A keď tak príde až ku stolu, tá luxusná modelka, vyretušovaná a vypostprodukovaná, umiestnená do bohatstvom oplývajúceho prostredia zrazu prehovorí ako posledná sedlaňa vo vyťahanom svetri a fialových legínach, vydávajúca cestovné pasy za okienkom na Sásinkovej.
{loadposition user9}
Rôzni ľudia používajú slovenčinu rôznym spôsobom a väčšinou ju popritom všelijak kurvia. Nehovorím teraz o jazykovom haute couture ako je korektné používanie čiarok, pretože to v praxi zvláda asi tak percento populácie, mňa rozhodne vynímajúc. A nehovorím ani o hubuderúcich výrazoch typu hranolčeky alebo posilňovňa, ktoré sa nutne musia používať v zaužívanej nespisovnej podobe, aby sme sa pri tom necítili ako skostnatelé štruktúry, pred vysielaním Eurovízie hromadne pofajčievajúce v útrobách Slovenskej televízie. Hovorím o úplných základoch slovenského jazyka. Napríklad o schopnosti dať správne i/y tam kam patria, nehovoriť päťdesiať namiesto päťdesiat a poprípade sa za tie roky života naučiť správne používať vykanie, čo by vzhľadom k počtu pravidiel v počte jeden kus nemal byť až taký zásadný problém.
Aj keď ľudia sú nepoučiteľní a vedomostne povrchovo zmývateľní, aspoň v médiách sa, za výdatnej pomoci korektorov a korektoriek, snažia tie najzákladnejšie pravidlá slovenčiny dodržiavať. Zvlášť vtedy, keď potrebuje niekto urobiť dobrý dojem na potenciálnych spotrebiteľov. Takže aj keď sa v reklamách objavuje všeličo, dokonca už aj slová s „x“ namiesto „ch“, ypsilony si tam ustrážiť vedia. A donedávna vedeli aj správe vykať. Ale už nevedia.
Aktuálny spot na minerálku Mattoni slávnostne vykopol padacie dvere do nového suterénu používania slovenčiny. Ten spot je o tom, že chalan si v ultranóbl reštike objedná Mattoni a neprinesie mu ju len taká hocijaká čašníčka, ale rovno modelka, vcelku nahá, zahalená len do počítačovo-grafických šiat z čistej bublinkovej vody. A keď tak príde až ku stolu, tá luxusná modelka, vyretušovaná a vypostprodukovaná, umiestnená do bohatstvom oplývajúceho prostredia zrazu prehovorí ako posledná sedlaňa vo vyťahanom svetri a fialových legínach, vydávajúca cestovné pasy za okienkom na Sásinkovej.
„PRIAL ste si Mattoni?“ opýta sa tá takmer nahá osoba, účinkujúca v spote za milióny korún a zakaždým keď tú nešťastnú vetu povie v hlavnom vysielacom čase, Mattoni za to zacvaká ďalšie státisíce. A to všetko len preto, aby karlovarskí vodári vyzerali, že si nie sú schopní ani len zaplatiť niekoho, kto im ten preklad do slovenčiny skontroluje (spot pochopiteľne nevznikol v slovenskej produkcii a je len adaptovaný). Keby vzápätí slečna natiahla hlboko z päty a rozkošne do tej minerálky nachráchala, bolo by to plne v súlade s nastolenou úrovňou jej jazykového prejavu. Dalo by sa povedať, že ide o faux-pas, ale myslím že domajšie, i keď z Čiech importované, prúser sa k tomu celému hodí oveľa viac.
Zatiaľ sa síce môžeme smiať amaterizmu iných, ale ako som povedal – dvere sú vykopnuté. Padli zábrany a čo sa raz dostalo na verejnosť, stane sa etalónom pre svojich pokračovateľov. Až mi bude za nejaký čas zasa ktosi kučeraviť uši svojim „čo ste chcel“, „čo by ste si dal“, alebo „načo ste mi volal“, nebudem sa môcť už ani len primerane ohradiť a spokojne ho považovať za jazykového ignoranta. Prznenie slovenčiny sa dostáva na novú úroveň, načim si zvykať.
Ďalšia zastávka – „…pre chvíle pohodi.“
{loadposition user7}
Súvisiace články
{loadposition user6}
Loading ...
