Nakoniec som sa rozhodol pre kompromis. Celý mesiac
som si odkladal linky na zlé blogy, tak ako doteraz, ale zároveň som si odložil
aj linky na pár dobrých. Povedal som si, že uvidím koľko dobrých budem na konci
mesiaca mať a do počtu desať k nim doplním rebríček najhorších.
Tento text je pokračovaním seriálu. Možno by ste
si chceli prečítať jeho prechádzajúce časti, skôr ako sa do neho pustíte:
> 10
najhorších blogerov (júl 2008) / 4.8. 2008
> 10
najhorších blogerov (august 2008) / 1.9. 2008
> 10 najhorších blogerov (september 2008) / 5.10. 2008
Priznávam, táto rubrika prešla v minulom mesiaci
krízou autorskej motivácie. Zlé blogy sa v spôsobe akým sú zle opakujú a diskutéri
píšucí, že to na Humne akurát šíri negatívnu atmosféru a priťahuje k nemu
bláznov a grafomanov mali očividne pravdu. Lenže nájsť každý mesiac 10 dobrých blogov je
nemožné a navyše zhovaďovanie zlých je nepomerne väčšia zábava.
Nakoniec som sa rozhodol pre kompromis. Celý mesiac som si odkladal linky na
zlé blogy, tak ako doteraz, ale zároveň som si odložil aj linky na pár dobrých.
Povedal som si, že uvidím koľko dobrých budem na konci mesiaca mať a do počtu
desať k nim doplním rebríček najhorších. A tak sa i stalo.
Za október som narazil na tri vynikajúce blogy a desiatky príšerných. 10
mínus 3 sa ukázalo byť sedem a tak teraz máte rebríček októbrových siedmich
najhorších blogerov a k tomu troch veľmi dobrých, aby sa potešili aj
tí, čo by vo všetkom chceli uzrieť záblesk niečoho poztívneho.
Ako obvykle, výber je opäť striktne súkromne subjektívny a bez nárokov na
reklamáciu.
Najskôr sedem najhorších, zoradených od najmenej najhoršieho až po celkom
neprekonateľne najhorší.
7. Zúfalé manželky
hoffstadterova.blog.sme.sk
estvancikova.blog.sme.sk
Istý druh veľmi zlých blogov sa v tejto rubrike objavoval od začiatku. Všetky
tie maminy opisujúce farbu a konzistenciu sračiek svojich detí s patričnými
fotoprílohami, do toho kontemplácie o láske, živote a veciach súvisiacich na
úrovni slohov druhého ročníka osobitnej školy a na dôvažok príšerné
moralizovanie nad stavom sveta a komentovanie aktuáneho vývoja odvekého
mužsko-ženského boja o nadvládu nad polohou záchodovej dosky. A aj keď je to
jasné ako rodičovská facka, zdráhal som sa to vysloviť takým generalizujúcim
spôsobom ako to spravím o dva riadky nižšie. Asi som neustále čakal na ďalšie
dôkazy, ale viac ich už naozaj nepotrebujem. Ak sa dá jediná sociálna skupina označiť
za najväčší postrach blogov, tak sú to osamelé ženy na materskej. Ich práca pre
spoločnosť a rodinu je bezpochyby mimoriadne cenná, ale ich blogy sú ako
hnojenie džungle napalmom. Čistá smrť v stovkách blogerských exemplárov. Pre
ilustráciu napríklad tuto pani
Eštvančíková s hlbokomyseľným pojednaním o živote a za ňou pani
Hoffstadterová, kladúca si otázku načo je žene na materskej internet.
Otázka dobrá, bohužiaľ odpoveď nepsrávna. Skúsenosť ukazuje, že ženám na materskej
je internet dobrý len na to, aby sa mohli zvyšku sveta mstiť písaným slovom za to,
že ony sú zrovna tlsté, celé dni opustené, s mastnými vlasmi a frustrované.
6. Nemám kamarátov, mám blog
filiprohacek.blog.sme.sk
Už som si stihol povšimnúť, že blogovanie plní všelijaké funkcie v rámci psychologickej
hygieny blogujúcich jednotlivcov, ale s pokusom obstáť ako kompletná
náhrada piva a kamarátov pozerajúcich spoločne futbal som sa stretol až tuto
u Filipka Roháčka. Chudák, opustený Filip, nikto nepozeral s ním tú
udalosť tisícročia, keď naši bojari dokázali dvoma zlepenými gólmi za použitia
najťažšej čiernej mágie poraziť Poľsko. Nemal si s kým zahulákať v obývačke
a tak rýchlo rýchlo otvoril blog a zahulákal si doň. Veľmi inovatívne
a určite aj inšpirujúce. Čaká sa na prvý priamy blogoprenos spontánnej
radosti z práve dovŕšenej súlože.
5. Neznesiteľný hluk blogového ticha
lenkakissova.blog.sme.sk
Pani Kissová stihla ešte v septembri napísať túto nádhernú vetu:
„Po minulých pokusoch o zápiskoch zo
života zvaných Momenty uplynulého týždňa a postrehoch z blogového ticha som sa
opäť rozhodla pre nový názov, aj keď obsah sa viacmenej nemení."
Odvtedy stihla dať už 4 vynikajúce diely novej rubriky so starým obsahom pod
názvom Myšlienky blogového ticha
(všimnite si tú doočíbijúcu odlišnosť od predchádzajúceho názvu Postrehy blogového ticha). Len ťažko mi je
uveriť, že pani, čo má občiansky preukaz a volebné právo, dokáže písať celý seriál,
pričom už do samotného názvu vloží jasné priznanie, že by bolo lepšie, keby bola
úplne ticho. Toto ticho plné dementného žvatlania o každom záchveve prípadného deja
uprostred jej príkladne nezaujímavého života je jedno z najhlučnejších, aké
som kedy začul. Zachraňuje ho jedine podnadpis, ktorý majú niektoré z dielov:
„Čo vidím, počujem a prežívam. Alebo aj nie…"
4. Legenda bloguje
gustavmurin.blog.sme.sk
Gustáv Murín je v rámci blogovania a vôbec písaného slova
celebrita, tohtočný prúser
na pokračovanie pod názvom Radioaktívni a 18 vydaných kníh hovoria
samé za seba. Aj keď istotne veľmi záleží na tom, či sa s pojmom celebrita
musí nutne spájať aj úspech. V princípe, Murín je rovnako úspešný
spisovateľ ako je trebárs Slota úspešný politik, ale to nie je jediné, čo by
oboch mohlo spájať. Minimálne sa určite zhodnú v názore na ženské
obrodenie a pravdepodobne trpia aj tou istou formou sociálnej poruchy, ktorá
ich núti pestovať si imidž archetypálnych alfa-samcov. Slota to robí po krčmových
terasách, Murín, súc intelektuál, na to má blog. Jeho októbrový text Obeť
feministického bludu je nielen úžasne hlúpy, kompletne vykonštruovaný a celkom
mimo, ale využíva aj obľúbenú fintu mnohých poslabších blogerov – bulvárne
znejúci nadpis, ktorý sa v priebehu čítania textu ukáže ako značne nadnesený,
priam až s článkom nesúvisiaci. Patrí sa dodať, že opitý Slota vie cikať
oveľa lepšie ako triezvy Murín písať.
3. A mazať to bude kto, há?
kevicka.blog.sme.sk/
Jana Kevická je študentkou vysokej školy, odbor manažment. Jej prvý blogový
príspevok má názov 12. Základné
požiadavky na IS a očividne je to úryvok opísaný z nejakých skrípt
o informačných systémoch. Jej druhý príspevok má názov Môj prvý blog v živote:-) (áno, aj
so smajlíkom) a je o tom, že je to jej prvý blogový príspevok v živote
a my, čitatelia, by sme mali prispieť k jeho pozitívnemu formovaniu. Chcel
by som veľmi pekne poprosiť toho, čo na Fakulte manažmentu zadáva žiakom, aby
si za domácu úlohu založili blog, nech si vymyslí nejakú inú blbosť, ktorou
prebudí v budúcich manažéroch a manažérkach lásku k internetu, alebo,
ak už to musí robiť, nech ich zároveň donúti po sebe tie chujoviny aj zmazať. Ďakujem
za porozumenie a Jane Kevickej prajem, aby ten manažment úspešne dokončila
a zamestnala sa tam, kam očividne so svojimi schopnosťami patrí – v štátnej
správe.
2. Hlas krčmy
gabonemeth.blog.sme.sk
Každý mesiac sa objaví aspoň jeden bloger, ktorý sa k svojmu blogovaciemu
accountu očividne pripája z nejakej inej reality. Nebudem uvádzať mená
tých predchádzajúcich, redakcia mi to zakázala, pretože nechce už zasa mať
Humno zasvinené ich urazenými výplodmi, ale skalní priaznivci tejto rubriky
určite vedia, zvlášť ak nazrú na blog Gaba Németha – analytika, básnika a tohtomesačného
držiteľa čestného titulu Blogujúci mešuge. Veľmi zábavný a veľmi zle
píšucí pán sa vytiahol najmä v brilantnej
analýze sociálnych rozdielov medzi politikmi a bežnými občanmi. Zvlášť
chválihodné je, ako autor dokáže formulovať názory celkom inak a lepšie ako
ich formulujú nostalgickí dôchodcovia v krčme po desiatej borovičke. Sám
autor sa nazýva pokračovateľom katolíckej moderny. Silan aj s Tixom sa
musia v hrobe ovracať.
1.
Sex s Máriou
mariacicmanova.blog.sme.sk/
Ani tento mesiac som nezabudol vyhodnotiť blogerské vety také zlé až vlastne
dobré. Akurát, že všetky tri miesta patria tej istej osobe, dokonca tomu istému
článku. Mária Čičmanová je nejaká
slečna, čo sa rozhodla, že bude blogovať o sexe. Bohužiaľ jedinou
erotickou (ale asi aj tak celkovo) literatúrou, akú doteraz čítala, bolo úradné
oznámenie, že ju ani v odvolacom konaní neprijali na dievčenské učilište,
dvojodbor aupairka – cleanerka. A podľa toho jej texty aj vyzerajú – zvlášť
tento o iskrení a ostatných radovánkach. Z neho aj vyberám
tri najlepšie vety tohto mesiaca:
"Napriek všetkému
som si tento neskorý večer vychutnala na maximum a môžem dodať, že to bolo
vynikajúce a tento neopakovateľný zážitok budem chcieť určite zažiť hneď
viackrát."
"Mne osobne sa pozdáva aj o niečo konzervatívnejší spôsob vychutnania si
spoločných radovánok na maximum."
"Za zmienku stojí určite aj poloha na koníčka, ktorú som si obľúbila pre jej
zvýšené dráždenie erotogénnych zón a určovanie hĺbky vniknutia."
Ďakujem čitateľovi Samusovi za
tip na tento ťažko prekonateľný skvost a Márii prajem veľa sexuálnych úspechov.
Očividne, vzhľadom na jej intelektuálne schopnosti je sex presne to, na čo by
sa mala vo svojom osobnostnom rozvoji zamerať. Najmä nech pritom nerozpráva.
A teraz konečne tie tri dobré a výnimočné blogy, aké som si v októbri
s veľkou vďakou mohol prečítať. Sú, na rozdiel od zlých blogov, uvedené v náhodnom
poradí.
O ničom zásadnom , ale výborne
vlckova.blog.sme.sk/
Áno, troška si teraz káľam do vlastného, pretože argument „tliachanie o ničom"
som už viackrát použil na vystihnutie atmosféry zlých a nudných blogov.
Texty slečny Vlčkovej v podstate tiež nemajú žiadne brilantné pointy a častokrát
sú to len myšlienky plynúce z bodu A do bodu B a ešte aj tie
body sú kdesi v hmle. Ale, a toho je obrovské ALE, Vlčková vie písať.
Vie narábať so slovami a jej vety plynú jedna do druhej úplne hladúčko.
Predpokladám, že keď píše o nejakom zážitku, sústredí sa, aby z textu
išiel ten istý pocit, ktorý mala ona v nejakej minulej chvíli. Prenos
pocitov cez písaný text je vzácna vec a keď funguje, tak sa dá písať aj o telefónnom
zozname a vždy je to skvelé čítanie. V duchu dohody, ktorú máme v rámci
Humna, sme Anne Vlčkovej ponúkli, či by nechcela občas písať aj pre nás, už len
preto nech trošku poľudští tú bandu cynikov, čo tu máme. Predbežne prisľúbila.
Všetko o moste Apollo
peterpaulik.blog.sme.sk/
Aj som si najskôr myslel, čo to je za čudnosť dávať informácie o stavbe mosta
Apollo, keď je už pár rokov po a v čase stavby médiá informovali
non-stop a o všetkom. Keď som Petrov text dočítal do konca (prvý
diel, druhý
diel), pochopil som, že o Apolle som doteraz v podstate nič
nepočul. Vzácne skĺbenie odbornosti, množstva autentických materiálov a zmyslu
vytiahnuť navrch len zaujímavé fakty a polopate ich vysvetliť. Peter
Paulík je doktorandom na STU, byť jeho študentom musí byť radosť. Možno v živote
nenavrhne vlastný most, ale z môjho pohľadu úplne postačí ak bude takto
dobre písať o práci iných.
Písmo sväté blogersko-pisateľské
dyda.blog.sme.sk/
Skúsenosť porotcu
literárnej súťaže opísaná do dôsledkov a konkrétnych ponaučení tak presne
a všebecne platne, že by sa to mohlo rovno vyryť do irídiových platničiek
a na dobre klimatizovanom mieste nechať ako poučenie všetkým budúcim
generáciam. A keď nie to, tak aspoň ako povinný text, pre každého kto sa
chystá niečo písať a ráta s tým, že svoj text bude verejne
publikovať. Róbert Dyda síce písal o súťaži v rámci špecifického
literárneho žánru, ale každé jedno slovo je zároveň Bibliou blogera. Ak by sa
blogovalo aspoň podľa polovice z týchto pravidiel, moja rubrika nemusí
existovať a ja sa budem veľmi rád venovať niečomu inému. Vďaka.
Toľko za október. Sám som
zvedavý, ako sa nový koncept osvedčí a podľa toho aj prípadné dovidenia v decembri.
Loading ...
ale toto je ako poriadne HC inzerovat na sklonku roka predaj napaleneho CD za 290Sk?!!!!!!!!!!!! hold, kazdy mame svoj svet, niekto sa aspon na mile priblizuje realite, niekto predava napalene cd v originalnej zvukovej kvalite. a vlastne to by som si pozrel ci je originalna a za tu ludovu cenu by som chcel aspon jednolistovy booklet a zadny obal na lesklom papiery 
