Dlhé roky
som nechápala, prečo sa taká skvelá organizácia ako je PEN na Slovensku v ničom
neangažuje, nemá poriadnu web stránku, dovolí, aby jej členom bol aj bývalý
agent ŠTB, a aby všetky granty precestoval jeden človek.
Skúste na
internete vyhľadať SLOVAK PEN CENTRE.
Dostanete Americkú
spoločnosť zberateľov ceruziek.
Dostanete Slovinskú knižnicu.
Dostanete Somálsku pobočku PEN.
Pre tých čo nevedia – PEN je medzinárodná nepolitická
organizácia spisovateľov, ktorá vznikla v roku 1921 v Londýne. Jej prvým
predsedom bol John Galsworthy a dodnes je v podstate jedinou celosvetovou
asociáciou spisovateľov, ktorej cieľom je promovať literatúru, obraňovať
slobodu slova a rozvíjať medzinárodnú komunitu spisovateľov.
Podľa PEN sa "spisovatelia môžu zásadne podieľať na zmenách a rozvoji
spoločnosti". Za komunizmu bol PEN zakázaný, v roku 1989 sa
slávnostne obnovil a niekoľko rokov mu šéfoval Martin Bútora. Po rozdelení
republiky to so slovenským PEN išlo – a stále ide dole vodou.
Dlhé roky som nechápala, prečo sa taká skvelá organizácia ako je PEN na
Slovensku v ničom neangažuje, nemá poriadnu web stránku, dovolí, aby jej členom
bol aj bývalý agent ŠTB, a aby všetky granty precestoval jeden človek, ako sa
v spisovateľských kuloároch povráva, bývalý prezident Gustáv Murín.
Keď som si to chcela overiť a preklikala som sa zberateľmi ceruziek
a somálskymi spisovateľmi až na slovenskú stránku PEN, dozvedela som sa
len toľko:
"SC PEN bolo udelených pre rok 2008 päť grantov." (PENOVÉ
NOVINKY 4/2007)
Nič viac.
Neviem ako vy, ale ja som si rok 2008 už celkom pekne rozžila a celkom ma
zaujíma, čo sa s tými grantami stalo. Exprezident Gustáv Murín mi na
otázku, ako to s grantami chodí odpísal, že si mám najskôr prečítať jeho
28 kníh a až potom sa môžeme o niečom baviť. Súčasnej prezidentke slovenského
PEN klubu, Márie Bátorovej (sic! nebojte sa, ani ja neviem, kto to je) som
radšej ani nepísala. Na konci pochopíte prečo.
{mosgoogle
right}Na svojej medzinárodnej stránke vyzýva PEN
v súvislosti s Olympiádou na boj za oslobodenie väznených čínskych
spisovateľov a apeluje na národné centrá, aby sa, aspoň mediálne, tiež
zapojili. A slovenskí členovia PEN sa veruže zapojili. A išlo im to dobre.
Mlčali ako jeden. Napokon, prečo by mali čokoľvek robiť? Veď náš spisovateľ
Juraj Kuniak, zrejme ako jediný člen PEN na svete, prijal už v roku 2006
Čínsku cenu za poéziu od časopisu, ktorý má v edičnej poznámke túto
vetu: This journal is not jointly responsible for the illegal
writings and pictures. (Tento časopis nie je zodpovedný za nelegálne texty
a ilustrácie).
"Básnický žurnál World Poets Quarterly udelil výročné ceny za rok 2006 …
Cenou International Best Poet bolo poctených dvanásť básnikov, medzi nimi i
Juraj Kuniak zo Slovenska…" ((PENOVÉ NOVINKY 1/2007).
"Pomerne pravidelne chodia do SK PEN časopisy z Číny …" (PENOVÉ
NOVINKY 3/2007).
Na internetovej stránke scpen.sk
je poslednou aktualitou oznámenie o stretnutí s nemeckými spisovateľmi, z marca
2008 a o knižnom dare.
Ak si však dobre pamätám, v apríli 2008 bol schválený nový Tlačový zákon (platný
od júna 2008), ktorý je obmedzením slobody slova – a naši členovia PEN
znova mlčali.
Napriek
tomu, že boj za slobodu prejavu je hlavnou zásadou PEN:
Everyone has the right to freedom of opinion and expression; this right
includes freedom to hold opinions without interference and to seek, receive,
and impart information and ideas through any media and regardless of frontiers.
Slovenské PEN má na stránke pokrkvanú verziu originálu:
Každé centrum PEN zasahuje pri akejkoľvek forme potláčania slobody slova doma
či vo svete a vyzýva na akcie spisovateľov doma či z iných centier PEN.
Posledná akcia, kde PEN zasiahlo, pre mňa nepochopiteľne,
bol protest exprezidenta Gusta Murína proti kampaniam Každá piata žena je
týraná a Ľudia proti rasizmu – údajne vraj vychádzali zo skresľovania
faktov. Inak nič. Ticho. Nerozumiem, prečo sa neozývajú aspoň takí ľudia ako
Lasica, Hykish, Buzássy aleboWlachovský. Možno sú prehlasovaní. Možno im je to
jedno. Aj vďaka ich mlčaniu však slovenský PEN klub kráča naspäť k peknej
socialistickej tradícii: navšíviť krajiny, zasadnúť, vymeniť si dary a napísať
o všetkom do kroniky:
"Výbor SC PEN na svojom riadnom zasadnutí prijal za člena .. "
(PENOVÉ NOVINKY, December 2007)
" … posledný knižný dar (v počte troch nových kníh) pre SK PEN
darovala Kanadsko-Slovenská komora, jej prezident Dr. Jozef Burza nechal knihy
priniesť priamo z Kanady." (PENOVÉ NOVINKY 3/2007).
"Z plánovaných úloh je najdôležitejšie vlastné písanie …"
(PENOVÉ NOVINKY 3/2007).
Ak je naša elita na kolenách, sme na kolenách všetci. A to ma nebaví.
Preto vravím ZRUŠTE SLOVENSKÝ PEN KLUB! a píšem výzvu do centrály PEN
v Londýne.
Máte slovo.
Môžte sa pridať – alebo zostať na kolenách. Ste slobodní.
* Pri písaní
tohto článku bola použitá hudba Foo Fighters – Echoes, Silence, Patience and
Grace, dvaja pavúci a jedna zatúlaná mačka. Žiadnemu zvieraťu nebolo ublížené -
všetci zostali na pozorovanie v záhrade.
VÝZVA » ZRUŚTE SLOVENSKÝ PEN KLUB!
Pošlite mail do centrály medzinárodného PEN klubu v Londýne
Subject » THE SLOVAK PEN CENTRE – FEARDOM OF EXPRESSION
Address: info@internationalpen.org.uk
September 22, 2008
Sir
We are writing to inform you about a total malfunction of the Slovak PEN
centre, calling for its immediate dismissal.
The Slovak PEN centre has become a fearful organisation, silent in the hours
when it should stand for the cause: such as the Chinese oppression (in fact, in
2006 a member of the Slovak PEN, Juraj Kuniak, accepted a Chinese price for
poetry) and they raised no publicity during the Olympic Games 2008, or when the
new Slovak Press Code was passed in April 2008.
The Press Code means one simple thing: anyone is able to reply – even in an
untrue manner – to any opinion piece, even if it contains nothing untrue. The
editors are now obliged to print the reply without having the option to respond
in turn, or they will face financial retribution. Miklos Haraszti, the OSCE
Representative on Freedom of the Media, said in April 2008: "Just the fact
that the law [Slovak Press Code] exists is already a serious limitation on
editorial freedom …"
The Slovak PEN club raised no objection against this Law. Alas, seems the only
purpose of the majority of the Slovak PEN members is now merely to serve their
personal interests: to provide them with the status of a PEN membership and a
way of promoting their own work, without any real interest in the freedom of
expression. In fact, the Slovak PEN Centre has been tagged with the headline
FEARDOM OF EXPRESSION and we find this status unacceptable.
Yours sincerely,
Kristina Vulgan
London
www.kristinavulgan.com
