Definitívne posledný, z police pozmetaný blogerský výber.
Tento text je pokračovaním seriálu. Možno by ste si chceli prečítať jeho prechádzajúce časti, skôr ako sa do neho pustíte
> 10 najhorších blogerov (júl 2008) / 4.8. 2008
> 10 najhorších blogerov (august 2008) / 1.9. 2008
> 10 najhorších blogerov (september 2008) / 5.10. 2008
> 7 najhorších a 3 najlepší blogeri (október 2008) / 5.10. 2008
> 9 najhorších a jeden najlepší bloger (november 2008) / 1.11. 2008
> 8 najhorších a dvaja dobrí blogeri (december 2008) / 1.12. 2008
> 8 najhorších a dvaja dobrí blogeri (január 2009) / 30.1. 2009
> 9 najhorších a jeden dobrý bloger (február 2009) / 11. 3. 2009
> 8 najhorších a dvaja dobrí blogeri (marec 2009) / 6. 4. 2009
> 10 najhorších blogerov (apríl 2009) / 18. 5. 2009
> 8 najhorších a dvaja dobrí blogeri (máj2009) / 16. 6. 2009
> 9 najhorších a jeden dobrý bloger (jún 2009)
> The Best of 2008/2009
> 9 najhorších a jeden dobrý bloger (júl 2009)
{loadposition user9}
Na tento blogový výber sa dlho čakalo, obsahuje nečakane veľa odkazov na dobré blogy, zlí blogeri nie sú zoradení a je ich aj o jedného menej, ako by do naplnenia obvyklej desaťmiestnej kvóty malo byť. Spoločným dôvodom pre to všetko je, že toto je definitívne posledný článok zo série blogových výberov.
Myslím, že účel pobaviť mňa aj prípadné publikum celkom naplnili a keďže mňa už to až tak nebaví a zaberá mi to zbytočne veľa času a zlí blogeri dookola robia tie isté chyby, tak nevidím dôvod v tom pokračovať. Stačilo. Aspoň si nájdem čas na iné písanie a blogujúci grafomani budú môcť o kúsok pokojnejšie spávať a bezstarostne sa potľapkávať po pleciach.
Teda naposledy môžem zopakovať, že ide o môj subjektívny výber, ktorý nikto nenúti nikoho čítať. A ak vás tam niečo aj tak naštve, sľubujem, už sa to nebude opakovať.
Začnime štyrmi príšernosťami, ako som povedal, bez poradia.
Drobček paratí
tothovapaulikova.blog.sme.sk
Tatiana Tóthová Paulíková napísala blog o tom, že králik menom Drobček prehrýzol kábel, pričom hneď z úvodu priznala, že králiky prehrýzajú káble úplne bežne, je to skrátka ich hlavná pracovná náplň popri súložení. Aby sme mohli zasvätene posúdiť toľkú nepravidelnú udalosť, priložila hneď niekoľko fotiek vzrušujúco prehryzeného kábla a ak by nám náhodou ušlo ako je ten kábel rozhryzený, doplnila vizuálnu prezentáciu aj touto textovou informáciou: “…zbadali sme tam dokonale rozhryznutý kábel. Neviem ako dlho mu to trvalo ale musím povedať, že sa mu to podarilo dokonale.” Ja zasa netuším ako dlho trvalo zostaviť takéto veľdielo insitnej dokumentárnej literatúry, ale musím povedať, že sa jej to podarilo so všetkou dokonalosťou akej sú mizerní blogeri schopní.
Photoshopový aktivista
burak.blog.sme.sk
Opäť ďalšia z veľkých blogových myslí, pred ktorou hodno padnúť na kolená a obdivovať kreatívnu originalitu otvoreného ducha, nádherne sa snúbiacu s priamočiarosťou použitých výrazových prostriedkov. Presne ten typ predstieranej geniality, ktorá neustále kričí na postávajúce publikum, že sa na toľkých úžasných vtipoch nebaví. A pritom autorovi rozhodne nemožno uprieť koncepčné myslenie. Veľmi usilovne vyberá fotky Košíc a iných lokácií, aby do nich za pomoci diabolského Photoshopu vkladal vlastné projekcie akademicky zveľadenej architektonickej paranoje. Bohužiaľ, odvrátenou stranou takto jasne stanovenej línie je, že rovnakú blbosť uplatňuje stále dookola, v jednom článku za druhým až do dnes a ak si tento text prečítate o rok, je dosť možné že Michal bude ešte furt prekrývať jeden obrázok druhým.
Jazykový expert a prirodze nie
surjansky.blog.sme.sk
Niet nad to sa poriadne rozčúliť nad donebavolajúcou obmedzenosťou idiotov, čo celé dni nemajú na robotu nič iné, len sa starať o slovenský jazyk, pričom je zrejme, že už z princípu tomu nejakí zamestnanci SAV nemôžu rozumieť. Tak si povedal Marian Šurjanský a rovno aj vykonal. Vypudil blogové pojednanie o tom, že pôvodné slová ako „design” našli svoje poslovenčené varianty ako „dizajn”. To veru pre Mariána nie je správne, slová sa majú uvádzať tak, ako sa hovoria v pôvodnom jazyku, veď určite chalanisko ide príkladom a nehovorí, že ide do Londýna ale do Londonu a jeho Hamšík nehrá za Neapol ale za Napoli. A aby Šurjanský dodal svojej brilantnej jazykovednej analýze potrebnú vážnosť, podporil obraz svojej orientácie vo veci správnej slovenskej lexiky spojením “sa stretávam so slovami, ktoré prirodze nie sú slovenské”. Ostáva len pogratulovať.
Pán farár dávajú
flamik.blog.sme.sk
Keď píše nešetrí trojbodkami a už vôbec nie výrazmi ako „pohodka” alebo „vegetiť”. A keďže to nie je vetroplachá teenagerka ale dospelý mladý muž, je vcelku pochopiteľné, že je farár. Nič proti farárom (okrem tých blogujúcich), ale čo mohla jeho velebnosť myslieť textom o tom, že chalani si od neho vypýtali vodu, lebo ich pri futbale smädilo, a on im z tej vody dal? Ak toto autor označil slovami „Pekný moment. Oslovil ma,” čo s ním potom musia robiť také divoké momenty ako prepustenie miesta v autobuse tehotnej žene, zastavenie motorového vozidla na značke STOP, či nebodaj šokujúca udalosť formátu uznania reklamácie výrobnej chyby rádiobudíka s ružovým displejom? Dovolím si kacírsky tvrdiť, že záverečné morálne poučenie z celej vodnej ságy by sa dalo vcelku dobre použiť aj na prípadné ostatné vymenované udalosti. Chce to len viacej blogovať, milý Róbert.
A teraz to štedré priehrštie dobrých blogerov, nech ostane po tejto sérii článkov príjemný závan pozitívneho videnia sveta.
Varovanie reklame
kosecek.blog.sme.sk
Aby som to upresnil, v tomto prípade ma neberie samotný autor, ale tento jeden konkrétny článok. Začína to síce ako jeden z miliardy článkov, ktorými sa verejnosť pustila do bojovníkov proti kríze, ale končí to pomerne neočakávanou pointou o tom, ako si reklamný biznis na seba potenciálne pletie vlastný bič. Neviem zo svojej pozície posúdiť, či aj v tomto prípade Miro Koseček len tak laicky neblúzni, ale každopádne sledovať odvíjanie jeho úvahy ma celkom bavilo a záver príjemne prekvapil.
Energoblog
jankolar.blog.sme.sk
Sú témy, do ktorých sa nevyzná každý, kto má chlpatú pazuchu a predsa ľudí zaujímajú. Ak si niekto takú tému nájde a má niečo naštudované, môže si pokojne začať písať aj celkom monotematický blog, hovoriť dookola v princípe furt o tom istom, a stále to môže byť interesantné čítanie. Ján Kolár píše o rope, energetike a všetkých turbulenciách a krízach s tým spojeným. Je k tomu veľa faktov, vzorce, grafy a obrázky a dobre sa to číta.
Blogujúci psychológ II.
melichar.blog.sme.sk
Tak ako kaderníci radi spievajú, psychológovia a farári radi blogujú. Psychológovia to robia očividne lepšie. Jozef Melichár je v tejto rubrike už druhý v dobrom spomenutý a vďaka mu patrí za to, že veci, ktoré ho učia v škole nepredkladá v machrovských poučkách, ale rovno spracováva ilustračné príbehy. Vraždiacich intelektuálov Leopolda a Loeba som zhltol na jeden dych. Takéto veci by sme veru aj na Humne uživili.
Priamo z hranice
cikovsky.blog.sme.sk
Neviem, či v SME nedávajú dobrý pozor, ale veľmi sa divím, že v rámci rozpitvávania kauzy s protipašeráckym scannerom nevytiahli do popredie tento článok od Mikuláša Čikovského. Podľa toho, čo píše, pracoval ako výpravca priamo tam, kde sa to všetko deje. Okrem toho, že pohľad z prvej ruky je oveľa zaujímavejší ako vyjadrenia sterilných hovorcov, jeho verzia celého dlhodobého pašeráckeho príbehu celkom narúša obvyklé podanie na zlých Ukrajincov a bezbranných nevinných Slovákov.
Bulharský pop
martinjanik.blog.sme.sk
Osobne poznám len chorvátsku popmusic a až donedávna som si myslel, že horšie to v rámci Európy, ani v pravidlách povestného balkánskeho turbofolku byť nemôže. Ale Martin Janík môj omyl hladko vyvracia výživným článkom o špeciálnej odnoži bulharskej všeľudovej hudobnej zábavy. Vtipy v texte občas troška nasilu, ale informačná hodnota a video príloha sú na nezaplatenie.
Rád by som ešte využil skúsenosti nazbierané viac ako rokom pozorného sledovania blogov na napísanie pekne typológie zlých blogerov, pretože oni sa naozaj po čase pomerne monotónne opakujú. To by bola taká priam pedagogická bodka za touto sériou. Snáď sa k tomu dokopem. Dovtedy ma tešilo.
{loadposition user7}
Loading ...
