Kosovo už nikdy nebude srbské a absolútne nezáleží na tom, čo si o tom myslím ja, vy alebo ten tajtrlík zo Žiliny. Nebude, lebo cesta späť neexistuje. Môžeme s kosovskou nezávislosťou v jednom šíku nesúhlasiť, ale zmení sa vláda, maďarofóbi odídu tam, kam patria a my ten štát jedného dňa uznáme. Aj Srbi ho uznajú a vedia to.
Tim Judah je britský novinár, ktorý o Balkáne už pár kníh napísal a teda o veci niečo vie. Tie knihy nie sú vždy presné a niekedy dokonca pracujú s nesprávnymi údajmi, lebo ako vravím, je novinár a nie akademik. Sú to knihy publicistické a nie faktické, lebo opäť je po á novinár a po bé, buďme k sebe úprimní, všetci si radšej prečítame zaujímavé rozprávanie ako suchý encyklopedický výpočet zabíjania.
Vo všeobecnosti, tak celkovo, Judah vie o čom píše a píše o tom zaujímavo a nestranne. Teda nestranne, ak vyradíme panslovanských konšpirátorov a tupých, bože akých tupých, mávačov vlajkami. Všetkými, aby bolo jasné. Že z toho výpočtu udalostí stále Slobo vychádza ako najväčší asshole, je výsledkom toho, čo vykonal a nie sionisticko-západného spiknutia. Čím ani náznakom nechcem povedať, že na prakticky ktorejkoľvek strane balkánskych konfliktov nemal zdatných sekundantov. Mal. Tak to už vo vojne chodí.
Povedzme si teraz niečo o balkánskych verziách pravdy. Každý národ v tom nešťastnom kotli má svoju a tá pravda, pre ktorú sa strieľalo a hádzalo do masových hrobov, je zmeskou histórie a mýtov, právd, poloprávd, účelových klamstiev a selektívnej pamäte. Opäť všetci sú si v tom rovní. Neexistuje nik, kto by s čistým svedomím mohol hodiť kameňom.
Srbi, a to nepoviem nič nové, sa cítia zradení celým svetom okrem Rusov, ktorí ich paradoxne tiež vždy zradili, keď dosiahli čo chceli. Napríklad nejaký ten rozhodujúci podiel pri privatizácii. Západ im vytrhol srdce, to srdce, ktoré takmer žiaden Srb nenavštívil a daroval ho bande čiernych, zarastených a ešte aj moslimov. Zobral im národnú legendu o hrdinskej porážke, ktorá mimochodom podľa nezávislých historikov bola skôr remízou. Lenže legendy na remízach nevznikajú.
Chorváti na Srbov pozerajú tak ako na Srbi na Chorvátov. Ostražito, lebo tak by ste to robili aj vy, ak by vám váš sused preriedil národ. Balkán je história a v tej chorvátskej stále drieme ustašovský duch. Napríklad v takej marginálnej ale symptomatickej veci, akou je obskúrna ale populárna postavička chorvátskej popscény menom Thompson. Daniel Landa je proti nemu neškodný anonymný alkoholik. Našťastie majú aj Severinu. Kto vie, o čom hovorím, ten vie.
Bosna hibernuje v krehkom prímerí potichu nezávislých štátov, kde sa nikto radšej na nič nepýta, lebo nesprávna otázka dokáže divy a Kosovci kričia o genocíde bez toho, aby si naštudovali rozdiel medzi ňou a etnickými čistkami. Týmto konštatovaním neznižujem rozsah ani význam toho, čo sa v Kosove udialo. Ani na jednej strane. Ale veci treba nazývať pravým menom.
Dva hlavné postuláty Tima Judaha sú tieto: Hranica medzi politikou a organizovaným zločinom je na Balkáne najmenej stráženou hranicou. A druhý, pre článok dôležitejší: Minulosť je na Balkáne budúcnosťou. Alebo aj prítomnosťou, toť môj vlastný dodatok. Čo to znamená si vysvetľovať nemusíme. Je to nešťastný región, lebo keď príde na minulosť (a tým pádom aj na prítomnosť a budúcnosť), každý sa obracia k tým svojim mýtom a spolu s vlajkami vyťahuje aj kalašnikovy.
Terajšia situácia sa dá nazvať stabilnou. Región je rozparcelovaný na samostatné štát(ik)y, z ktorých niektoré sú veľké ako západné Slovensko. Kosovo už nikdy nebude srbské a absolútne nezáleží na tom, čo si o tom myslím ja, vy alebo ten tajtrlík zo Žiliny. Alebo z okresného mesta Poltár. Nebude, lebo cesta späť neexistuje. Môžeme s kosovskou nezávislosťou v jednom šíku nesúhlasiť, ale má to význam odspodu sa približujúci výmene ministra pôdohospodárstva. Zmení sa vláda, maďarofóbi odídu tam, kam patria a my ten štát jedného dňa uznáme. Aj Srbi ho uznajú a vedia to. To len reči sa hovoria. Život je o inom a žiadne reči ešte nikoho do únie nedostali. Aj to vedia.
Na ceste do únie sú všetky krajiny Balkánu, opäť, či sa nám to páči alebo nie. Kosovci sú na prízemí a Chorváti na poslednom schode, ale jedného dňa budú všetci v dome. Nie je to len predstava, nie je to len medový motúz, ktorý im Európa preťahuje popod nos. Je to budúcnosť, a srandu bokom, o dosť lepšia budúcnosť ako ďalšia vojna za našim humnom.
Človek zvyknutý na Schengen má pocit, že hranice sú na Balkáne za každou dedinou. K tomu večné zmeny meny, od ktorých si hrdý a čerstvý obyvateľ eurozóny veľmi rýchlo odvykne. Pripadajú mu ako spomienka na časy, na ktoré by najradšej zabudol a vlastne sa mu to už aj v prostredí voľného pohybu, voľného trhu a jednej meny podarilo. U nás, ak vôbec niekedy bola, už minulosť nie je budúcnosťou, nie v tom zmysle ako to permanentne hrozí na Balkáne.
Presne o toto konštatovanie sa opiera moje presvedčenie, že je nevyhnutné, aby sa všetky krajiny Balkánu stali členmi Európskej únie. Jedného dňa, ale čím skôr, tým lepšie. Stáročným problémom Balkánu sú totiž hranice a vaši krajania žijúci za nimi v štáte, ktorý sa k ním nespráva dvakrát priateľsky. Vydarený eufemizmus s celobalkánskou platnosťou. Ak zmiznú víza, ak potom Srbi prestanú detinsky vracať poštu poslanú z Kosova naspäť, a ak nakoniec jedného dňa na Balkáne už nebudú hranice, zavládne možno aj mier, pretože slová ako štát stratia ten prekliaty zmysel, ktorý v tomto regióne majú. Minulosť bude minulosťou tak, ako sa patrí.
Verím tomu. Je to vlastne jediná cesta, pretože tak ako to je teraz, je to síce pekné, ale krehké a navyše len nachvíľu. Nielen Kosovci očakávajú všetko a hlavne rýchlo. We want the world and we want it now, spieval Jim Morrison. Celý región je mierne netrpezlivý a minulosť, ktorá stále hrozí stať sa budúcnosťou, nám už niekoľkokrát ukázala, čo nasleduje, ak sa očakávania nenaplnia.
Európska únia má pred sebou výzvu, ktorá je zároveň príležitosťou urobiť si poriadok na vlastnom prahu. Môže dosiahnuť stabilný mier, a čo je dôležitejšie, zmierenie. Presne ako s kosovskou samostatnosťou, ani s kompletným Balkánom v EU nemusíme súhlasiť. Ale presne ako s Kosovom, ukážte mi iné rozumné riešenie.
(autor sa nedávno vrátil zo štúdijného pobytu v Kosove a okolí)
Loading ...
