Obvyklý rebríček najväčších blogerských zverstiev chabo vyvážený pozitívnymi príkladmi. Tentoraz mimoriadne aj s extradlhým príhovorom pri príležitosti nasadenia blogerov v rámci konečne ukončenej predvolebnej kampane.
Tento text je pokračovaním seriálu. Možno by ste si chceli prečítať jeho prechádzajúce časti, skôr ako sa do neho pustíte:
> 10 najhorších blogerov (júl 2008) / 4.8. 2008
> 10 najhorších blogerov (august 2008) / 1.9. 2008
> 10 najhorších blogerov (september 2008) / 5.10. 2008
> 7 najhorších a 3 najlepší blogeri (október 2008) / 5.10. 2008
> 9 najhorších a jeden najlepší bloger (november 2008) / 1.11. 2008
> 8 najhorších a dvaja dobrí blogeri (december 2008) / 1.12. 2008
> 8 najhorších a dvaja dobrí blogeri (január 2009) / 30.1. 2009
> 9 najhorších a jeden dobrý blogeri(február 2009) / 11. 3. 2009
{loadposition user9}Myslieť si, že najhoršou vecou na prezidentských voľbách je ich víťaz si môže len ten šťastný človek, čo počas posledných týždňov predvolebnej kampane nečítal blogy a ani ich priľahlé okolie.
Blogerská neschopnosť narábať s vetami a myšlienkami sa ešte dokáže ako tak maskovať, ak každý z tých chladnokrvých vrahov písaného slova píše o niečom inom, ale v momente, keď polovica z nich začne chrliť na jednu jedinú tému, svorne opisujúc tie isté články a komentáre, čo v predchádzajúci deň vyšli v bežných médiách, tak všetko to očividné autorské zúfalstvo kričí do sveta, až by si človek aj poplakal, keby to zhodou okolností vlastne nebolo strašne smiešne. 100 miestny rebríček grafomanských zverstiev by sa dal za marec zostaviť len z článkov o voľbách, ale to odo mňa nemôže nikto chcieť. Triediť to by bola práca pre masového vraha, poprípade pre Sudora, čím by som mu chcel za jeho sériu slizko podliezavých výberov nudných, nepôvodných a zle naformulovaných blogerských názorov na predvolebné témy vysloviť úprimnú sústrasť, popriať veľa duševného zdravia a pripomenúť jeho vlastný rozhovor s Michalom Davidom, v ktorom gulatému poupěti vyčítal, že za socializmu ničil dobrý vkus hromadnou výrobou disko sračiek, vtierajúc sa tak vládnym štruktúram.
Okrem nerozvážnych pokusov naučiť blchu kašľať a iného nafukovania blogerskej bubliny, by som chcel vytiahnuť ešte jeden vrchol celého toho marazmu, čo sa mi podarilo zachytiť skôr ako som politické blogy nadobro prestal čítať. Slovutný VIP a už niekoľko rokov monotematický wannabe politický komentátor Matej Hospodár dokázal v obhajobe Ivety Radičovej zájsť tak ďaleko, že Belousovovej vyhodil na oči, že nemôže byť národne orientovaná, ak si vzala za manžela cudzinca. To je veru argument, na aký ani Fico ešte nedorástol a Radičová môže byť pokojná, pretože sa má o koho oprieť. Ak sa celej blogerskej komunite podarilo pred voľbami kolektívne nanovo zadefinovať spojenie „iniciatívny blbec”, tak Hospodárovu fotku by k tomu budúce generácie mohli prikladať ako ilustračný obrázok.
Toľko úvodné odbočenie, aby ste vedeli, že prečo som sa v ňom nakoniec vyhol prezidentským článkom. Teraz už marcový výber 8 najhorších a dvoch dobrých blogov, ktorý, ako vždy, je len mojim názorom a nikoho z vás ho nenútim čítať.
8. Grafoman pod tlakom
Nebola náhodou reč o grafomanoch, čo inými (avšak oveľa horšími) slovami prepisujú správy zo Sme, aby si vzápätí spravili ďalší zárez do svojej upotenej blogerskej pažby? A ako na zavolanie, tu hneď máme jeden z najvýraznejších exemplárov svojho prebujnelého druhu! Majko Hodulík sa kochal svojimi predchádzajúcimi článkami, keď tu si zrazu päť centimetrov doľava všimol správu o tom, ako sa na hokeji pobil Asimakopoldogulos s nejakým iným členom úradnickej generality HC Slovan – hokejového oddelenia Gašparovičovej predvolebnej kampane. Nedalo mu to spať celú noc, zavŕtal sa hlboko do vlastnej mysle a rozplietajúc hustú sieť hypotéz, faktov, halucinácii a dohadov, na druhý deň vypublikoval svoj dômyselný text. Ale aby som nebol nespravodlivý, po dlhom pátraní sa mi predsa len podarilo v jeho texte nájsť vetu, ktorá sa predtým ešte neobjavila vo všetkých bežných médiách. Znie takto: „Prečo k incidentu došlo, to môžem len hádať.” Tomu sa vraví: ťať do živého!
7. Sandrin svet – uncut version
sandrafischerova.blog.sme.sk
Tak ako každý iný pondelok sa Sandra z rodnej viesky vyterigala na autobus do hlavného mesta. V autobuse sedela. V hlavnom meste prežila vzrušujúcu poruchu vozidla MHD (predstavte si, že všetci museli z neho vystúpiť a to dokonca predným dverami!) a potom šla do školy. V škole ničomu nerozumela na angličtine ani na filozofii (že ty dievča študuješ nejaký učiteľský smer?) a na internáte vo svojej vlastnej izbe stretla spolubývajúcu. Celé to rozpísala na nejaké dve strany a nazvala to Pondelok. Ak ešte raz niekto niekde povie, že úžasnosť blogov spočíva v tom, že sa v nich dozvedáme o nevšedných životoch zdanlivo všedných ľudí videných ich jedinečným a nenapodobiteľným pohľadom, donútim ho prečítať si všetky Sandrine články, nech si ten prínos hromadného blogovania svetu vychutná až do dna.
P.S. Milá Sandra, to mesto, kam sa, ty brzda jedna namachlená, každý pondelok terigáš na internát, aby si tu rodičovské peniaze investovala do vzdelania, ktoré ti aj tak nepomôže, sa nevolá Blava, ale Bratislava.Tak ako ty sa voláš Sandra a nie Fľandra.
6. Pani Najmúdrejšia
Pani Eva Krajmerová píše: „Bola som zaskočená informáciou, že pivo poznali už v Mezopotámii, a to dokonca pred viac ako 6 tisíc rokmi!” Normálne si to viem predstaviť, sedí v práci, preberá s kolegyňou rozdiely medzi studenou večerou a studenou fúziou a tu zrazu z rádia, drb ho, priamo medzi lampy – informácia o histórii piva. Ledva sa Evča nadýchla a ešte po pol roku sa strhávala zo sna. Dlho dumala ako s tou informáciou naložiť, až nakoniec objavila blog a s ním aj náhodných čitateľov dokonale bezbranných voči útoku smrteľne dôležitými informáciami. Sklohnila článok, dala úvod, ešte pár iných faktov ohromujúceho charakteru, k tomu fotku pri ktorej ako zdroj uviedla veľavravné internet a spokojne si odfajfkla dnešný podiel na výchove úbohých surferov, ktorým ešte nikto neposlal link na Google alebo Wikipediu. Matej Hrebenda internetu – tak je to! Ďakujeme pani Eva, ďakujeme z celého srdca.
{loadposition user9}5. Návnada pre samčekov
Systematickým pozorovaním blogov sa mi podarilo objaviť ešte jeden, pomerne často sa vyskytujúci poddruh. Vzniká tak, že nejaká stredo alebo vysokoškoláčka má pocit, že jej fyzická krása vyjadriteľná vhodne vyretušovanou fotografiou vysoko prekračuje hranice aury, ktorú šíri svojou osobnou blízkosťou, pričom si veľmi dobre uvedomuje, čo taká krása, predostretá širšiemu publiku, dokáže za zázraky. Treba jej preto nájsť novú perspektívu a to už nebude len o nosení školskej tašky očarenými spolužiakmi. Keď začne pipina zisťovať, ako sa čo najbezbolestnejšie dostať k verejnému obdivu, objaví blog. Veľmi skoro pochopí, že všetko funguje, ako si predstavovala. Môže písať kraviny, tliachať do vetra, prehrávať so štylistikou, dokonca si môže dovoliť byť nudná ako reklamy na tampóny, fotka v profile nepustí. Fóra pod článkami sú plné čvirikajúcich samčekov a tí chvália, aby vzápätí mohli so zasneným pohľadom kliknúť na ikonku “mail autorovi” a dúfať v romantické rande, či možno aj niečo viac. Martinka Gáborová ako jeden príklad za mnohé, nechce sa mi to ani všetko menovať. Úživajte si to dievčatká kým môžete, len tomu, preboha, neuverte. To by niekedy pred štyridsiatkou mohlo prísť kurva kruté vytriezvenie.
4. Blogové beštiárium
Starší páni majú všelijaké hobby. Niekto je záhradkár, niekto rád občas poobchytkáva predpubertálne prirodzenia a niekto, ak je už naozaj mimoriadne zvrhlý, sa s obľubou fotí so slovenskými prezidentami, ako keby boli nejak ozvlášť fotogenickí, alebo aspoň priemerne inteligentní. Peter Oslanec je ten posledný prípad, ale zatiaľ čo jeho rovesníci vo vlastnom i verejnom záujme držia svoje hobby v súkromí vlhkých avšak obývateľných pivníc, tento sa k tomu verejne priznáva na blogu. Vskutku impozantné panoptikum. Chýba už len úvodné dialógové okno, kde návštevníci odkliknú, či sú naozaj pripravení zdieľať s autorom natoľko intímne a zvlášť odporné nechutnosti.
3. Mein Kampf gegen O2
Neskromne si myslím, že mám dosť bujnú fantáziu, ale ani pri najlepšej vôli a dlhodobom sústredení som si nedokázal predstaviť, čo museli v spoločnosti O2 urobiť Petrovi Kotrčkovi, aby ho donútili urobiť to, čo už rok a pol so železnou pravidelnosťou, slušnou frekvenciou a priam dementnou zarputilosťou robí. Čokoľvek O2 vykoná, Kotrčka o tom napíše ironizujúci alebo priam nasratý a odsudzujúci zápis na svoj tematicky nesmierne pestrý blog. Rád by som apeloval na oddelenie externej komunikácie O2, či by mu nemohli vytvoriť nejakú čestnú sekciu v rámci firemného intranetu, pretože aj keď ako prírodný úkaz je jeho blog nepochybne zaujímavý a z medicínskeho uhla pohľadu možno aj hodný pozorovania, z dlhodobého hľadiska je to hlušina akej páru niet. Vopred vďaka.
2. Demonštrácia jazykového vybavenia
Nádherný životný paradox. Jednoduchý, až primitívny jazyk s mizernou slovnou zásobou je obyčajne tým, čo človeka dokáže usvedčiť z nedostatkov v oblasti inteligenčného vybavenia. Michal Madacký, študent filozofie na nitrianskej univerzite práve na takéto samo-usvedčenie spotreboval tri tony slovníkov cudzích slov a možno aj kopu všelijakej prídavnej literatúry k tomu. Na naše šťastie, v rámci tohto procesu vyprodukoval niekoľko nádherných viet hodných titulu veta mesiaca a aj všelijako inak pobavil pozorných čitateľov, zvlášť takých čo tie cudzie slová poznajú a na rozdiel od autora ich vedia aj správne používať. Zdá sa, že v sylabách terminologického proseminára FiF v Nitre niečo nie je celkom v poriadku, ale aby sme mali istotu, pošlite ďalšie vzorky.
1. Urazená hyena vracia úder
Predstavte si to, Martina Šindlerová sa celkom prestala rozprávať s Romanom Slušným! A to Roman nenechá len tak, pretože Roman nielen že už 12 rokov pracuje v rôznych médiách, čím zásadne prispel k úrovni slovenskej žurnalistiky a písaného slova vo všeobecnosti, ale navyše momentálne je redaktorom ničoho menšieho ako Nového Času. Sťaby profesionálny rozsievač plytkosti (a že teda má z čoho rozsievať) mal však asi pocit, že jeho štylistické a argumentačné kvality nie sú v článkoch o rozťahaných celebritných rozkrokoch naplno využité a tak začal blogovať. V marci to na blogu natrel onej Šindlerovej, pretože sú informácie, ktoré ľudia jednoducho musia vedieť a tá o povahe vzťahu estrádnej hopsandy a spráchnivelého bulvárneho pešiaka patrí medzi tie najpodstatnejšie. Autorova ješitnosť tu však bohužiaľ nie je jediným, ani najzávažnejším problémom. Viac bolí zistenie, že ešte aj keď profesionálny bulvarista dostane voľnú ruku, zasa zo seba vytlačí len ďalší bulvár a okrem toho zasa tým istým teatrálne ufňukaným degenerovaným jazykom, akým sa bulvár každodenne obracia na tú bandu pologramotných ploskomozgov, čo im Nový Čas tak vzletne vraví “čitatelia” a Gašparovič “elektorát”. Jedinou zábavnou vecou tohto nahony smrdiaceho blogu je fakt, že medzi svojimi obľúbenými blogermi Romanko okrem ďalšieho netalentovaného bulvárneho prďolu Holetza uvádza aj mnou (a nami) mimoriadne obľúbeného Borisa Paríža Morálneho VIP Autoritného Rešpektovaného Burgera.
A konečne aj dva dobré blogy
{loadposition user9}Kompletne vidiaci medzi slepými
mitrik.blog.sme.sk
Tam, kde väčšina tých nešťastných prezidentských blogov vznikala len ako kopírovanie už stokrát čítaného a ešte k tomu bez snahy a schopností dosiahnuť aspoň štandardnú štylistickú úroveň, vyzeral tento kúsok Paľa Mitríka ako z iného vesmíru. S odstupom, vlastnými vedomosťami a najmä vlastným myslením a pridanou hodnotou. Či má vo všetkom pravdu, to netuším, ale dalo sa to konečne čítať. Jediný bloger, ktorý by si nemusel odpracovať tie tri minúty, čo som mu čítaním jeho politicky motivovaného diela venoval.
Dievča z horných 10 tisíc
vesper.blog.pravda.sk
Na blog osoby menom Vesper sme tu u nás narazili tak, že k nám odtiaľ občas niekto preklikol, nuž som sa zašiel pozrieť. Ako som už stokrát povedal, iné blogy ako Sme do tohto výberu nezaraďujem, lebo taký veľký masochista, aby som sa predieral ešte aj neporovnateľne viac zhyzdeným blogoviskom Pravdy naozaj nie som. O to príjemnejšie bolo prekvapenie v podobe občas vtipných, ale vždy priamočiarych a dobre zvládnutých útržkov zo života zamestnanej a vyťaženej bratislavskej single devy. Súdiac podľa podnikov, ktoré vo svojich článkoch pokladá za obľúbené, biedu asi netrie, čím to celé získava príchuť našského Sexu v meste, konečne bez umelých prísad a priamo z miest činu. Vadia mi na tom akurát tie anglicky znejúce mená iných postáv, ale s tým sa dá žiť. Možno bude chcieť písať aj pre Humno, lebo na Pravde je jej naozaj večná škoda. Urýchlene podáme pomocnú ruku a budeme čakať.
Možno áno a možno nie, dovidenia zasa v máji
{loadposition user7}
Loading ...
