Z náboženských fanatikov sa smeje kdekto, to nie je žiaden kumšt. My sa dnes obujeme do tolerantných, sekularizovaných veriacich. Oxymoron? No veď to.
Z náboženských fanatikov sa smeje kdekto, to nie je žiaden kumšt. My sa dnes obujeme do tolerantných, sekularizovaných veriacich. Oxymoron? No veď to.
Tento text som mal rozpísaný už dávnejšie (chcel som provokovať pred Vianocami), ale riaditeľ mi vtedy povedal, že už z nadpisu je všetko jasné a teda článok dosť dobre nemá zmysel. Vo svetle nedávnych diskusií sa mi ale zdá, že k veci treba pár slov s pridanou hodnotou predsa len napísať. Totiž aj v tejto diskusii na Humne sa ľudia oháňali termínmi ako „bigotný kresťan stredovekého typu“ (čítaj Palko) a podobne. Lenže.
On kresťan byť iný ani nemôže, extrémizmus má v genetickom kóde. Buď bude dogmatický zaslepený fanatik alebo na kľúčové vieroučné nezmysly rezignuje a kresťanom už jednoducho nebude. Aj umiernený kresťan musí trvať na tom, že homosexualita (nehovoriac o iných hormonálnych pikoškách), cudzoložstvo, smilstvo, potraty, lakomstvo, masturbácia alebo viera v iného boha sú neprípustným zlyhaním. Navyše kresťania by mali toto presvedčenie aj uvádzať do praxe, preto nemôžu byť kompatibilní s tým, čo laik pokladá za umiernené.
Všetky náboženstvá (hádam existuje nepodstatná výnimka, ktorou sa tu nebudem zaoberať) majú spoločnú jednu kľúčovú črtu a síce fenomén posmrtného života. Ten je nekonečný, teda o poznanie dlhší ako pozemský a jeho význam je samozrejme nekonečne väčší ako naše trápenie pod slnkom. Kým my všetci pospolu chceme, aby sa ľudia mali dobre na tomto svete, respektíve by sme to dopriali potomkom, náboženstvá nám tvrdia čosi iné. Vravia, že teraz máme hlavne držať papuľu a držať sa za vlasy prichytených nezmyslov a potom už bude moc a moc dobre.
Pýtate sa (kvitujem) ako s nami teda veriaci spolužijú, keď sú nekompatibilní? Veď s nimi chodíme do práce, krčiem, dokonca občas nejakú kresťanku obtiahneme. Vec sa má tak, že tí nekonfliktní kresťania v skutočnosti kresťanmi nie sú. Dávno rezignovali aj na základné dogmy, bez ktorých už kresťanstvo nie je kresťanstvom.
Príklad? Bárs smilstvo. Nie kresťanské, ale moje, pohanské. Kamaráti dobre vedia, že to je smrteľný hriech, ale nevyčítajú mi to a už vôbec ma nenabádajú aby som sa kajal, zmenil, či nebodaj prestúpil na ich vieru. Pritom za takéto správanie Peter rozdáva jednosmerné lístky do pekla. Veru tak: sizyfovská lopota, škvarenie v belzebubovom kotle, niečo veľké a bolestivé v zadku a tisíce jedovatých ihiel prepichujúcich moje oči, slabiny a jazyk – naveky, bez nádeje na nápravu. Veď nemám žiadnu poľahčujúcu okolnosť, nikto ma do toho nenútil, mal som dostatok informácií o najpravdivejšej pravde a pre svoj nihilizmus som sa rozhodol slobodne. A predsa na to umiernení kresťania kašlú, nechce sa im ísť do konfliktu. Niežeby im na mne nezáležalo (dúfam), jednoducho v podvedomí akceptujú, že celý nebeský súd, peklo, očistec aj raj sú jedna veľká habaďúra. Nepovedia to síce otvorene, ale každý deň to svojim správaním dokumentujú. Príkladov by sme našli stovky.
Nie je náhoda, že náboženstvá sa navzájom ešte ako-tak tolerujú, ale kardinálneho nepriateľa vidia v sekularizme (ktorý stotožňujú s mravným relativizmom). Pretože ich smrteľným nepriateľom nie je iná viera, ale rácio. Kým bude svet akceptovať náboženstvá, tak si každé svoje ovečky nájde. Zničiť ich môže len ľudský rozum, preto sa mu bránia, preto pod všelijakými zámienkami vždy odvádzali pozornosť od človeka (či vo vede, umení alebo filozofii) niekam do transcendentálneho nekonečna.
Richard Dawkins kedysi veľmi trefne popísal analógiu vírov a náboženstiev, ja ju tu po tridsiaty raz zopakujem. Preferujú oslabených jedincov, ktorí sa nákaze nedokážu brániť (deti, človek v ťažkej životnej situácii), udržujú ich slabých, pretože silný organizmus by ich zahubil (boj proti rozumu, dogmy) a v ich kóde je najpodstatnejší príkaz „replikuj ma“ (množte sa a svoje deti indoktrinujte od kolísky). Nemám to síce empiricky overené (chystám sa), ale odvážim sa tvrdiť, že drvivej väčšine veriacich vymývali mozog odmalička. Príroda to zariadila tak, že dieťa rodičom zhltne všetko: že nie je dobré skákať do ohňa, že v kúpeľni je po zotmení bubulák, alebo že verí v najjedinejšieho boha.
A teraz to, čomu novinári hovoria aktualizačný moment:
Kresťania sa po prvý raz od zapálenia Ríma ocitli v defenzíve, už nás nemôžu trieskať bibliou po makoviciach, nevedia sa s tým vyrovnať a tak skúšajú argumentačné fígle. Svojich kritikov sa snažia umlčať tvrdením, že predsa každý má právo na názor a liberáli majú predsa stáť na stráži slobody ako prví. No, prvak kresťanom právo prejaviť sa nikto neberie (len sa im vysmievame) a druhak nie je názor ako názor.
Isteže, my liberáli chránime právo vyhlasovať čokoľvek – názory neubližujú. Respektíve musíme byť schopní vyrovnať sa s tými, čo si myslia, že obloha je zelená, Židia sú pliaga ľudstva a dokonca aj s takými, podľa ktorých Ja som pán, tvoj Boh, nebudeš mať iného boha okrem mňa!
Akurát, že s názormi je to trocha zložitejšie. Čierna chobotnica sa oháňa tým, že ak je úplne legitímny názor A, tak predsa musí byť predsa legitímna aj negácia A (takzvané A s čiarkou, všakže, gymnazisti). Akože „vy ste za homosexuálne manželstvá, my sme proti, názor ako názor“. Lenže to je potom rovnako legitímny aj názor, že verejnú propagáciu náboženstiev treba zakázať. Takéto uvažovanie vedie k tyranii väčšiny a preto majú slušné krajiny hranicu, za ktorú ísť nemožno. Ak štát posväcuje partnerstvá dvoch ľudí, tak to má umožniť každému, nie len tretine z možných kombinácií a náboženské argumenty už vôbec nemá brať do úvahy. Šašovia v parlamente nech majú právomoc rozohodovať, či sa má pod Strečnom jazdiť 160, ale nie o rovnosti či slobode v súkromnom živote.
Sumarizujme. Vďaka rozumu a vlastnej pohodlnosti „kresťania“ rezignujú na písmo a z neho vyplývajúce implikácie, vyberajú si hrozienka (hlavne Vianoce), v podstate si vytvárajú vlastnú vieru, ktorú už ale nemožno označiť za kresťanstvo. Síce je škoda, že to otvorene nepriznajú, ale inak je to pozitívny trend a časom sa zbavíme aj týchto derivátov.
Napokon, boha sme predsa už dávno zabili.
Loading ...
)
