Tretie pokračovanie
subjektívneho rebríčka najhorších blogerov, na ktorých autor nechtiac narazil v priebehu
septembra. Nevďačná robota, ale dal som sa na boj, tak musím bojovať.
Tento text je pokračovaním seriálu. Možno by ste
si chceli prečítať jeho prechádzajúce časti, skôr ako sa do neho pustíte:
> 10
najhorších blogerov (júl 2008) / 4.8. 2008
> 10
najhorších blogerov (august 2008) / 1.9. 2008
Zisťujem,
že najväčšou hrozbou pre túto rubriku nie sú urazení blogeri a už vôbec nie to,
že by časom zlí prestali písať a nebolo by koho zaradiť do výberu. Najväčšou
hrozbou je skutočnosť, že ľudia čo nevedia písať a zahlcujú svojimi nepodarkami
verejné blogoviská, nedokážu byť originálni a svojskí ani len v spôsobe akým to
robia. Ako som po troch mesiacoch zistil, vždy keď narazím na nového zlého
blogera, už existuje niekoľko jemu podobných. Furt dookola to isté: kradnutie
obsahu, písanie o nudnom živote, blogovanie o ničom a za každú cenu, verejné
blogovanie ako čudná náhrada súkromného telefonátu a tak ďalej, samozrejme všetko
remeselne nezvládnuté.
Zo zoznamu, ktorý mi na konci septembra ostal, som sa preto snažil vybrať čo
najviac blogerských pokleskov, aké sa v tomto rebríčku ešte neobjavili. Nepodarilo
sa mi to na sto percent, ale snáď si v tohtomesačnom obludáriu nájdete aj pár
kúskov z vám zatiaľ neznámych druhov.
Tiež som si povedal, že nebudem nikoho dávať do rebríčka viackrát po sebe, aj
keby tam svojimi konkrétnymi výplodmi v aktuálnom mesiaci patril (a hneď som aj
spravil jednu malú výnimku). A na otázku, prečo sú všetci vybratí len z blogov
Sme odpovedám, že preto, lebo iné hromadné blogy ako Sme sa už ani nepokúšam
čítať. Po pár pohľadoch napríklad na blogy na pravda.sk mi došlo, že je to už
výrazne za hranicou, po ktorú som ochotný ísť v rámci vytvárania tohto
rebríčka.
Všetky ostatné prípadné otázky týkajúce sa legimitity tohto rebríčka a kecov o
tom, že každý má právo písať už boli zodpovedané minule a predminule, takže sa
s nimi už nemusí nikto zaoberať. Hocikedy môžete stlačiť Alt a F4, pamätajte na
to.
Tu je mojich subjektívnych 10 najhorších blogerov za september 2008:
10. Ahoj, volám sa Milan a práve som sa
vyliahol z vajíčka
milanblasko.blog.sme.sk
Najstaršia, ale fakt že najstaršia zo série urban legends o žiarovke, ktorú si
niekto dal do úst a všetkom nepravdepodobnom, čo nasledovalo. V tomto prípade
uvedená ako nový článok na blogu Milana Blaška. To všetko v roku 2008, v čase
keď ju už spracovali v desiatkách filmov a mailom ju dostali aj ľudia, čo mail
nemajú. Aká veľká musí byť túžba blogovať, že prekoná aj schopnosť odlíšiť,
ktorá príhoda sa stala a o ktorej som len kdesi počul a už vtedy mi povedali,
že je to blbosť? A vôbec, čo to sú za ľudia, čo sa vlastným menom podpisujú pod
podobné veci?
9. A tento už ste počuli?
michalvrba.blog.sme.sk
Ach áno, starí dobrí zlodeji obsahu, čo sa rozhodli, že blogovať treba, aj keď
jediné tri klávesy ktoré vedia stačiť sú Ctrt, „c" a „v". Čo by robili
prevádzkovatelia blogov bez takýchto ľudí? Asi by mali svoje blogoviská plné
pôvodných, neukradnutých článkov od ľudí, čo by nimi chceli a aj vedeli niečo
povedať. Bŕŕŕ, odporná predstava, o čom by som potom písal?
8. „Blesk" je moje druhé meno. To prvé
je „Originálny"
valasek.blog.sme.sk
Snažím sa občas vžiť do premýšľania zlého blogera, keď zistí že už dávno nič
nenapísal a niečo zákerné v jeho vnútri mu vraví, že by napriek všetkému mal.
Mám dojem, že v tomto prípade viem, čo sa tam odohrávalo. Najskôr vyskočila téma:
iPhone, lebo to je klikaná téma. Potom mal vyskočiť originálny názor, ale
nevyskočil, lebo asi nebol. Ale článok musí byť a tak tento pán Valášek zobral
obrázok iPhonu, k tomu leták od operátora, manuálne z neho prepísal všetky
vlastnosti telefónu, nakoniec položil fiktívnym čitateľom otázku, aký je ich
názor na iPhone a tým pádom stvoril ďalší úžasne zbytočný blog. A najlepšie je,
že sa mu to všetko podarilo asi mesiac po tom, čo boli diskusie okolo iPhone
aktuálne. Asi si to celé potreboval starostlivo premyslieť.
7. Dnes sa zasa nič nestalo
julianabelakova.blog.sme.sk
Slečna Juliana jedného všedného dňa vstala, išla do práce tou
istou cestou ako vždy, v práci robila tú
istú prácu ako vždy, potom išla domov tým istým spojom ako vždy, tam ju ako
vždy čakala korytnačka, ktorá sa jej ani tentoraz nerozbehla šialenou
rýchlosťou v ústrety a nakoniec, ako vždy, išla autorka spať. Len tentoraz o
tom celom napísala článok na svoj blog. Zachraňuje ju jedine veta „Práca a s ľuďmi je náročná, no
zaujímavá" a nádej, že podobné výlevy tak skoro nebude opakovať.
6. Výstavný kus zlého písania
viktorstrba.blog.sme.sk
Jedna vec je, že tento chlapec si mýli blog s kostolnou kazateľnicou. To ale nie
je to, čo ho robí výnimočným. Blogujúcich farárov je viacero (trebárs tento pán Flamík) a vždy to je strašlivo nudné,
neoriginálne a furt rovnako usoplené a ufňukané čítanie bez názoru a pridanej
hodnoty. Do tohto rebríčka by patrili všetci blogujúci farári, ktorých poznám,
našťastie ich články sa väčšinou dajú odlíšiť už na základe nadpisov a nikto
teda na ne zbytočne nekliká v dobrej viere, že by sa mohol niečo dozvedieť.
Viktor ale aj v rámci žánru vyhráva svojou štylistikou. Normálne by som si
myslel, že je to blogujúci byrokrat odniekiaľ zo Živnostenského úradu, pretože
používa presne také byrokratické vety, akými sa vyjadrujú nesvojprávni
úradnici. Ale nie je to byrokrat, akurát proste nevie písať, čo v kombinácii s
tým, že píše, dáva dokopy takéto exkluzívne súvetia: „Chvíľkami som nevedel či mi tento môj plán vôbec vyjde, nakoľko
viacerí moji známy si už na ten čas naplánovali niečo iné, alebo sa necítili na
turistiku." Len vysviacka na literárny talent očividne nestačí.
5. Jeden za všetkých, všetkým pre
jedného
kristinajanikova.blog.sme.sk
Kristínka píše o svojich pochybnostiach z prvého školského dňa. Márnotratne
bľaboce, ale robí to preto, aby jej priateľ a pán Boh vedeli, že ich má napriek
neistote z nového prostredia rada. Všetko by bolo v poriadku, keby nakoniec
celý text nevypublikovala na verejné blogovisko. Milá Kristínka, možno si na
internete nová, ale ak chceš niečo povedať len obmedzenému počtu osôb, tak
existuje email, alebo ICQ, alebo Gtalk, alebo pošta na azete a všetky tieto komunikačné
spôsoby ti zaručia, že tvoju správu dostane presne ten komu je určená – v tomto
prípade tvoj priateľ. Netreba kvôli nemu hneď písať verejný článok a obťažovať
svojimi neutrasenými pochodmi stovky až tisíce ďalších ľudí. A Boh,
predpokladám, tiež nevyžaduje aby si mu svoje pocity oznamovala týmto spôsobom.
Tak už to prosím ťa nerob, lebo kto už by chcel chodiť s mizernou blogerkou. A
Bohu takým blogom renomé tiež zrovna nevylepšuješ.
4. Máme deti, radujte sa!
machyniaková.blog.sme.sk
tischlerová.blog.sme.sk
scobak.blog.sme.sk
Narodenie dieťaťa je bezpochyby skvelá vec. Rodičia si ho
fotia, aby si zapamätali každý moment jeho prvých dní, týždňov a mesiacov,
fotia keď mu narastie prvý mliečny klovák, fotia na dovolenke, fotia na
prechádzke, fotia keď sa kúpe…..proste fotia ako japonskí turisti. Ale prečo,
vy uchyláci, musíte tie fotky okamžite dávať na verejnosť ako blog? Internet je
plný fotosajtov, ktoré sa trasú, aby ste si tam zriadili privátne galérie a v
tichu posielali linky rodine a známym, ale nie – vy musíte tie svoje deti dávať
na najverejnejšiu stránku slovenského internetu, nech všetci na svete vidia. Nechcel
by som byť v koži decka čo o desať rokov zistí, že maminka a tatinko odmalička
vešali jeho fotky na blog linkovaný z titulky sme.sk. A nechcem byť ani v koži
náhodneho browsujúceho, čo zasa klikol na úplnú blbosť s fotkami niekoho detí,
pretože ten niekto natoľko túži blogovať, že verejne vystavená nahota jeho potomkov
sa mu vidí ako ideálny prostriedok. Až sa budete nesvojprávne pomočovať v domove
dôchodcov a vaše deti o tom spravia blog s fotkami, to bude karma!
3. Vesnický idiot
dobrovodsky.blog.sme.sk
Áno, dedinskí idioti boli v minulosti najpolárnejšími občanmi dediny. A bolo im
jedno, prečo, hlavne že im ľudia občas venovali pozornosť. Dobrovodský to mal
nahnuté už v prvých dvoch vydania tohto rebríčka, ale vždy som si vravel, že
tie jeho narcistné hovadiny snáď spejú k zásadnému odhaleniu, a že nakoniec to
bude sranda. Dúfal som, že je to nejaká hra s čitateľom, z ktorej sa vykľuje
pointa. Ale nie je, nič sa nevykľulo. Čistý záprdok. Psychické poruchy
pretavené do blogov nie sú ani len smiešne, akurát zaberajú priestor niekomu,
kto možno vie písať a má o čom, lenže kvôli týmto hromadne produkovaným výlevom
jediného šialeného blogera si ich všimne menej ľudí. Možno Dobrovodský je
zábavný ako narcistný performer kdesi v zafajčenom bare, keď už sú všetci opití,
ale ako bloger ťažká, zle napísaná a nevtipná nuda.
2. Žena, matka, manželka, dcéra a zúfalá
grafomanka
katrinakova.blog.sme.sk
Grafomania, aká sa len tak nevidí! Plytká, bez zmyslu pre humor a schopnosť
písať aspoň na úrovni základnej školy. Zato však s dôrazom na detailný opis
osobných prežitkov a so schopnosťou pohovoriť o každom prde aspoň na dve
normostrany (navyše
patrí aj do zoznamu rodinných paparazzov na 4. mieste). A ako
bonus, článok o tom, že pani Katriňákovej sa nepáči, že musí vedieť
šoférovať auto so všetkým, čo k tomu patrí, aj keď ona plánuje jazdiť len jednu
trasu stále dookola. Byť to na mne, ja by som jej to vlastne dovolil. Dovolil
by som jej čokoľvek, len ak sľúbi, že už sa nikdy nepriblíži k internetu.
1. Unikátny článok, len čo je pravda
jakubcova.blog.sme.sk
Blogujúca učiteľka Hrdličková
- víťazka z minulého mesiaca – našla v septembri dôstojnú nástupkyňu. Zuzka
Jakubčová si prečítala článok očividne myslený ako vtip, ale jej riadiaca
sústava vytúžila šancu úderne zablogovať a spustila boj za napravenie tohto
zlého, nehodného, zákerného a cynického sveta. Rovnaká absencia zmyslu pre
čokoľvek, a rovnaká neschopnosť formulovať svoje myšlienky do zrozumiteľných,
či nebodaj súvislých viet. Tentoraz
okorenené množstvom pseudointelektuálskych trojbodiek a úžasnou úvodnou vetou: "Práve dnes mi na internete došiel e-mail".
Je to skoro také vtipné, ako keď Homer Simpson kedysi povedal "Marge, to jsi věděla, že internet je už i v
počítači?" V pomyselnej súťaži o vetu mesiaca by inak Zuzke patrilo aj
druhé miesto. V tom istom článku dokázala napísať aj toto: "Je to otrasný článok, ktorý pozastavuje
morálku". Veru, všeličo by malo byť pozastavené.
Dovidenia v novembri.
Loading ...
)
