Človek nerozmýšľa a je zle. Potom, keď už nemá iné východisko, začne rozmýšľať a konať, a je ešte horšie.
LXII.
Ale spomínali sme, že Lukáš rozmýšľal najmä nad ľudským bytím. Kedysi žil jednoducho a kráčal tam, kam ho život viedol. Dokráčal takto až do armády, v ktorej ničomu nerozumel a radšej len zabíjal ľudí, aby ho, preboha, nechali nažive. Potom sa rozhodol, že musí prežiť a nenechať sa ďalej niesť prúdom. V prúde by bol už dávno mŕtvy, tým si bol istý. Postavil sa teda osudu a dostal sa tam, kde práve bol. Zvláštny je ten život, prisahám, dumal. Človek nerozmýšľa a je zle. Potom, keď už nemá iné východisko, začne rozmýšľať a konať, a je ešte horšie. Nevidel z tohto bludného kruhu východisko.
pokračovanie nabudúce
