Jeden
urazí druhého a potom si urážku navzájom prehadzujú, ale každý musí súpera
uraziť viac ako on v predchádzajúcom ťahu urazil jeho. Od istej chvíle už
dávno nejde o podstatu sporu, len o tie urážky.
{mosgoogle right}Premiér niečo spraví a noviny napíšu, že to bol prejav
nekompetencie. Premiér to zoberie osobne a na tlačovke povie, že zo strany
novín išlo o prejav nielen takej bežnej neznalosti ale elementárnej
neznalosti. Dotyčný redaktor, očividne o nič múdrejší ako samotný premiér,
to vezme ešte o kus osobnejšie a za ohlušujúceho potlesku svojich
čitateľov a kopy ďalších novinárov napíše, že premiér aj s celou vládou
sú načisto malomyseľní. Na ďalšej
tlačovke premiér presne vymenuje, ktoré informácie napísali úplní, totálni,
poprípade absolútni idioti. Novinárom viac netreba a chystajú ďalšie
kontry. Do toho ešte stihnú napísať pár ďalších článkov, v ktorých odsudzujú
vulgarizáciu súčasnej politiky, ako keby s tým oni nemali nič spoločné.
Na jednej strane je to séria smutných príbehov na tému, že síce máme veľmi zlú vládu,
ale tí čo sa tvária na neviem koľkú veľmoc a strážcov demokracie na tom
odborne, ani ľudsky nie sú o nič lepšie. Na strane druhej sa už teraz
teším, ako to bude celé pokračovať. Pretože vývoj je zrejmý, presne v duchu
každej klasickej hádky nadrbaných štamgastov v najposlednejšej dedinskej krčme.
Jeden urazí druhého a potom si urážku navzájom prehadzujú, ale každý musí
súpera uraziť viac ako on v predchádzajúcom ťahu urazil jeho. Od istej
chvíle už dávno nejde o podstatu sporu, len o tie urážky. V krčme
to končí tým, že jeden zo súperov uzná porážku a odíde domov zmlátiť ženu,
alebo obaja veľmi rýchlo opustia pôdu všeobecne tolerovaných urážok, prejdú k vulgarizmom,
potom k osobne zákerným vulgarizmom a nakoniec sa už len pobijú. Ako
to teda môže pokračovať, keď na jednej strane stoja ambiciózni pisálkovia
bojujúci za vlastné zviditeľnenie a na strane druhej oficiálna vládna junta
plná všelijakých komunistov a ďalších ditetantov?
Od úvodného šteklenia sa zatiaľ prepracovali po úroveň „idiot". Je však
nepravdepodobné, že by to na tejto úrovni aj zotrvalo. Predsa len na strane
štátu stoja legendy podobných prekáračiek typu Mečiara, ktorý kedysi preslávil,
inak naskrze nezaujímavého, dotieravého Choluja tým, že mu gentlemansky ponúkol
možnosť, aby si Choluj od neho nechal prijebať, alebo je tam Slota, ktorý
rozhodne nemá s s prekračovaním ľubovoľných hraníc najmenší problém.
Na strane novinárov masívne podporovaných blogujúcou a diskutujúcou verejnosťou
je tiež dosť veľa ostrých a predsa tupých hláv, od pešiakov bulváru
schopných hodiny sledovať autá, len aby si odfotili premiérovu manželku (akoby
nemali jej fotiek už dosť) až po vychytené esá zvučných mien, štylizujúcich
svoje odpaly v komplikovanej slovenčine na stránkach a stranách mienkotvornej,
poťažmo odbornej, tlače. Teraz sa už len netrpezlivo čaká na ďalšie kolo,
ktoré, presne ako tie predchádzajúce, prenesie celú hádku o jednu vulgárnu
úroveň vyššie.
{mosgoogle right}Najzaujímavejšie na tom je, že v rámci slovnej zásoby
slovenského jazyka už nie je veľa nevulgárnych výrazov, ktorými by sa dala
prekonať terajšia úroveň „idiot". Možno ešte „špina/špiny", ak sa to spojí s vhodnými
adjektívami, by mohli nejaký čas obom stranám vydržať, ale pri tempe ktorým sa
to tu rozbehlo, to je otázka týždňov, maximálne pár mesiacov. Osobne si dovolím
predpovedať, že najneskôr do marca sa obe strany posunú na úroveň „hajzel/hajzli"
a niekedy v druhom alebo treťom kvartáli roku 2009 bude na vládnych
tlačovkách a následne v médiách nahradený doteraz používaný výraz „prostitútky"
údernejším a efektnejším „kurvy". Všetky potrebné predpoklady na tento
postup sú očividne splnené už dnes. Na pôde parlamentu sa už patričné výrazy
udomácnili aj tam, kde dočiahnu mikrofóny, a mediálna obec tradične neostáva
nikomu nič dlžná.
Novonastolená realita politického diskurzu bude úplne zrejmá, keď sa Rytmus
stane hovorcom predsedu vlády, lebo len on poskytne svojim živiteľom dostatočnú
charizmu, flow a slovnú zásobu, aby ňou bolo možné vysvetliť priebeh
výjazdového zasadnia vlády, alebo kabinetnej debaty o štátnom rozpočte. Kým
to ale dôjde až do takéhoto štádia, budeme podaktorí netrpezlivo čakať, či sa
predsa len v tých besniacich zástupoch na oboch stranách nenájde niekto,
kto povie „Priatelia, serme na to, veď to tu vyzerá jak u jebnutých" a z druhej
strany mu na to odkývu a uznajú, že pokiaľ ide o zhovadenie nepriateľa,
predsa len konali istú významnú nadprácu a vo finále to rozhodne nikomu
nepomohlo.
Ja viem, mediálni môžu ľahko povedať, že oni sa len pokúšajú pomenovať veci
pravými menami a vládni zasa môžu oponovať, že ich mediálni neustále
podrážajú kade chodia, ešte aj v tých pár veciach ktoré robia správne, ale
prosím vás, nedalo by sa do toho vniesť aspoň troška kreativity? Urážať súpera
obvyklými nadávkami je nuda a publikum
sa už dávno nepohoršuje, len zíva. Obidve strany sa tvárite ako elita národa,
tak sa skúste medzi sebou baviť aj nejakým nekrčmovým spôsobom. A ak na to
nemáte, zavrite sa všetci do jedného stredne veľkého pohostinstva a tam po
sebe hulákajte, hádžte krígľami a tlačte si špaky do krkov. Víťaz
nech potom usporiada tlačovku.
{loadposition v.sme.sk}
{loadposition etarget}
Loading ...
))
