Pri každom góle slovenskej reprezentácie prechádza Marcel Merčiak podozrivými zmenami jeho, inak pokojnej, osobnosti. Existuje vážne podozrenie, že neznáma skupina ľudí na ňom testuje účinky zatiaľ neznámych drog. Táto nekalá činnosť musí byť okamžite zastavená!
Marcel Merčiak je očividne dobre vychovaný, vzdelaný, slušný a decentne pôsobiaci mladý muž. Ešte aj na futbal, kde dodržiavanie etikety nie je dnes už až tak prísne kontrolované, chodí vo vyžehlenej košeli a fešáckom tmavom obleku vhodne doplnenom vkusnou ružovkastou kravatou. Skrátka elegán, miernej, skôr konzervatívnej povahy, úctivého vystupovania a pokojného, kultivovaného verbálneho prejavu.
Živí sa neľahkým chlebíčkom televízneho športového komentátora. Neustále sleduje dianie vo svete futbalu, aby nás potom počas dní D, keď nastane bitka o priazeň vrtkavej futbalovej šťasteny, oboznamoval s dianím medzi svätyňami na zelených kobercoch, ušliapaných udatnými modernými gladiátormi, čo im v hrudiach bije kus toho futbalového srdiečka. Svoju prácu vykonáva zodpovedne, so všetkým pátosom prináležiacim človeku, ktorý pred národom zastupuje takú váženú a dôležitú inštitúciu ako je trojjediná Slovenská televízia.
O to hrozivejšie je zistiť, že aj profesionál takéhoto formátu sa môže stať obeťou nečistých praktík zákernej narkomafistickej loby. Jej bossovia sa v honbe za neustále novými narkotikami nezastavia absolútne pred ničím a to, že Marcel Merčiak je jednou z ich najvýznamnejších ničnetušiach obetí sa dá zistiť vždy, keď sa futbalový pámbožko zmiluje a umožní našim reprezentantom dať gól.
Dovtedy normálne komentujúci občan, vo všetkých charakteristikách vyhovujúci obrazu štandardne triezveho Marcela Merčiaka, sa zrazu zmení na horkokrvného umasteného Brazílčana argentínskeho pôvodu, komentujúceho piatu minútu nadstaveného času v zápase dvoch znepriatelených faviel, čo v eufórii zo vstrelého gólu popustí uzdu svojho latinskoamerického temperamentu, máva farebnými slipami, jediným zázračným pohybom vytrhnutými spopod ošatenia vydeseného spolukomentátora, divoko skáče okolo slinami pretekajúceho mikrofónu a revúc z plného hrdla „gól“ si so všetkou vrodenou i vypestovanou nepríčetnosťou vydrapuje chlpy spoza fľakatého, slnkom vyťahaného tielka kanárikovitých farieb. Tento stav, kvôli ktorému sa pani Merčiaková už nejeden raz strachovala o duševné zdravie svojho syna, našťastie trvá len niekoľko krátkych sekúnd. Nech ho spôsobuje čokoľvek, účinok odoznieva s opätovným rozohratím lopty, poprípade, ešte skôr, hneď so žltou kartou pre Hamšíka aj s jeho putovnou výstavkou prác Stredného odborného učilišťa tetovačského v Banskej Bystrici.
Vtedy už je Marcel Merčiak opäť sám sebou a pokračuje vo vecnom komentovaní, akoby si ani nevšimol krajne neprirodzenej premeny, ktorá sa s jeho osobnosťou pred malou chvíľou udiala. To len diváci doma pri obrazovkách cítia v tom dozvuku niečo hrozivo podivného, akoby vám za chrbtom stál Václav Bevelagua a spomienky naberú živú bolestnosť, len čo sa slovenskej zbornej znova zadarí a na Marcela zasa sadne ten zrádnik, navlas rovnaký, ako pri prvom góle. Bojím sa pomyslieť, čo by nastalo, ak by sme v takom dôležitom zápase dali viac gólov, ako by to ťažko skúšané telo jedného z prvej stovky našich najlepších majstrov športovej vravy zvládlo, keď už po druhom bolo zrejmé, že mu toľké šoky nerobia dobre na hlasivkách, nehovoriac o tom, že v jednom momente začal čosi mlieť po východniarsky, čo je jednak bez titulkov proti jazykovému zákonu a jednak jasným príznakom hroziaceho mozgového poškodenia. Ale zistiť maximálnu znesiteľnú dávku, i to môže byť jeden z cynických zámerov oných tajomných zlých ľudí stojacich v pozadí celého neľudského experimentu.
Odpoveď na otázku, ako sa neznáma droga ku Merčiakovi dostáva a ako je mu aplikovaná, tak aby sa jej hysterická extáza (akože nenápadne) prejavovala vždy len po strelení gólu, ostáva záhadou len dovtedy, kým sa človek nezapočúva do prejavu Merčiakovho spolukomentátora zastupujúceho odbornú futbalovú obec. Bez debaty, on je tou piraňou nasadenou do rybníka, samozrejme za pomoci významných úplatkov naprieč celou štruktúrou STV, od najvyššieho vedenia, cez športovú redakciu až po posledného technika, vo vlastnom konečníku pašujúceho testované vzorky do útrob dokonale zabezpečeného štadióna.
Práve prejav spolukomentujúceho Lešického je slabým miestom v celom pláne, ako v praxi uveriť účinky nových drog pred ich uvedením na kľúčové trhy v Dúbravke a vo Vrakuni. Nikto, kto ten zápas aspoň jedným krátkozrakým okom aj pozerá, nemôže uveriť, že ho tam posadili pre jeho schopnosť priniesť vecné, prínosné a rozumne formulované postrehy k prebiehajúcemu zápasu. Lešický hrá s nimi, to je jasné už z toho, ako sa vždy po góle odmlčí, pretože musí zmerať Merčiakov tep, dilatáciu zreničiek, zvýšenie potenie pokožky a ďalšie dôležité údaje, ktoré zapisuje do prineseného formulára, zatiaľ čo Marcel zovretý v ťažkom tešiacom sa kŕči s vycerenými zubami a divoko rozvibrovanou uvulou bojuje o svoj holý život. Tiež si všimnite, že vždy krátko po góle dáva Lešický ešte viac od cesty, ako normálne.
Vzhľadom k tomu, že repre to momentálne celkom ide a počet strelených gólov je pre zdravie Marcela Merčiaka mimoriadne nebezpečný, vyzývam k okamžitému zastaveniu akýchkoľvek ďalších pokusov na jeho osobe. Okrem toho to v tej televízii vyzerá fakt divne. Ak tie nové štofy naozaj potrebujete testovať na niekom priamo v obraze, pokračujte s Evou Mázikovou tak ako doteraz, ale Merčiakovi už dajte pokoj. Nechcete hádam, aby sa na prenosy z JAR vrátil Mryglot?
P.S. A keďže som človek moderných technológií znalý, hneď som aj ustanovil skupinu na Facebooku. Môžete sa do nej pridať.
Loading ...
Moderator a komentator su dve rozdielne ulohy 
