Ako vieme, akýkoľvek konflikt sa začína tým, že sa
na každej strane musí nájsť minimálne jeden blázon. Väčšinou to nie je problém a v
prípade vzťahu Slovenska a Maďarska už vôbec nie. Zoznam bláznov
z oboch strán je taký dlhý, že sa radšej len obmedzme na konštatovanie, že
ich je naozaj veľa.
Na
úvod krátka všeobecná úvaha o podstate konfliktov:
Ako
vieme, akýkoľvek konflikt sa začína tým, že sa na každej strane musí nájsť
minimálne jeden blázon. Väčšinou to nie je problém a v prípade vzťahu
Slovenska a Maďarska už vôbec nie. Zoznam bláznov z oboch strán je
taký dlhý, že sa radšej len obmedzme na konštatovanie, že ich je naozaj veľa.
Iniciátori konfliktu potrebujú aj dôvod a tu sa začína problém. Tých
dôvodov je totižto akosi veľa. Primárne, a to povedzme jasne, je dôvodom
jeden národovec na našej strane a absolútne bezvýznamná banda prevažne holohlavých
psychopatov na strane druhej. O takýchto ľuďoch počuť najviac. Boli by to
všetko len prázdne prekáračky hanebných figúriek (aj keď tá naša, ach, koľká
krása, predsedá vládnej strane), keby sa do toho nezaangažovali aj premiéri
oboch krajín. Každý ma na to svoje dôvody.
Povedané opäť jasne – Maďarsko je v problémoch a to takých, že sa až
núka použiť vulgarizmus. Zopár ich vo svojej pamätnej neverejnej reči na túto
tému použil aj pán Gyurcsány. Kúsok nacionalizmu je ideálnym prostriedkom, aby
ľudia zabudli, ako zle im je. Funguje to však aj akosi automaticky. Čím horšie
sa ľudia majú, tým viac chcú počúvať o tom, akého skvelého národa sú
súčasťou. Je to trochu smutný pud sebazáchovy – v čase ohrozenia je stádo
silnejšie ako jednotlivec.
Ani na Slovensku to nie je inak.
O necelé dva mesiace tu máme Euro a zdá sa, že ceny pôjdu hore.
Verím, že sa mýlim, ale robím to s výrazom Snoopyho, ktorý vidí kladivo
mieriace na svoju hlavu a len iracionálne dúfa, že ho z nejakého
dôvodu netrafí. Kríza sa dostáva aj na Slovensko a niekoľko firiem už
prepúšťalo. Že ste o tom nepočuli? Bude to tým, že titulky sú zahltené
Slotom a tým, čo na to Fico, Gyurcsány, Csáky a vôbec každý.
K tejto téme má totižto každý čo povedať. Aj ja, napríklad.
Vláda sa topí v takých širokospektrálnych škandáloch, že sledovať ich je
lepšie ako Panelák po večeroch. Aj keď tieto problémy, v ktorých
v skutočnosti ide o obrovské peniaze a posledné zvyšky morálky v politike,
voličov vládnej koalície nezaujímajú, tie veci s Eurom a prepúšťaním
áno. Sú to vospolok zlé správy, treba ich prekričať a, ako vieme, na Maďarov
zaberie každý. Najviac, paradoxne obyvatelia severného Slovenska.
Tu by som mohol skončiť a povedať, že o nič viac nejde. Naozaj by už
o nič nešlo, nebyť tej nešťastnej Hedvigy, ktorá nechápe, že pravdu mať
nikdy nebude, lebo ju mať nesmie. Nebyť predsedu SNS, ktorý pravdu má vždy.
Nebyť toho, že Dunajská Streda práve v tom najhoršom čase hrá zase prvú ligu.
Nebyť bláznov na oboch stranách, ktorí svoj patologický sklon k násiliu
skrývajú za fanúšikovanie. Nebyť policajtov, ktorí tiež nepatria
k najrozumnejším a ľúbia si udrieť. Ospravedlňujem sa, ale hovorí mi
to vlastná skúsenosť. Nebyť toho, že minister školstva je z SNS. Nebyť
Csákyho. Nebyť asi stovky ďalších vecí. Nebyť toho, že slovensko-maďarské
vzťahy sú momentálne najhoršie v celej Únii.
Nie je
totižto na škodu pripomenúť si, že kedysi dávno bolo všetko inak. Môže to znieť
ako rozprávka, ale napríklad na začiatku tisícročia bola maďarská strana
v slovenskej vláde a nič sa nestalo. Pravda, mnoho vecí bolo vtedy
iných. Šéf Maďarov bol taký sympaťák, že občas dostal aj nejaký ten slovenský
hlas. Hejslovák sedel mimo parlamentu a nestaval dvojkríže. Premiér bol
iný. O kríze nikde ani slovo. Konflikt nikto nepotreboval. Znie to
neuveriteľne, ale naozaj to tak bolo. Dokázali sme nažívať v mieri
a SMK vo vláde nikomu nevadilo. Teraz už pomaly vadí aj ak jete maďarské
papriky. Je to smutné, ale hádam to o oboch národoch aj niečo vypovedá.
Problém je však podľa môjho názoru niekde inde. Pravda, to magické slovo,
ktorým sa každý oháňa, sa vytratila. Je v tom celom príbehu ukrytá tak
hlboko, že nikto si už ani nepamätá, ako vyzerá. Udialo sa toho príliš mnoho,
všetko pokrýva balast emócií a aktéri toľkokrát konali iracionálne, že
pojem „pravda" stratil obsah. Vieme, že niečo muselo byť na začiatku, lebo tak
to vraví logika, ale obom stranám vyhovuje, aby si to nikto nepamätal. Niekto by
sa hádam aj našiel, ale prekričia ho iní. Tí iní, ktorí stoja za národom, majú
akosi vždy silnejší hlas. Možno je to preto, že slušní ľudia kričia len
zriedkavo.
A tak sa teda hráme ďalej. Pochybné výsledky nejakého stretnutia, na
ktorom sa nič nedohodlo, vydržia len tak dlho, ako bude Ján Slota triezvy. Ako
dlho to je, vieme všetci.
