recenzia Knihy túženia od Leonarda Cohena
Nie je to kniha na pár večerov. Skôr tak na rok či dva, raz za čas si s ňou sadnúť a pomaznať sa s ňou, nájsť si v nej niečo nové, čo dostane zmysel, až keď sa sám čitateľ zas niekam posunie.
{loadposition user9} Leonard Cohen je zjavením sám o sebe. Jeho posledná kniha je tiež taká – nijakovsky sa neponáša na nič iné, celá je sama za seba. V kníhkupectve na mňa suverénne žmurkla a bola to láska na prvý pohľad. Bez pochýb.
V Cohenovi sa pochýb za tých dvadsať rokov, čo ju písal, muselo premlieť dosť. Takisto aj ľudí aj miest aj zlyhaní aj túžob a všetky si odvtedy žijú vlastným životom v jeho knihe.
Kniha je hrubá, na kvalitnom papieri, aby sa dobre chytala, a vôbec – aby dobre chutila.
Na obálke autorova vlastná ilustrácia.
Vnútri hrubej knihy kopec obsahu. Láska, Boh, budhizmus, židovstvo, náboženstvo ako zbožňovanie ženy. Pochybnosti a túžby starnúceho muža a ešte množstvo všeličoho iného sa mu do nej zmestilo.
{youtube}vZ61su9H5RU{/youtube} Leonard Cohen – So Long, Marianne
Pripomína defilé obrázkov nazbieraných počas dvadsiatich rokov, prehliadku fotografii zvláštneho človeka, akurát, že to nie sú fotografie zvonku ale zvnútra.
Los Angeles, Montreal, Bombaj, Francúzsko, budhistický kláštor, tam vznikali jeho básne, a sú to skôr miesta na emočnej mape jedného človeka, než geografické údaje.
Leonard Cohen sa motá kade-tade po svete, z času na čas sadne na pník a napíše čosi, vždy svojské a odlišné. Jedno čím sa jeho dielka líšia, či formou, či jazykom, sú skrz-naskrz Cohenovské. Je to vždy Leonard na konkrétnom mieste v konkrétnom čase. Netúži zvestovať svetu žiadne veľké pravdy. Len hovorí sám za seba, aký sa mu ten svet vidí a kto mu šliape po duši.
{youtube}WJTiXoMCppw{/youtube} Leonard Cohen – Hallelujah
Knihu si ilustroval sám, amatérskou, ale zručnou rukou kreslí svojich priateľov, ženy a najmä sám seba. Jeho autoportréty sú ako rana palicou. Nepríjemne skutočné a boľavé. Seba kreslí ako chlapa unaveného, ktorý zlyhal, chlapa smiešneho, sám sebe je tragikomickou postavou. Čitateľ na taký obrázok pozrie a je mu ho aj ľúto, aj mu trhá kútikmi úst, ale najmä má pocit, že toho Leonarda on predsa dávno a dobre pozná. Tak sa mu zdá, že vidí za obrázkom živého človeka.
{loadposition user9} Okrem básní a kvanta obrázkov sa v knihe mihne zopár krátkych prozaických textov. Prekladateľ v doslove píše, že ich poetický náboj je dosť nejasný, priznám sa, že neviem presne, čo tým myslel. Texty sú to zvláštne, ale náboj nie je nejasný, ale naopak Cohenovsky silný a osobný.
Jediné, s čím sa trochu neviem vysporiadať sú tie básne, ktoré sú napísané vo všelijakých zvláštnych veršoch, najčastejšie síce vidieť klasický striedavý, ale v celku sa mi zdá, že český preklad im príliš nepomohol (prekladať poéziu je vždy tak trochu znásilňovanie).
Ale to nevadí, kniha je, ako som povedala, hrubá a pár chutných kúskov si z nej človek vyloví vždy, keď ju otvorí.
Nie je to kniha na pár večerov. Skôr tak na rok či dva, raz za čas si s ňou sadnúť a pomaznať sa s ňou, nájsť si v nej niečo nové, čo dostane zmysel, až keď sa sám čitateľ zas niekam posunie.
{youtube}9tHvVqeWPF8{/youtube} Leonard Cohen – Bird on Wire
Hlavne je to kniha Cohenova o Cohenovi a celá jeho osobnosť z knihy dýcha tak intenzívne, až si neviem predstaviť ako silno musí sršať z neho samotného. Kto to chce preskúmať na vlastnej koži, nech si zaskočí na jeho koncert, ktorý bude 28. augusta v Bratislave, pretože Leonard vtedy prvýkrát zavíta aj na naše milé Slovensko. A aj to je udalosť nevídaná.
{youtube}DinvTZ85OtI{/youtube} Leonard Cohen – First We Take Mannhattan
{loadposition user7}
Loading ...
