Z čisto
technického hľadiska je zvláštne, že ku škrtaniu odmien prichádza práve
v čase, kedy si bankový senior management asi prvý krát za veľmi dlhú dobu naozaj
kvalitne odviedol svoju prácu.
Hovorí
sa, že prišli ťažké časy. Kríza už má nohu vo dverách, no v našich
končinách ešte neprepukla naplno. Veľa ľudí má totiž stále čas riešiť, ako je
to s príjmami tých „zodpovedných".
Keď banky Dexia a Fortis dostali veľkú štátnu subvenciu, top management
usporiadal veľkolepú
party v Monaku na oslavu tejto udalosti. V čase najväčšej paniky
okolo bankového sektora to bolo ako päsť na oko. Médiá management rozniesli na
kopytách, ľudia volali po krvi.
Managementy bankových inšitúcii sa poučili. Goldman Sachs ohlásila, že sedem
šéfov nedostane bonusy za tento rok, napriek tomu, že „vybavili" 10 miliardovú
injekciu od americkej vlády. Podobné škrty ohlásili aj ďalšie zachránené banky,
britská Barclays a švajčiarska UBS. UBS však pre istotu dodala, že zreviduje
systém odmeňovania výkonného vedenia tak, aby bol motivujúci najmä pri plnení
dlhodobých cieľov. Inými slovami, ako zabrániť tomu, čo sa deje momentálne – za
jeden úspešný rok sa bankový topmanager môže zahojiť na celý život, no keď
prídu problémy, v najhoršom prípade ho vyhodia. Samozrejme
s adekvátnym odstupným.
Z čisto technického hľadiska je zvláštne, že ku škrtaniu odmien prichádza práve
v čase, kedy si senior management asi prvý krát za veľmi dlhú dobu naozaj
kvalitne odviedol svoju prácu. Tieto dámy a páni dokázali schopnosť orientovať
sa aj v ťažkých podmienkach, dali hlavy dokopy a podarilo sa im ich
spoločnosti zachrániť. Podotýkam, že to nie je až také samozrejmé a všelikomu sa to
nepodarilo.
Paradoxné je, že kým operovali za hranicou prípustného rizika
a svoje firmy viac, či menej vedome viedli niekam, kde sa väčšina ľudí bojí čo
i len pozrieť, dostávali odmeny kráľovské – veď kapitalizácia a zisky rástli
raketovým tempom. Nikto nemal žiadny dôvod neveriť potenciálu derivovaných
budúcich výnosov. V momente, keď
museli naozaj predviesť svoje schopnosti managerov a lobistov o svoje odmeny
prišli.
Samozrejme, nemám o nich a o ne žiadne obavy. Myslím, že aj ich pravidelný
príjem bez bonusov a odmien by celkom pravdepodobne stačil na prevádzku stredne
veľkej slovenskej obce. Pozoruhodná je však váha imidžu takýchto rozhodnutí
v krízových časoch.
Pochopenie pre nálady verejnosti bankári
zvyčajne do vienka nedostávajú. Na svete existuje naozaj len málo
arogantnejších odvetví a žúr v Monaku je len trápnou drobnosťou. Keď však
do vašej masívnej dubovej brány búcha horiace baranidlo rozhočenej masy, miera
vašej čerstvo osvojenej empatie a altruizmu rastie priamo úmerne vášmu prepadu
na burze. Láska k peniazom síce hory prenáša, ale holý život je predsalen
holý život. Špeciálne v čase cholery.

