhavo, aby tým človek zabíjal pri sexe čas. Naozaj sa to praktizuje? Nie v porne, tam to bol svojho času priamo trend, ale v reálnom živote? Robia to všetky? Alebo je to akási nadstavbová vec? Vychytávka pre tie ortodoxné, čo si nechcú pomáhať mužom spredmetneným do plastovej vibrujúcej esencie? Lebo tak by som to tipol, ak by som len podľa toho porna mal zaujať k celej veci postoj. Tam je to totiž na ústupe, a keďže trend je čo najviac priblížiť sa k realite, dedukujem, že v realite už toho asi veľa nebude. Tak pred desiatimi rokmi, netrvalo ani tri minúty, čo sa akože cudzie slečny zišli v posilňovni, slovo dalo slovo, a už sa treli. Dnes nie, cmúľajú sa, prstujú, oblizujú, ale že by sa práve takto treli, nie veru, toho spôsobu trenia už veľa nevidno.

Tak ako tak, naozaj by som rád vedel, ako to je. A tak ako tak, alebo každopádne, názov pre kapelu je to vynikajúci, pikantný, dekadentný, s príbehom, aj tá hudba sa k tomu hodí, nie k treniu, na to je príliš rytmická, kĺby by si vyhodili, ale svetonázorom, či tak akosi. Scissor Sisters sú veľmi dobre zvoleným headlinerom hneď z niekoľkých uhlov pohľadu. Dá sa o nich písať a hudbu pri tom zmieniť len okrajovo, alebo vôbec, sú dosť veľkí a v kurze na to, aby sme nemuseli prižmurovať oči a čo je najpodstatnejšie, dajú sa vnímať ako koncepčné vysporiadanie sa festivalu s čímsi, čo by som mohol považovať za jeho slabinu v prípade, ak by som chcel písať o Pohode kriticky. Bol by to text o asi dobrej komercii, vhodnej, alternatívnej nejakým bizarným, elitársko-snobsko-intelektuálsko-konzumentským spôsobom a zlej komercii, vyprázdnenej, hlúpej, banálnej a tak ďalej. Jedného akoby Pohoda bola výkladnou skriňou, to druhé akoby okázalo odmietala a nebudem to ďalej rozpitvávať, len skonštatujem, že nedávno sme na Humne mali text, ktorý v inom kontexte riešil presne to isté.

Že takto to nefunguje je iná vec, len ju občas treba pripomenúť, nie kvôli ľuďom, ktorí Pohodu pripravujú, respektíve kvôli ľuďom, ktorí na Pohodu chodia a nepotrebujú riešiť prečo, ale kvôli tým ľuďom, ktorí Pohodu vnímajú ako súčasť svojho osobnostného statusu a sami ešte celkom v pohode nie sú. Programoví alternatívci, ktorí ešte potrebujú ideový dozor a viac ako na vlastný vkus dajú na vkus trendsettera. Časť z nich bude zo Scissor Sisters poriadne vydesená, tá kapela im nezapadne do vzorca, ale oni ju aj tak prijmú, lebo keď hrá na Pohode, nie je to odpad. A toto je práve to vynikajúce.
Nemožno čakať zázraky, preto v Bažant Kinematografe nikdy neuvidím poriadnu hollywoodsku pukancovú predpremiéru, film, čo by sa mi skutočne mohol páčiť, hoci už aj také sa pred rokmi stalo a z trička Sin City sa teším dodnes. Lebo kvôli špecifikám Pohody som ochotný niektorých vecí sa zriecť, svoj filmový vkus tam nechodím ukájať, a je to nastavené veľmi dobre, lebo zase na druhej strane mi nehrozí, že by ma na Pohode obťažoval nejaký Bednárikov muzikál.

Ale vráťme sa k Scissor Sisters, nový album Night Work je vonku len pár dní, v kontextoch vystúpenia na Pohode to znamená, že pravdepodobne uvidím aktuálny koncertný program a dúfam, že to bude náležitá show. Obrovskí plyšáci, bystrý glam pop, za ktorý by sa ani bratia Gibbovci nehanbili, daj Pán Boh Mauriceovi večného odpočinutia a k tomu vrchovatá porcia irónie a nadhľadu. Hudba, ktorá nepotrebuje nič riešiť, veselý svetonázorový gýč balansujúci kdesi medzi travesty show, performancou Living Theatre a muzikantskou virtuozitou. Náramne sa hodia na Pohodu kvôli tomu, ako sa tam vlastne nehodia. To stačí, nepotreboval by som viac, idem, ešte potrebujem zohnať ružové boa a také tie velikánske slnečné okuliare.