V žiadnom inom časopise by som si to hádam ani nevšimol, v žiadnom inom by ma to nepobavilo a o žiadnom inom by som ani článok nenapísal a to minimálne z jedného dôvodu. Žiaden iný časopis totiž tak ostentatívne nedeklaroval svoj odpor ku všetkému, čo sa spája s terajšou vládou a J&T sa s ňou spája ako MC Erik s Barbarou.
Na Slovensku existuje skupina mladých ľudí, ktorí vykazujú aspoň niektoré z nasledovných znakov: žijú v meste, niečo precestovali, niečo popracovali, niečo poštudovali, zaujímajú sa o kultúrny a politický život, volia pravicu, trochu sa aj angažujú, čítajú literatúru a .týždeň, počúvajú rádio_fm, vedia, že Zóna A, Slobodná Európa a Živé Kvety sú tie správne, čítajú Dorotu Nvotovú v tom .týždni a Hvoreckého, chodia na Wilsonic a Pohodu a tak ďalej a tak ďalej.
Takáto skupina existuje a ja by som do nej mal patriť, lenže s tým dlhodobo mám problém. Volím pravicu a v rámci oného sa aj angažujem, lenže rádio_fm som prestal počúvať kvôli takému zvláštnemu sektárskemu pocitu a aj tak pre mňa akosi stratilo obsah. Zónu rád nemám, lebo mala skončiť po prvom albume, Slobodka najneskôr po druhom a za Živými Kvetmi sa tiež potrhať nejdem, lebo ma proste jedného dňa začali iritovať a nikdy neprestali. Od Hvoreckého som do konca prečítal jednu knihu, hoci som skúšal všetky okrem poslednej, na ktorú som dobrovoľne rezignoval. Na Wilsonic nechodím, lebo elektronická hudba pre mňa okrem Portisheadu a pár jednotlivých skladieb od náhodných interpretov tiež nemá žiaden obsah a ani na Pohode som nikdy nebol, lebo nemám rád akcie s priveľa ľuďmi. Prínos článkov Doroty Nvotovej pre .týždeň je pre mňa jednou z najväčších záhad slovenského mediálneho priestoru a celý ten .týždeň som prestal čítať pre jeho bohorovnosť, morálku na kľúč a elitárstvo. A klesajúcu kvalitu, hoci toto pokojne môže byť iba môj súkromný názor, ako, mimochodom, aj všetko doteraz napísané.
Aj tak sa tu môžem vyvršovať koľko chcem, ale nepopriem, že .týždeň prínosom je, prinajmenšom k polemike, lebo ho nepovažujem za predĺženú ruku katolíckeho Talibanu, skôr za periodikum s iným názorom. Navyše, taká Hedviga a prípad Cervanová by bez neho boli dávno zabudnuté a odložené a, povedzme si pravdu, občas nám ten .týždeň aj celkom trefne nastaví zrkadlo. A popritom všetkom sa občas prihodí, že nastaví mierne pokrivené zrkadlo aj sebe.
Chcelo by sa napísať, že ten, komu sa do rúk nedostalo zadarmo rozdávané číslo s preškrtnutým Ficom nežije na Slovensku, nie je náš (rozumej voličov zlepenca) alebo je minimálne ignorant. Každému sa dostal a ak aj nie, tuhľa, zhrnutie obsahu v pár vetách: zlý Fico, zlá J&T a vôbec oligarchovia, potom ešte trochu kultúry, Dorota na strane 60 a Mišo Kaščák. Plus neuveriteľný Laco Borbély píšuci o futbale, hoci podľa vety „herná neutralizácia súpera sa uskutočňuje aj prostredníctvom herno-taktického konceptu, ktorý je algoritmickou schémou pozostávajúcou z opakovania rovnakých prvkov.“ by ste to možno neuhádli. Celé jedno číslo kruto monotematické a kruto pravdivé, o tom ani nemá zmysel debatovať.
Všetko to svinstvo je pravda a všetko to tam nájdete vymenované, zhrnuté a podčiarknuté, lenže hop, rovno oproti Lacovi Borbélymu nájdete aj reklamu na Tatry Mountain Resorts, čo nie je nič iné ako jedna z firiem práve v tomto čísle toľkokrát (právom) opľutej J&T. A sme doma, bože, ako sa len tomuto hovorí, žeby nasrať si do huby? Hovorí, ale v kontexte .týždňa to znie predsa len nemiestne, najmä keď vieme, že ak vôbec na Slovensku, čo na Slovensku, na celom svete existuje niekto, kto ešte stále pevne a vysoko drží vlajku aspoň nejakých hodnôt, potom je to práve onen časopis. A ľudia držiaci sa hodnôt si predsa do huby neserú, to je jasné, inak by to predsa znamenalo, že tie nimi deklarované hodnoty sú naozaj len hodnotami deklarovanými.
V žiadnom inom časopise by som si to hádam ani nevšimol, v žiadnom inom by ma to nepobavilo a o žiadnom inom by som ani článok nenapísal a to minimálne z jedného dôvodu. Žiaden iný časopis totiž tak ostentatívne nedeklaroval svoj odpor ku všetkému, čo sa spája s terajšou (verme, že odchádzajúcou) vládou a J&T sa s ňou spája ako MC Erik s Barbarou. Žiaden iný častejšie nepoužíva slovo hodnoty a ani ho nemá tak striktne a nemenne vymedzený. O to viac reklama na Tatry Mountain Resorts vyvoláva trochu trpký, ale inak celkom pobavený úsmev. Asi ako reklama na Majku vo vegánskom časopise. Či to nejako súvisí s Lampou na vieme kým vlastnenej Joj Plus, je zaujímavá otázka, ale dohady sú vratká pôda, na tú sa dnes radšej nepúšťajme.
